Informácie o protilátkach proti vírusu Varicella Zoster (VZV)
Vírus Varicella Zoster (VZV) je herpetický vírus, ktorý je pôvodcom dvoch klinicky odlišných ochorení: nakažlivého ochorenia planých neštovíc (tzv. primoinfekcie, väčšinou u detí) a pásového oparu, ktorý sa objavuje ako sekundárna rekurentná nákaza najmä u osôb starších ako 50 rokov. VZV patrí medzi najčastejšie ľudské patogény, ktorý vyvoláva 2 klinicky odlišné ochorenia - varicellu a herpes zoster. Primárnou infekciou je varicella, známejšia ako ovčie kiahne; herpes zoster je prejavom reaktivácie vírusu. Po prekonaní primárnej infekcie vírus perzistuje v paravertebrálnych gangliách.
Vznik a význam protilátok proti VZV
Akonáhle sa imunitný systém človeka stretne s vírusom, začnú sa v tele tvoriť protilátky. V našich testoch sa určuje prítomnosť týchto protilátok. Stanovením protilátok je možné zistiť mieru protektívnej ochrany po prekonanej infekcii. Sérologické vyšetrenie ECLIA, ktoré využíva princíp chemiluminiscencie, sa používa na detekciu špecifických protilátok a predstavuje hlavnú diagnostickú metódu nepriamej detekcie nákazy vírusom Varicella Zoster. Vďaka testu tak môžeme určiť, či sa pacient s vírusom stretol.
Typy VZV protilátok a ich interpretácia
Protilátky proti VZV sa delia do niekoľkých tried, ktoré poskytujú odlišné informácie o stave infekcie:
- IgM a IgA protilátky: Špecifické protilátky triedy IgM a IgA sú ukazovateľom aktívnej infekcie (primoinfekcie a reaktivácie) a v rekonvalescentnej fáze vymiznú. V niektorých prípadoch môžu pretrvávať aj niekoľko mesiacov.
- IgG protilátky: Špecifické protilátky triedy IgG majú anamnestický charakter a zostávajú väčšinou v nízkych hladinách po celý život. Pozitívne IgG protilátky znamenajú, že pacient bol v priebehu života infikovaný VZV. VZV IgG protilátky, ktorých pozitivita je udávaná číselnou hodnotou, znamenajú, že človek bol v priebehu života infikovaný VZV. Na základe týchto protilátok ale nemožno rozlíšiť, či ide o aktívnu infekciu. Reaktivita VZV IgG je vo väčšine prípadov doživotná a vylučuje infekciu.
Je dôležité poznamenať, že VZV môže skrížene reagovať s vírusmi Herpes Simplex (HSV) a Epstein-Barrovou vírusom (EBV).
Ochorenia spôsobené vírusom Varicella Zoster
Ovčie kiahne (Varicella)
Ovčie kiahne sú vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré obvykle vzniká v dôsledku primárnej infekcie VZV a typicky postihuje deti. Primoinfekcia prebieha väčšinou v detskom veku, kedy vyvoláva plané neštovice. Zdrojom nákazy je obvykle chorý človek, prenos môže byť kvapôčkami (vzduchom), kontaminovanými predmetmi alebo kontaktom s infekčným sekrétom z vyrážky. Inkubačná doba choroby je 2-3 týždne, pričom človek je nákazlivý už v dobe pred objavením vyrážok, takže nemusí byť včas izolovaný od kolektívu.
Primoinfekcie u adolescentov a dospelých mávajú ťažší priebeh, niekedy s vážnymi komplikáciami (napríklad encefalitídy, pneumónie a zápaly pečene), a to zvlášť u jedincov s oslabenou imunitou.
Pásový opar (Herpes Zoster)
Pásový opar (herpes zoster) je vírusové ochorenie spôsobené herpetickým vírusom Varicella Zoster (VZV), ktoré je prejavom reaktivácie vírusu. Pásový opar sa objavuje ako sekundárna rekurentná nákaza najmä u osôb starších ako 50 rokov. Pásový opar s typickými kožnými prejavmi a sprievodnou bolesťou postihuje prevažne pacientov vyššieho veku po 50. roku života a jeho výskyt neustále narastá. Ženy sú postihnuté pásovým oparom častejšie.
Predpokladom k vzniku pásového oparu je prekonanie primárnej infekcie - ovčích kiahní. Pásový opar vzniká reaktiváciou vírusu Varicella Zoster, ktorý po prekonaní ovčích kiahní prežíva v zadných koreňových gangliách miechy vo forme latentnej infekcie. K reaktivácii dochádza u 10 - 20 % pacientov, ktorí prekonali ovčie kiahne. Po prekonaní ovčích kiahní nastáva obdobie latencie, počas ktorého organizmom vytvorené špecifické protilátky bránia aktivácii novej infekcie. Po rôzne dlhom období (aj po niekoľkých desaťročiach) dochádza vplyvom rôznych činiteľov (napríklad v starobe pri nadmernom strese a únave, niektorých infekčných alebo nádorových ochoreniach, nádorových ochoreniach, rádioterapii a pod.) k reaktivácii vírusu a rozvoju ochorenia herpes zoster. Pri reaktivácii sa vírus množí vo vnútri ganglia, kde dochádza k lokálnemu zápalu, ktorý je sprevádzaný neuropatickou bolesťou. Na rozdiel od infekcie vírusom herpes simplex, kde dochádza k opätovnému výskytu aj pri dobrom stave imunity, herpes zoster sa objavuje len pri narušení imunity. Okrem vzplanutia endogénnej infekcie môže infekciu herpes zoster vyvolať aj exogénna infekcia.
Zdrojom nákazy je chorý jedinec s príznakmi ovčích kiahní alebo pásového oparu. Riziko prenosu infekcie od pacienta s herpes zoster je však omnoho nižšie. Herpes zoster sa z človeka na človeka, ktorý predtým neprekonal ovčie kiahne, neprenáša.
Fázy prejavov pásového oparu
Priebeh pásového oparu možno rozdeliť do dvoch hlavných fáz:
- Prodomálne štádium: Bolesť môže byť veľmi výrazná, pripomínajúca migrénu, kardiálne bolesti, žlčníkové alebo obličkové koliky, a preto môže byť v tomto štádiu nesprávne diagnostikovaná. Okrem toho sa môže objaviť malátnosť a zvýšená teplota.
- Kožný výsev: Bolestivý výsev vyrážok, ktoré sa objavujú približne na 3. až 4. deň od začiatku bolesti. Na začiatku sa objavia červené pupienky, na ktorých sa v priebehu 12 - 24 hodín tvoria herpetické pľuzgieriky. Ich výsev sprevádza zvýšená teplota a nepríjemný pocit svrbenia a pálenia. Pľuzgieriky sú usporiadané do skupiniek pozdĺž zmyslových nervov v oblasti kožnej inervácie takmer vždy na jednej strane tela. Obsah pľuzgierikov je spočiatku číry, postupne sa kalí, v priebehu 7 - 10 dní zasychá a mení sa na krustu. Po odpadnutí krusty ešte nejakú dobu pretrvávajú farebné zmeny. Najčastejším miestom výskytu pásového oparu je trup, najmä oblasť hrudníka, drieku a bokov, ako typický pásik pľuzgierikov. Menej často môže pásový opar postihnúť tvár, krk alebo iné časti tela.
Komplikácie pásového oparu
Komplikácie pásového oparu sa vyskytujú celkovo u 1 - 2 % pacientov s herpes zoster a spôsobujú predĺženie doby ochorenia na niekoľko týždňov až mesiacov. Ťažký priebeh môže spôsobiť komplikácie ako je pretrvávajúca neuralgia, ktorá vie znepríjemniť život pacientovi na niekoľko mesiacov. Približne 1 - 4 % pacientov s týmto ochorením musia byť kvôli komplikáciám hospitalizovaní.
Veľmi nebezpečný je výsev v oblasti hlavových nervov, predovšetkým v oblasti oka a ucha, ktorý v prípade postihnutia oka spôsobuje zhoršenie zraku až možnú slepotu. Veľmi obávaná je aj manifestácia vírusu v oblasti oka, ktorá môže skončiť slepotou.
Veľmi obávanou neskorou komplikáciou je postherpetická neuralgia, ktorá pretrváva aj po vymiznutí kožného výsevu. Hovoríme o nej vtedy, ak spontánna bolesť v postihnutej oblasti, ktorá je permanentná, pretrváva 1 až 6 mesiacov po ústupe kožného výsevu. Vedie k poruchám spánku až k depresiám. Ide o neuropatiu periférneho a centrálneho nervového systému s pretrvávaním zápalových zmien, ktoré môžu viesť k degenerácii nervových buniek. Môže byť vyprovokovaná len minimálnym podnetom, ako je dotyk alebo teplo. Kým v detskom veku sa vyskytuje zriedkavo, vo veku nad 50 rokov postihuje 50 až 70 % pacientov, častejšie ňou trpia aj pacienti s depresiami a úzkostnými stavmi. U 90 - 95 % spontánne odznie do 6 mesiacov.
Bolesť pri postherpetickej neuralgii: príznaky, príčiny a možnosti liečby
Pásový opar u detí
Aj keď pásový opar je prevažne ochorenie dospelých, môže postihnúť aj deti, ktoré v minulosti prekonali ovčie kiahne pred ukončením 2. roku života alebo sa stretli s ovčími kiahňami ešte v maternici. Po ich prekonaní vírus pretrváva v nervových bunkách tela a môže sa znovu aktivovať vo forme pásového oparu. U detí pásový opar prebieha podobne ako u dospelých, ale zvyčajne je miernejší a výsev pľuzgierikov býva menej rozsiahly. Našťastie deti s pásovým oparom trpia menšími bolesťami ako dospelí, u ktorých býva bolesť veľmi intenzívna a nepríjemná.
VZV infekcia a tehotenstvo
Infekcia ovčích kiahní v prvom a druhom trimestri tehotenstva spôsobuje ťažké poškodenie plodu. Ak dôjde k primoinfekcii tehotnej ženy v priebehu tehotenstva, môže byť infekcia príčinou ochorenia alebo malformácie plodu. Ak dôjde k infekcii ku koncu tehotenstva, môže viesť k smrti novorodenca, preto je vhodné si pred plánovaným otehotnením skontrolovať prítomnosť protilátok, najmä ak si žena nie je istá, či dané ochorenie v detskom veku prekonala.
Pásový opar predstavuje potenciálne riziko u tých tehotných žien, ktoré ešte nemali ovčie kiahne, alebo sa ovčie kiahne objavili v čase tehotenstva. Infekcia ovčích kiahní počas tehotenstva môže priniesť rôzne komplikácie pre plod. Nakazenie ovčích kiahní v období 3. až 6. mesiaca tehotenstva (najrizikovejší je 13. až 20. týždeň) môže spôsobiť vyvíjajúcemu sa plodu postihnutie končatín, chrbtice, CNS, očí a možné jazvy na koži. Našťastie nie je tam prítomné zvýšené riziko malformácií a prognóza plodu až v 70 % je dobrá. V prípade, že tehotná žena v minulosti prekonala ovčie kiahne a vírus sa práve počas tehotenstva reaktivoval a spôsobil pásový opar, má čo najskôr kontaktovať svojho lekára. Lekár predpíše adekvátnu liečbu na zmiernenie prejavov a minimalizáciu rizík pre matku a dieťatko.
Diagnostika VZV protilátok
Stanovením protilátok je možné zistiť mieru protektívnej ochrany po prekonanej infekcii. Sérologické vyšetrenie ECLIA, ktoré využíva princíp chemiluminiscencie, sa používa na detekciu špecifických protilátok a stanoví hlavnú diagnostickú metódu nepriamej detekcie nákazy vírusom Varicella Zoster.
Pre odber vzoriek sa odporúča dostaviť nalačno, t.j., nemali by ste jesť približne 12 hodín pred odberom.
Liečba pásového oparu
Kauzálna liečba začína včasným podávaním antivirotík s relatívne malou toxicitou. Podávajú sa systémové antivirotiká, ktoré bránia rozsiahlejšej kožnej manifestácii, urýchľujú hojenie, prispievajú k vymiznutiu akútnej bolesti, ale zároveň aj znižujú výskyt postherpetickej neuralgie. Antivirotiká je potrebné podať čo najskôr, dostatočne dlho a v dostatočnej dávke, v porovnaní s liečbou herpes simplex vyžadujú vyššie koncentrácie.
Lokálna aplikácia prípravkov na liečbu herpetických infekcií, ako sú masti s aciklovirom, alebo krémy (ZOVIRAX, HERPESIN) s výnimkou očnej herpetickej infekcie nie je indikovaná. Základom symptomatickej liečby je podávanie analgetík od bolestí. Lokálne sa aplikujú prípravky, ktoré zmierňujú nepríjemné prejavy na koži ako svrbenie, zlepšujú hojenie a zabraňujú superinfekcii. Aplikácia tekutého púdru prináša len krátkodobý efekt a skôr sťažuje hojenie, a preto je na liečbu pásového oparu nevhodná. Adjuvantná liečba spočíva v stimulácii celkovej obranyschopnosti.
Prevencia VZV infekcií
V súčasnej dobe je možná prevencia očkovaním proti infekcii ovčích kiahní u ľudí, ktorí ešte neprekonali toto ochorenie. Očkovanie nie je zahrnuté do povinného očkovania, ale zdravotné poisťovne môžu rôznou mierou prispievať v rámci svojich bonusových programov.
V minulosti bola k dispozícii aj očkovacia látka proti pásovému oparu, určená na prevenciu herpes zoster a postherpetických neuralgií u osôb nad 50 rokov, dnes už však nie je dostupná, jej dovoz bol ukončený.
tags: #varicella #zoster #protilatky