Koža: Stavba, funkcie a deriváty
Koža je najväčším orgánom ľudského tela, pokrývajúcim plochu približne 1,5 až 2 m². Zohráva kľúčovú úlohu v ochrane organizmu pred vonkajším prostredím, funguje ako zmyslový orgán hmatu a podieľa sa na udržiavaní telesnej teploty. Okrem toho umožňuje vylučovanie rôznych látok a syntézu vitamínu D pôsobením ultrafialového žiarenia.
Koža dospelého človeka váži v priemere 3 kg, čo predstavuje asi 1/10 celkovej telesnej hmotnosti. Jej hrúbka sa pohybuje od 0,5 mm do 5 mm, pričom na miestach vystavených väčšiemu tlaku alebo namáhaniu je koža hrubšia.

Štruktúra kože
Koža sa skladá z troch hlavných vrstiev:
- Pokožka (epidermis)
- Zamša (corium/dermis)
- Podkožné väzivo (hypodermis/tela subcutanea)
Pokožka (epidermis)
Pokožka je najvrchnejšia vrstva kože tvorená viacvrstvovým plochým epitelom. V jej spodných vrstvách sa nachádzajú melanocyty, ktoré produkujú hnedé farbivo melanín. Tvorba melanínu sa zvyšuje pri vystavení UV žiareniu, čo spôsobuje zafarbenie kože do hneda. V pokožke sa tiež nachádzajú Merkelove bunky, ktoré slúžia ako receptory dotyku. Keratinocyty produkujú nerozpustný proteín keratín, ktorý dodáva koži odolnosť a nepriepustnosť pre vodu. Vrchné vrstvy pokožky sa neustále obmieňajú - rohovatejú a odlupujú sa, pričom sú nahrádzané novými bunkami zo spodnejších vrstiev. Pokožka neobsahuje krvné cievy ani nervové vlákna.

Zamša (corium/dermis)
Zamša je stredná vrstva kože, ktorá je hrubšia ako pokožka a obsahuje bohatú sieť krvných a lymfatických ciev, nervov a receptorov. V zamši sa nachádzajú aj elastické vlákna, ktoré zabezpečujú jej pružnosť a pevnosť. Hranica medzi pokožkou a zamšou nie je hladká; zamša vytvára výbežky nazývané papily, ktoré sa na niektorých miestach tela (napr. brušká prstov) usporadúvajú do charakteristických dermatoglyfických obrazcov (odtlačkov prstov). Tieto línie sú geneticky dané a slúžia na identifikáciu jedinca.
V zamši sa nachádzajú rôzne typy receptorov, ako sú Rufiniho telieska (teplo) a Vater-Paciniho telieska (tlak a vibrácie), ktoré umožňujú vnímanie rôznych podnetov z okolia.

Podkožné väzivo (hypodermis/tela subcutanea)
Podkožné väzivo je najhlbšia vrstva kože, tvorená riedkym väzivovým tkanivom s kolagénovými a elastickými vláknami. Jeho hlavnou funkciou je ukladanie zásobného tuku, ktorý slúži ako energetická rezerva, tepelná a mechanická izolácia. Táto vrstva spája kožu s orgánmi ležiacimi pod ňou a zabezpečuje jej posúvanie voči svalom.
Funkcie kože
Koža plní mnoho životne dôležitých funkcií:
- Ochranná funkcia: Pôsobí ako bariéra proti mechanickému, chemickému a termickému poškodeniu, ako aj proti vstupu toxických látok a mikroorganizmov.
- Termoregulácia: Pomocou potných žliaz a regulácie prietoku krvi v cievach kože pomáha udržiavať stálu telesnú teplotu.
- Zmyslová funkcia: Vďaka rozsiahlej sieti receptorov v koži vnímame dotyk, tlak, teplo, chlad a bolesť.
- Exkrécia a resorpcia: Potné žľazy vylučujú vodu, soli a niektoré odpadové látky. Koža tiež umožňuje vstrebávanie niektorých látok z povrchu (napr. liečivá v mastiach).
- Syntéza vitamínu D: Pôsobením UV žiarenia sa v koži aktivuje provitamín D.
- Zásobná funkcia: Podkožné väzivo slúži ako zásobáreň energie vo forme tuku.
Regulácia teploty ľudského tela | Fyziológia | Biológia | FuseSchool
Kožné deriváty
Súčasťou kože sú aj rôzne prídatné orgány, nazývané kožné deriváty:
Vlasy a chlpy
Vyrastajú z vlasových vačkov (folikulov) v zamši. Skladajú sa z drene, kôry a vonkajšej kutikuly. Farba vlasov je daná množstvom a typom melanínu. Vlnitosť vlasov závisí od tvaru vlasovej kôry. Ku každému vlasovému folikulu je pripojený malý hladký sval (vzpriamovač chlpu), ktorý spôsobuje vzpriamenie chlpu pri podnetoch zo sympatického nervového systému.
Rozlišujeme primárne (lanugo), sekundárne (vlasy, riasy, obočie) a terciárne (ochlpenie podpazušia, pubickej oblasti) ochlpenie, pričom vývoj terciárneho ochlpenia je ovplyvnený hormonálnou činnosťou.

Nechty
Sú zrohovatené doštičky na koncoch prstov, ktoré poskytujú mechanickú ochranu. Vyrastajú z nechtového lôžka.
Potné žľazy
Je ich viac ako dva milióny a sú rozmiestnené nerovnomerne po celom tele, najhustejšie na čele, dlaniach a chodidlách. Ich produktom je pot, ktorý sa skladá prevažne z vody, chloridu sodného a malého množstva organických látok. Odparovaním potu sa telo ochladzuje, čím potné žľazy zohrávajú kľúčovú úlohu v termoregulácii.
Mazové žľazy
Vyúsťujú do vlasových púzdier a ich produktom je maz. Denne sa vytvorí asi 2 g mazu, ktorý chráni kožu pred vysychaním, zvláčňuje ju a chráni vlas pred lámavosťou. Mazové žľazy sa nenachádzajú na dlaniach a chodidlách.
Prsníková žľaza
Tvorí základ prsníka u žien a je zodpovedná za produkciu mlieka.
tags: #pokozka #zamsa #podkozne #vazivo
