Štruktúra a funkcie pokožky: Epidermis a jej bunkové zloženie
Ľudská koža je komplexný orgán, ktorý pokrýva povrch tela s rozlohou približne 1,5 až 2 m², čo predstavuje okolo 16 % celkovej telesnej hmotnosti, v priemere 7 až 10 kilogramov. Je to naša denná bariéra, s ktorou sa stretávame, vidíme ju a dotýkame sa jej. Jej hlavnou úlohou je chrániť pred baktériami, toxínmi a transepidermálnou stratou vody.
Epidermis - ochranná vrchná vrstva
Epidermis, čiže pokožka, je najvrchnejšia vrstva kože, ktorá tvorí skutočnú hranicu medzi telom a vonkajším prostredím. Je to ektodermového pôvodu a vytvára smerom k povrchu zrohovatenú vrstvu. Táto vrstva plní veľmi dôležitú funkciu, pretože slúži ako hlavný ochranný a vodotesný štít pre celé naše telo. Zabezpečuje, aby naše telo bolo chránené pred rôznymi vonkajšími vplyvmi, ako sú baktérie, vírusy, chemické látky a mechanické poškodenia.
Epidermis je pomerne tenká, na niektorých miestach naozaj veľmi tenká (približne 30 mikrometrov), zatiaľ čo na iných miestach je naopak hrubšia - napríklad na chodidlách alebo na dlaniach. Hrúbka epidermis sa u každého človeka líši a tiež sa líši aj na rôznych miestach tela. Inak sa správa pokožka na nohách, kde jej hrúbka je v priemere 1-5 milimetrov, a inak sa správa na tvári.
Je zaujímavé, že epidermis nemá žiadne cievy. Na rozdiel od iných tkanív v našom tele, epidermis neobsahuje krvné cievy, čo znamená, že nemá priamy prístup k krvi a živinám, ktoré krv prenáša. Všetky potrebné živiny, ktoré sú nevyhnutné pre jej funkciu a obnovu, získava epidermis z vrstvy pod ňou, ktorá sa nazýva dermis. Dermis je teda zdrojom všetkých živín a kyslíka pre epidermis. Tieto živiny a kyslík sú prenášané cez jemné vrstvy bunkového tkaniva, ktoré spájajú dermis s epidermis. Proces prechodu živín z dermisu do epidermis je nevyhnutný pre udržiavanie zdravej pokožky.
Za život človek stratí približne 18 kg odumretej kože. Každá nová bunka sa postupne napĺňa hustou ochrannou látkou zvanou keratín. V horných vrstvách kože dochádza k neustálemu kolobehu rohovatenia, odumierania a odlupovania. V týchto vrstvách pokožky sa totiž bunky stále viac vzďaľujú zdroju krvi a živín, teda dochádza k ich pozvoľnej degenerácii.
Vrstvená štruktúra epidermis
Epidermis sa skladá z piatich vrstiev buniek, ktoré sa postupujú od najspodnejšej vrstvy k povrchu:
1. Stratum basale (bazálna/základná vrstva)
Stratum basale je najspodnejšia vrstva epidermis, v ktorej dochádza k tvorbe nových keratinocytov. Táto vrstva je tvorená jednou vrstvou palisádovito usporiadaných kubicko-cylindrických buniek keratinocytov. Buňky sú navzájom spojené desmozómami, pripojenie k zóne bazálnej membrány je prostredníctvom hemidezmozomov. V tejto vrstve sa nachádzajú aj melanocyty, ktoré produkujú melanín. Jedná sa asi o bunky s početnými výbežkami, ktorými transportujú ich hlavný produkt, melanín, do okolitých keratinocytov (1 melanocyt zásobuje približne 30-40 keratinocytov).
2. Stratum spinosum (ostnitá/tŕnitá vrstva)
Na bazálnu vrstvu nasadá tŕnitá/spinocelulárna vrstva. Tú tvorí niekoľko vrstiev polyedrických buniek (približne 4-8 vrstiev), ktoré sú spojené mostíkmi. V tejto vrstve koluje miazga, ktorá zaisťuje výživu putujúcim bunkám na ich ceste k povrchu. Vyrovnáva nerovnosti na väčšine tela, ktoré sú spôsobené papilami dermis.
3. Stratum granulosum (zrnitá/granulačná vrstva)
Stratum granulosum tvoria 1-2 rady sploštených buniek s degenerovanými jadrami. Tu prebieha intenzívny proces rohovatenia. Obsahuje jednu alebo viac vrstiev plochých buniek s bazofilne sa farbiacimi hrubými zrnami keratohyalinu, ktoré sú medziproduktom rohovatenia.
4. Stratum lucidum (jasná/svetlo lámajúca vrstva)
Stratum lucidum je tenká vrstva epidermis obsahujúca 2-3 vrstvy buniek. Jadrá už nie sú farbiteľné, cytoplazma je homogénna. V tejto vrstve sa premieňa keratohyalin v granuly glykogenu a eleidinu. Táto vrstva je charakteristická tým, že v nej dochádza k postupnému zanikaniu buniek a v mikroskope sa táto vrstva javí ako priehľadná. V pokožke tenkého typu (tenký typ kože) táto vrstva nie je prítomná.
5. Stratum corneum (rohovitá/rohovitá/zrohovatená vrstva)
Stratum corneum je posledná a najvrchnejšia vrstva pokožky. Skladá sa z niekoľkých vrstiev bezjaderných, úplne oploštených buniek, korneocytov. Je to vlastne navrstvenie zvyškov pôvodných buniek, ktoré sa postupne celkom z povrchu odlučujú. Podľa hrúbky tejto vrstvy rozlišujeme hrubý a tenký typ epidermis. Nejsilnější typ je na chodidlách a dlaniach. Táto vrstva je hlavnou bariérou proti vonkajším vplyvom.
Bunkové zloženie epidermis
Epidermis tvorí približne 95 % všetkých buniek v ľudskej pokožke, pričom dominantnou bunkovou populáciou sú keratinocyty. Tieto bunky sú hlavnými stavebnými prvkami pokožky a počas svojho životného cyklu prechádzajú procesom keratinizácie, ktorý vedie k tvorbe ochrannej rohovej vrstvy.
Okrem keratinocytov obsahuje epidermis aj ďalšie dôležité bunky:
- Melanocyty: Špecializované bunky bazálnej vrstvy pokožky, ktoré produkujú pigment melanín. Melanín určuje farbu našej kože a chráni nás pred škodlivým ultrafialovým (UV) žiarením zo slnka. Melanín má veľkú farbiacu schopnosť a chráni hlboké vrstvy tela pred účinkom svetelného a iného žiarenia. V melanocytoch a ich výbežkoch sú melanínové granulky, ktorých veľkosť a počet určuje stupeň pigmentácie kože.
- Langerhansove bunky: Imunitné bunky, ktoré zohrávajú úlohu v obranyschopnosti pokožky.
- Merkelove bunky: Mechanoreceptory, ktoré sú citlivé na dotyk.
Proces dozrievania buniek od bazálnej vrstvy k povrchu trvá približne 28 dní (napríklad na hlave toto zrenie trvá 14 dní). Každú minútu nám odumrie okolo 30 000 kožných buniek. Stáva sa z nich prach, pričom približne 50 % domáceho bytového prachu tvorí práve naša niekdajšia pokožka.
Dermis - podporná vrstva kože
Dermis, známa aj ako zamša, je vrstva kože pod epidermis. Je bohatá na krvné vlásočnice, ktoré odstraňujú škodliviny (epidermis krvné vlásočnice nemá a dermis už áno). Z dermis vyrastajú chlpy, vlasy aj nechty. Nachádzajú sa tu aj potné a mazové žľazy a rôzne telieska, citlivé na dotyk, chlad, teplo a bolesť.
Dermis je tvorená kolagénnymi a elastickými vláknami, ktoré zodpovedajú za pevnosť a pružnosť kože. Tieto vlákna sú spolu s kožnými bunkami uložené v hmote, ktorú tvorí hlavne kyselina hyalurónová. Dermis tiež obsahuje krvné kapiláry a lymfatické cievy, ktoré zabezpečujú výživu kože.
Potné a mazové žľazy v dermis
V dermis sa nachádzajú dva typy žliaz:
- Mazové žľazy: Ústia do koreňov vlasov alebo chlpov. Vylučujú maz, ktorý chráni pokožku pred vyschnutím a obsahuje bielkoviny, tukové látky a soli.
- Potné žľazy: Zabezpečujú termoreguláciu a vylučovanie odpadových látok.
Okrem žliaz sa v dermis nachádzajú aj rôzne nervové zakončenia a telieska, ktoré nám umožňujú vnímať dotyk, tlak, teplo, chlad a bolesť. Medzi ne patria napríklad Ruffiniho teliesko, Meissnerovo teliesko a Vaterovo-Paciniho teliesko.
Penetrácia a absorpcia kozmetických produktov
Obľúbené sérum alebo krém sú tvorené z molekúl látok, ktoré obsahujú. Každá jedna takáto molekula má svoju vlastnú veľkosť, nesie si so sebou svoj vlastný náboj a každá sa správa inak.
Penetrácia je prechod molekuly do hlbších vrstiev pokožky. V prípade, že nanesiete sérum s napr. glycerínom na pleť, tak tá molekula glycerínu podľa jej formy môže penetrovať do spodnej vrstvy epidermis - stratum basale. Existujú rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú penetráciu molekuly do pokožky. Existujú aj takzvané „urýchľovače“ alebo nosiče molekúl, ktoré zvýšia a uľahčia penetráciu molekuly do pokožky. Medzi najčastejšie skupiny látok, ktoré urýchľujú penetráciu aktívnych látok a celkového produktu do pokožky, sú okluzíva, estery, rozpúšťadlá, surfaktanty, enzýmy a ceramidy. Taktiež na zvýšenie penetrácie existujú rôzne nástroje, napríklad ultrazvuk, zahrievanie alebo technika microneedling (mikroihličkovanie).
Niektoré z chemických látok, ktoré penetrujú do pokožky, prídu do styku s prírodnými enzýmami v koži, ktoré môžu chemickú látku buď aktivovať, deaktivovať, alebo zmeniť na novú zlúčeninu. Patrí sem napríklad i konverzia retinolu na kyselinu retinovú, ktorú je schopná naša pokožka prijať a profitovať z nej. Aj preto sú v niektorých produktoch urýchľovače penetrácie, aby sa látka dostala na presné miesto určenia a docielil sa požadovaný efekt.
Absorpcia, na rozdiel od penetrácie, je prechod molekuly cez celú epidermis až do dermis. V dermis sa nachádzajú krvné vlásočnice a látka môže prestúpiť až do krvného obehu. Na tomto princípe fungujú napríklad nikotínové náplasti. V dermis sa nachádza kolagén a elastín, proteíny, ktorých úbytok spôsobuje starnutie pokožky. V prípade, že sérum alebo krém sľubuje anti-age efekt, je nutné, aby sa absorbovali.
Kolagén je proteín, ktorý tvorí stavbu buniek a poskytuje pokožke pružnosť. K redukcii kolagénu a k postupnému degradácii dochádza približne od 25. roku života, pokožka začína starnúť a každý rok jeho obsah v pokožke klesne až o cca 1 %. Vplyv na množstvo úbytku kolagénu má nielen správna starostlivosť, ale aj dedičnosť, prostredie, v ktorom žijeme, a životný štýl. Napríklad u fajčiara je úbytok kolagénu vyšší ako u nefajčiara.
tags: #pokozka #epidermis #s #mnozstvom #zlazovych #buniek