Jozef Adamovič: Životná cesta charizmatického herca
Jozef Adamovič († 74) bol jedným z najuznávanejších slovenských hercov, ktorý sa navždy vryl do pamäti divákov nezabudnuteľnými postavami. Prednedávnom sme si pripomenuli výročie jeho nedožitých 85. narodenín. Predstaviteľ Mórica Beňovského bol známy svojou postavou a charizmou, no jeho srdce si získala výborná umelkyňa Božidara Turzonovová (81). Práve ona vedela najlepšie, aký bol Jozef Adamovič v skutočnosti.
Detstvo a študentské roky
Jozef Adamovič sa narodil 23. apríla 1939 v Trnave. Jeho detstvo poznačila druhá svetová vojna, počas ktorej mu ako šesťročnému zomrela matka pod tankom Červenej armády. Po jej smrti sa s otcom presťahoval do Hlohovca. Už ako šestnásťročný sa prihlásil na prijímacie skúšky na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde v roku 1960 úspešne absolvoval štúdium herectva. Počas štúdia spoznal svoju budúcu manželku, herečku Božidaru Turzonovovú.
„Bola to láska na prvý pohľad. Naše stretnutie bolo pri Dunaji a tam sme si dali aj prvú pusu,“ spomínal Jozef Adamovič na ich začiatky. V dokumente Radosť zo života si naňho zaspomínala aj manželka Božidara Turzonovová, ktorá prezradila:
„Už sme boli prijatí na školu, ale museli sme ísť na brigádu do Banskej Bystrice. Viem, že staršie študentky o ňom klebetili, že prišiel so zraneným srdcom, lebo mal frajerku a rodičia to nedovolili. Bol taký tajomný. No a v Bystrici bolo jazero, ku ktorému sme sa išli kúpať. Ja som mala vtedy dlhé kučeravé vlasy a nemala som čiapku. On pri mne stál a hral sa s čiapkou. Opýtala som sa, či by ju nepožičal, a on povedal nie. Na to som nebola zvyknutá.“
Herecká kariéra a nezabudnuteľné postavy
Po skončení VŠMU sa Jozef Adamovič v roku 1960 stal členom činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pôsobil až do roku 1991. Na doskách SND stvárnil približne 60 divadelných postáv v hrách najvýznamnejších dramatických autorov, ako napríklad Corneille, Gozzi, Goldoni, Shakespeare či Rostand.
V roku 1960 ho obsadili do českého filmu Valčík pro milión režiséra Josefa Macha. Snímka bola mimoriadne populárna a zaznamenala obrovský úspech napríklad na Kube, kde sa Jozef Adamovič stal symbolom ideálneho socializmu. Medzinárodný úspech mu priniesla aj rola grófa Mórica Beňovského v 13-dielnom koprodukčnom slovensko-maďarskom seriáli Vivat Beňovský! z roku 1975, kde si zahral po boku svojej manželky.
Okrem divadla sa Jozef Adamovič venoval aj filmovej a televíznej tvorbe. Stvárnil množstvo postáv v slovenských a českých filmoch a televíznych inscenáciách. Medzi jeho známejšie filmové úlohy patria:
- Štvorylka (1955)
- Skaly a ľudia (1959)
- Most na tú stranu (1961)
- Prosím, nebudit! (1963)
- Ikarie XB 1 (1963)
- Archimedov zákon (1964)
- Majster kat (1966)
- Vrah zo záhrobia (1967)
- Rok na dedine (1967)
- Traja svedkovia (1968)
- Zlozor (1971)
- Tie malé výlety (1972)
- Kým kohút nezaspieva (1972)
- Cesta ženy (1974)
- Stretnutie (1975)
- Šepkajúci fantóm (1975)
- Advokátka (1977)
- Zlatá réva (1977)
- Nie (1978)
- Choď a nelúč sa (1979)
- Odveta (1980)
- Člny proti prúdu (1981)
- Európa tancovala valčík (1989)
- Šípková Ruženka (1990)
- Kráska a netvor 1950 (2010)
V televízii sa diváci mohli stretnúť s jeho hereckým talentom napríklad v inscenáciách:
- Kubo (1965)
- Tiene v raji (1986)
- Kamene (1989)
- Pod povrchom (2012)
Životné peripetie a boj s chorobami
Život Jozefa Adamoviča nebol vždy ľahký a bol poznačený viacerými vážnymi udalosťami. Začiatkom 70. rokov prežil ťažkú autonehodu, pri ktorej sa mu auto prevrátilo do priekopy. Pri nehode ho oskalpovalo, mal zlomený nos na tri časti, ostala mu kratšia noha a na tvári výrazná jazva. „Jazvy si nechcel dať za nič na svete preč, pretože ho štvalo, keď mu niekto povedal, bože, aký si krásny. Absolútne kašľal na PR a publicitu,“ spomínala jeho manželka.
V roku 1985, keď sa vracal z Moskvy, kde študoval réžiu, začalo počas letu horieť lietadlo. núdzovo pristáli. Tento zážitok opísal:
„Naraz pozriem z okna a zazdalo sa mi, že vidím akýsi belavý plamienok. Ale nebol som si istý. Len som povedal dáme predo mnou: Milosťpani, pozrite sa, nehoríme náhodou? Netrvalo ani päť minút a poplach: Prstene a hodinky dolu, vyzuť sa, pripútať, ruky za hlavu, hlavu na kolená… Šesť kilometrov sme padali, a potom sa kapitán úporne snažil vyrovnať lietadlo do horizontálnej polohy, až si prehryzol spodnú peru.“
V 90. rokoch sa do herca zahryzla zákerná rakovina hrubého čreva. Dokázal ju poraziť vďaka alternatívnej liečbe. „Podľa jeho slov tým, že 42 dní pil len debakterizovanú a demineralizovanú vodu, ku ktorej neskôr pridal kozie mlieko. Herec mal na to svoju teóriu: ‚Píjaval som ho počas rekonvalescencie. Je totiž antikarcinogénne. Na 21. deň zakapú všetky rakovinové bunky, lebo nemajú z čoho žiť. Koľko dní ste hladovali, toľko musíte byť na makrobiotike, lebo nemôžete hneď začať normálne jesť. To by vás zabilo.‘“
Okrem toho sa Jozef Adamovič potýkal s problémami so srdcom, kvôli ktorým mu museli voperovať kardiostimulátor. Napriek týmto zdravotným ťažkostiam sa nevzdával.
Ďalšie aktivity a osobný život
Po odchode z SND v roku 1991 sa Jozef Adamovič venoval rôznym aktivitám. Niekoľko rokov pôsobil v USA, kde sa živil manuálnou prácou, hral, režíroval a prednášal na univerzite. Krátko pracoval na Ministerstve zahraničných vecí SR. Tri roky podnikal v živočíšnej výrobe (kozí farma Gemersan v Ratkovej), ďalej bol programovým riaditeľom súkromnej televízie VTV (1995 - 1998) a roku 1998 sa neúspešne pokúšal kandidovať do slovenského parlamentu za HZDS. Neskôr pôsobil ako odborný asistent na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici (1997 - 2004) a profesor na Konzervatóriu v Košiciach (2004 - 2013). Bol spoluzakladateľom Akadémie múzických umení v Banskej Bystrici.
V rokoch 1981-1985 študoval Jozef Adamovič divadelnú a filmovú réžiu v Moskve na divadelnej škole GITIS a na filmovej škole GOSKINO u Andreja Tarkovského. Od roku 1985 pôsobil ako režisér v divadlách v Přerove a Ostrave.
Jozef Adamovič bol ženatý s herečkou Božidarou Turzonovovou. Spolu mali dve dcéry - Andreu a Luciu - a päť vnúčat. Ich vzťah bol silný a napriek všetkým životným skúškam, vrátane jeho nevery, ktorej výsledkom bola nemanželská dcéra Jozefína, Božidara Turzonovová zostala po jeho boku. „S manželkou si po toľkých rokoch absolútne dôverujeme. Vždy mi hovorila: ‚Mňa sa už nezbavíš. My máme medzi sebou všetko jasné.‘“
Ocenenia
Jozef Adamovič získal počas svojej kariéry viacero významných ocenení:
- Odmena Literárneho fondu SR (2009)
- Veľká medaila sv. Gorazda (2010) za pedagogickú činnosť
- Pribinov kríž II. triedy (2012)
- Pamätná dlaždica na Filmovom chodníku slávy (2012)
Úmrtie
Jozef Adamovič zomrel 2. augusta 2013 v Košiciach vo veku 74 rokov. Príčinou smrti bolo zlyhanie srdca. Svoju manželku Božidaru Turzonovovú prežil o niekoľko rokov. Počas ich spoločného života, ktorý trval 51 rokov, prežili stratu bábätiek, jeho neveru, nemanželské dieťa aj to, keď trikrát čelil smrti. Božidara sa mu za polstoročie ani raz neotočila chrbtom.