Slez lesný: Všestranná liečivá rastlina a jej využitie pri ekzémoch
Pri liečivých rastlinách je takmer nemožné nespomenúť slez, ktorý sa pestoval odpradávna pre jeho liečivé schopnosti. V kontexte hľadania prírodných riešení pre rôzne zdravotné problémy, akým je napríklad aj detský ekzém, sa slez lesný (Malva sylvestris) ukazuje ako významná rastlina s preukázanými účinkami. Jeho vlastnosti, ktoré pomáhajú zmierňovať zápaly a podráždenia, z neho robia cenného pomocníka pri mnohých ochoreniach.
Úvod do sveta slezu
Na Slovensku poznáme hlavne slez lesný (Malva sylvestris) a slez nebadaný (Malva neglecta). Rozdiely medzi ich účinkami sú nebadané a ich názvy vyplynuli hlavne z prostredia, kde rastú. Botanický názov malva vychádza z gréckeho malaché aj z latinského slova mollire. V obidvoch prípadoch sa dá toto slovo preložiť ako „schopný zmäkčiť“. Dnešný názov malva sa vyskytoval už v antike a súvisí so slovom malassó, čo znamená zmäkčujem, obmäkčujem. Táto vlastnosť je rastlinke daná vďaka slizu, ktorý obsahuje. Ľudovo sa slezu hovorí tiež božie koláčiky, pánbožkove syrečky alebo chlebík.
Botanický opis a výskyt
Slez lesný je dvojročná alebo trváca bylina, 20 - 120 cm vysoká, s hustými chlpmi. Byle má priame alebo vystúpavé, dolu rozkonárené. Dolné listy sú dlho stopkaté, ostatné kratšie. Čepele sú v obryse obličkovité, dlaňovito 3 - 7-laločné a vrúbkované. Stopkaté kvety rastú po 2 - 6 v pazuchách listov. Lupienky sú ružové alebo tmavo červené, tmavo žilkované. Plody sú sploštené diskovité, rozpadavé, s mnohými jednosemennými polmesiacovitými plôdikmi s ostrou pozdĺžnou hranou. Kvitne od júna do októbra.
Slez maurský (Malva mauritiana) je dvojročná až viacročná bylina, ktorá narastie do výšky aj viac ako 1,5 metra. Má hrubú byľ a veľké, dlaňovité laločnaté listy s dlhou stopkou. Celá rastlina je jemno chlpatá. Z pazúch listov rastú na dlhých stopkách veľké fialovomodré až purpurové kvety, tmavo žilkované, vo zväzočkoch. Slez maurský pôvodne pochádza zo severnej Afriky, kde si ním farbili odev. Kvitne od júna do septembra.
Malva sylvestris sa pre svoje vlastnosti využívala už od čias Grékov a Rimanov. Slez pochádza z východného Stredomoria, v súčasnosti rastie takmer v celej Európe a bol zavlečený prakticky aj na všetky ostatné kontinenty. Na Slovensku rastie hojne na suchých a teplých miestach pozdĺž ciest, pri plotoch, na rúbaniskách, rumoviskách, starých kompostových skládkach alebo pastvinách. V horských oblastiach chýba. Druhový názov sylvestris jej dal botanik Linné nevhodne, pretože v lese rastlinka rastie len zriedka.
Historický význam a tradičné využitie
Už v antike bol slez považovaný za významnú rastlinu. Pre pytagorejcov bol dokonca posvätnou rastlinou. V stredoveku sa používal v nápojoch lásky ako sedatívum proti afrodiziakám. Od roku 1500 sa táto rastlina nazývala "omnimorbia", čo znamená, že bola považovaná za liek na všetky choroby. Aj dnes je jednou z najbežnejších liečivých rastlín predávaných bylinkármi. Karol Veľký nariadil pestovanie slezu v kláštoroch, čo svedčí o jeho historickom význame.
Liečivé vlastnosti a zloženie
Kvety a listy slezu sú bohaté na sliz, ktorý dodáva rastline zmäkčujúce a protizápalové vlastnosti pre všetky mäkké tkanivá tela. Tieto aktívne zložky pôsobia tak, že potiahnu sliznice viskóznou vrstvou, ktorá ich chráni pred dráždivými látkami a urýchľuje obnovovacie procesy v tkanivách. Slez obsahuje glukózu, šťavelan vápenatý, vitamíny, pektín a až 10-20% slizu. Kvety navyše obsahujú mnoho slizových látok, fenolové kyseliny, flavonoidy a antokyanové glykozidové farbivo malvín, zatiaľ čo listy obsahujú aj trochu trieslovín a silicu.
Slez lieči dýchacie cesty, podporuje rozpúšťanie hlienov a zmierňuje dráždivý kašeľ. Používa sa pri zápaloch horných dýchacích ciest, laryngitíde, faryngitíde a zapálenom hrdle. Využíva sa aj pri žalúdočných problémoch, zápaloch žalúdkovej sliznice a hojení žalúdkových vredov. Je vhodný pri hnačkách, cievnych problémoch a chorobách močových ciest, ako aj ako prevencia problémov s hlasivkami. Stimuluje činnosť čriev a zvyšuje účinnosť vitamínu P.
Využitie pri kožných ochoreniach, vrátane ekzému
Slez našiel uplatnenie aj ako doplnok liečby kožných ochorení. Hojí zapálené rany a používa sa pri atopickom ekzéme, psoriáze, zmierňuje svrbenie a obnovuje rast buniek pokožky. Je užitočný aj pri mokvavých ekzémoch, akné a ruži. Navyše slezové kúpele a obklady očí prinášajú úľavu a slezové obklady sa prikladajú tiež na zdeformované a boľavé miesta pri dne.
Pestovanie a zber slezu
Slez sa ľahko pestuje aj priamo pri dome, dokonca v črepníkoch, a dobre rastie v teplých, chránených a dobre vetraných priestoroch. Bez problémov sa dá pestovať aj v kopcovitých horských oblastiach. Slez lesný sa presádza medzi aprílom a májom, pričom sa vytvárajú riadky vzdialené 70 cm a vzdialenosť medzi riadkami 30 cm, výsledkom čoho sú 4 rastliny na m². Po presadení potrebuje plodina dobré zavlažovanie pre vegetatívny rast. Slez nemá žiadne špeciálne nároky na pestovanie s inými rastlinami, ale je dobré, aby nenadväzoval na iný slez ako je ibištek. Kvitne od jari a celé leto a dokonca až do jesene, ak ho zbavíte zvädnutých kvetov.
Pre pestovanie je potrebné vykopať jamu, ktorá je dvakrát dlhšia ako korene. Do jamy umiestnite rastlinu a potom ju zasypte zeminou, pôdu bohato utlačte a zalejte.
Zbierame v júni pred rozkvetom celej rastliny mladé listy, neskoršie kvety (s kalichom i bez kalicha). Kvety otrhávame denne, čím viac ich trháme, tým viacej rastlina kvitne.
Príprava liečivých prostriedkov zo slezu
Množstvo liečivých prípravkov zo slezu nájdeme v lekárni, ale mnohé si môžeme pripraviť aj doma z nazbieraných a usušených častí rastliny.
Čaj zo slezu
- Na pľúcne problémy a vnútorné užívanie: Na 3/4 litra vody dáme 2 - 3 lyžičky sušených kvetov a varíme ich 5 minút. Odvar ihneď zlejeme alebo necháme vylúhovať ďalších 5 - 15 minút podľa toho, aký silný čaj chceme mať. Slabší čaj používame na stimuláciu funkcií organizmu a silnejší na detoxikáciu. Čaj z kvetov je príjemným spestrením medzi čajmi a vyniká svojou farbou.
- Na kloktanie a ústne vody: 1 čajovú lyžičku kvetov zalejeme vriacou vodou, 10 minút lúhujeme a precedíme. Pri pocitoch suchosti a podráždenia v krku sa slez využíva ako kloktadlo. Slúži ako súčasť ústnych vôd a kloktadiel, užíva sa aj na kloktanie a obklady pri zápale hrdla a ústnej dutiny, a pri väčšine chorôb hrdla, vrátane hnisavých zápalov.
Tinktúra zo slezu
Kvety vhodíme do pohára a zalejeme až po vrch alkoholom. Pohár uzavrieme, občas pretrasieme. Na parapete okna lúhujeme jeden mesiac, potom precedíme cez gázu do pohárikov. Užívame trikrát denne 10 kvapiek.
Slezový kúpeľ
Kvety vhodíme do hrnca s vodou, privedieme do varu, potom stíšime oheň, prikryjeme a varíme 30 minút. Ďalších 30 minút lúhujeme a precedíme do pripraveného kúpeľa. Kúpeľ je vhodný na doliečenie kožných ochorení, hojí zapálené rany, používa sa pri atopickom ekzéme, psoriáze, zmierňuje svrbenie a obnovuje rast nových buniek pokožky.
Slezová masť
Kvety slezu vhodíme do hrnca, kde je bravčová masť a včelí vosk, a privedieme do varu. Stíšime oheň a za občasného miešania pražíme 15 minút, potom prikryjeme a necháme lúhovať. Po 24 hodinách mierne prihrejeme a cez gázu precedíme do vhodných pohárikov alebo nádobiek. Keď zmes vychladne, odložíme ju do chladničky. Touto mastičkou potierame miesta postihnuté atopickým ekzémom, psoriázou, zapálenými ranami, zmierňuje svrbenie a obnovuje rast buniek pokožky.
Plody a kvety v kuchyni
Mladé plody rastlinky sa dajú jesť a sú doslova pochúťkou s obsahom jemného slizu. Ľudovo sa im hovorí božie koláčiky, pánbožkove syrečky alebo chlebík. Počas prechádzky si tak môžeme spestriť pobyt na čerstvom vzduchu a ochutnať dary našej prírody. Plody a kvety nám môžu poslúžiť aj na ozdobu rôznych dezertov, šalátov, tort a na polievky.
Slez ako prírodný farebný indikátor
Hoci sa pri bylinných zmesiach hľadí predovšetkým na ich blahodarný účinok, chuť a vôňa, zabúdanou vlastnosťou je farba. Väčšina bylín farbí do zelenej či hnedej farby, ale slez lesný (Malva sylvestris) je v tomto ohľade veľmi zvláštny. Kvitne intenzívne modrými alebo modro-fialovými kvetmi, ktoré sú schopné sfarbiť nálev do modra, fialova, ale aj do červena, a to v závislosti od kyslosti okolia. Za túto zmenu sú zodpovedné látky zvané antokyany.
Ak urobíte čaj zo samotného slezového kvetu alebo k nemu pridáte iba bylinky, ktoré v sebe nemajú kyslosť, bude farba krásne modrá. V prípade, že pridáte napríklad sušené ovocie, ktoré obsahuje organické kyseliny, začne farba prechádzať na fialovú. Pri dostatočnom okysličení, ktoré spôsobíte napríklad niekoľkými kvapkami citrónovej šťavy, dôjde k začervenaniu nálevu.
Naopak v silne zásaditom prostredí sú antokyany nestabilné a začínajú sa rozkladať. Ak by ste k slezovému nálevu pridali jedlú sódu, modrá farba sa dlho neudrží a po niekoľkých desiatkach minút začne blednúť, až zmizne úplne a zostane skoro bezfarebný roztok.
V chémii môžeme farbivo kvetov použiť ako indikátor pre zásady alebo kyseliny - v kyslom prostredí zružovie, v zásaditom zmodrie. Žiaci, ktorí majú chémiu, si doma môžu urobiť jednoduchý pokus s pridaním octu alebo jedlej sódy do extrahovaného farbiva vo vode. Stačí kvety vložiť do pohára, drevenou paličkou rozmliaždiť, zaliať vodou, potom zliať do dvoch skúmaviek. K jednému roztoku pridávajte pomaly ocot a k druhému jedlú sódu.
Tento jav môžete využiť napríklad aj na odstránenie škvŕn od červeného vína, červenej repy, čučoriedok alebo černíc. Škvrnu namydlite klasickým sódnym mydlom (napríklad tradičné mydlo s jelenom, nie moderné kozmetické mydlá s vyrovnaným pH), nechajte niekoľko hodín pôsobiť a potom jednoducho preperiete.