Malígny melanóm: Komplexné informácie o diagnóze, liečbe a prevencii
Malígny melanóm je zhubný nádor, ktorý vzniká v dôsledku nekontrolovaného delenia melanocytov. Melanocyty sú bunky nachádzajúce sa v spodnej vrstve kože. Ich prirodzenou funkciou je tvorba kožného pigmentu, melanínu, ktorý má ako „slnečník“ chrániť jadrá buniek pred pôsobením UV žiarenia a tým zabrániť poškodeniu DNA a vzniku porúch pri delení buniek. Melanóm je najzhubnejšou formou rakoviny kože (diagnóza C43) so schopnosťou veľmi rýchlo metastázovať. Môže prerásť do okolitého tkaniva alebo sa šíriť do ďalších častí tela - metastázovať.
Malígny melanóm patrí medzi typy rakoviny, ktorých výskyt sa v posledných rokoch celosvetovo zvyšuje. Stále častejšie je diagnostikovaný aj u mladých ľudí a výnimkou nie sú dokonca už ani detskí pacienti. Hoci malígny melanóm nepatrí v Slovenskej republike medzi malígne nádory s najvyššou incidenciou, je závažný svojou relatívne vysokou mortalitou, najmä ak je zachytený v neskorších štádiách choroby.
Epidemiológia a výskyt
Výskyt melanómu z roka na rok stúpa. Najčastejší výskyt je v Austrálii, čo sa vysvetľuje tenkou ozónovou vrstvou nad týmto kontinentom. V strednej Európe je výskyt 10-14/100 000 obyvateľov. V európskych krajinách sa počet novodiagnostikovaných melanómov každoročne zvyšuje o päť percent. Na Slovensku bol za posledných 35 rokov zaznamenaný 4-násobný nárast. V roku 1978 bola incidencia 3,9 na 100 000 obyvateľov, v roku 2007 dosiahla 12,19 na 100 000 obyvateľov. Kritický je aj štvornásobný vzostup mortality za rovnaký časový interval, z 0,8 na 100 000 obyvateľov v roku 1978 na hodnotu 3,65 na 100 000 obyvateľov v roku 2010.
Melanóm patril medzi nádory vyskytujúce sa vo vyššom veku, ale v posledných rokoch sa objavuje u stále mladších jedincov. U ľudí mladších ako 40 rokov je výskyt melanómu častejší u žien. Po dovŕšení veku 65 rokov sa dvakrát častejšie vyskytuje u mužov, po osemdesiatke je to dokonca až trikrát častejšie. U žien sa melanómy najčastejšie vyskytujú na dolných končatinách, ramenách a tvári. U mužov na prednej strane hrudníka a chrbte. Súvisí to s odhaľovaním rozličných častí tela UV žiareniu u mužov a žien.
Príčiny a rizikové faktory
Na vzniku ochorenia sa podieľajú predovšetkým dva faktory: genetická náchylnosť - predispozícia (napr. svetlý typ kože) a prostredie, v ktorom sa človek pohybuje (UV žiarenie, geografická poloha).
UV žiarenie
Melanóm vzniká buď z už existujúceho znamienka alebo na predtým neporušenej koži. Vznik melanómu priamo súvisí s vystavovaním kože UV žiareniu, pričom z hľadiska jeho vzniku je v porovnaní s chronickým slnením nebezpečnejšie práve intenzívne občasné, čiže nárazové opaľovanie a akútne spálenie po krátkom pobyte na slnku. K zvýšenému výskytu prispievajú aj dovolenky trávené v exotike (najmä v zimnom období) a fakt, že sa UV žiareniu vystavujeme veľmi nárazovo. Veľkú časť roka trávime v uzatvorených priestoroch a následne sa chceme v krátkom čase rýchlo opáliť.
Svoju úlohu pri zvýšenom výskyte melanómov zohrávajú aj soláriá, o ktorých sa už dnes vie, že sú nebezpečné. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) zaradila zdroje solárií do kategórie „SPÔSOBUJÚCE RAKOVINU“. Významný podiel na výskyte melanómu má aj stenčovanie ozónovej vrstvy.
Počet a typ znamienok
Bolo dokázané, že vznik melanómu priamo súvisí s celkovým počtom znamienok na tele. Riziko vzniku melanómu je asi 1,5x vyššie u ľudí s 11 - 25 znamienkami (v porovnaní s tými, ktorí majú ≤10 znamienok) a zdá sa, že sa až 2x zvyšuje s každými ďalšími 25 znamienkami.
Rizikový terén predstavuje najmä syndróm dysplastických névov. Névus je odborné označenie kožného útvaru, známeho pod laickým názvom „znamienko“. Na rozdiel od bežného névu je dysplastický név nepravidelne tvarovaný (niekedy sa prirovnáva k tvaru volského oka), s rozličnými odtieňmi hnedej, čiernej, niekedy ružovej až červenkastej farby. Najčastejšie sú dysplastické névy lokalizované na trupe, často na miestach dvojito chránených pred slnkom (koža krytá spodnou bielizňou). O syndróme dysplastických névov hovoríme, ak sa ich na tele vyskytuje viac ako sedem. Nositelia dysplastických névov majú dvojnásobne vyššie riziko vzniku melanómu už pri jednom takomto znamienku, ak ich je prítomných 10 a viac, riziko sa zvyšuje 12-násobne. Treba však upozorniť, že melanóm u nositeľov dysplastických névov väčšinou vzniká na zdravej koži.
Iné riziká
Riziková je aj koža popálená, omrznutá a koža po rádioterapii. Jedinci, patriaci do týchto rizikových skupín, by mali prehliadke svojej pokožky venovať pravidelnú pozornosť.
Typy malígneho melanómu
Melanóm vzniká z pigmentových buniek, ktoré sú zodpovedné za hnedé sfarbenie našej pokožky. Aj preto sa vyskytuje najčastejšie na koži a vo väčšine prípadov na plochách, ktoré nárazovo vystavujeme slnečnému žiareniu. Len jedna tretina melanómov vzniká z rôznych druhov pigmentových névov - ľudovo povedané materských znamienok. Dve tretiny vznikajú ako nový útvar „de novo“, na zdravej koži.
Melanóm sa vyskytuje vo štyroch základných histologických typoch:
Povrchovo sa šíriaci melanóm
Ide o najčastejší typ melanómu. Nádor sa zprvu chová ako carcinoma in situ, ktorý roste radiálne a nemá sklony metastázovať. V tejto fáze môže melanóm setrvať mesiace až roky. Najčastejšie sa vyskytuje na trupe mužov alebo na bérci žien. Často sa prejavuje varovnými príznakmi ABCD. Býva buďto plochý alebo mierne vyvýšený a väčšinou býva väčší ako 6 mm.
Nodulárny melanóm
Tento typ postráda fázu carcinoma in situ, relatívne rýchlo rastie a invaduje hlbšie štruktury kože. Najčastejšou lokalizáciou sú nohy a trup mužov i žien. Väčšinou sa neprejavuje varovnými príznakmi ABCDE a môže ľahko uniknúť pozornosti. Zvyčajne sa prejavuje ako hnedo-čierna papula alebo až nodulárny útvar, ktorý ľahko ulceruje a krváca.
Lentigo maligna melanóm
Incidencia lentigo maligna melanómu rastie. Lentigo maligna je carcinoma in situ s radiálnym rastom bez sklonov k metastázovaniu. Lézia je obvykle väčšieho priemeru (1-3 cm) tmavohnedej až čiernej pigmentácie, aj keď hypopigmentácie tiež nie sú výnimkou. V tomto štádiu lentigo maligna setrváva minimálne 10-15 rokov, než dojde k dermálnej invázii a vzniku lentigo maligna melanómu, ktorý na povrchu vytvára vyvýšený modročierny nodulus. Typickou lokalizáciou je hlava, krk a paže.
Akrolentiginózny melanóm
Nádor sa zprvu chová ako carcinoma in situ, ktorý rastie radiálne a nemá sklony metastázovať. V tejto fáze môže melanóm setrvať mesiace až roky. Najčastejšie sa vyskytuje na dlaních, chodidlách alebo pod nechtovou platničkou (subunguálny melanóm). Subunguálny melanóm sa manifestuje difúznou zmenou farby alebo ako pigmentový pás pod nechtovou platničkou. Šírenie pigmentu k proximálnemu alebo laterálnemu nechtovému valu sa označuje ako Hutchinsonov znak, typický pre subunguálny melanóm.
Desmoplastický melanóm
Je vzácny, ale dôležitý subtyp kožného melanómu, ktorý sa vyskytuje prevažne u starších jedincov (60−65 rokov veku). Postihuje predovšetkým slnku vystavenú kožu hlavy a krku. Klinicky spíše pripomína nemelanocytárne nádory kože, a preto môže dôjsť k prodleniu v diagnóze. Desmoplastický melanóm sa často vyznačuje perineurálnym šírením a s obľubou lokálne recidivuje.
Amelanocytický melanóm
Je bez pigmentu a môže sa vyskytnúť súčasne s ktorýmkoľvek subtypom melanómu (väčšinou nodulárny alebo desmoplastický). Pre jeho absenciu pigmentu môže byť diagnostika náročnejšia.
. Jedná se o takú pigmentovú škvrnu, ktorá sa nejakým spôsobom odlišuje od ostatných.Starostlivo si sami kontrolujte svoju pokožku, pretože výskyt malígnych melanómov stúpa celosvetovo každý rok o 4 %! Pri objavení podozrivého znamienka netreba hneď podliehať panike, ale ani odkladať kontrolu u kožného lekára.
Odborné vyšetrovacie metódy
Vyšetrenie „podozrivých“ znamienok špecialistom - dermatológom prebieha s použitím špeciálneho prístroja - dermatoskopu. Dermatoskop je vlastne „lupa“, ktorá umožňuje bližšie vyhodnotenie znamienka. Najčastejšie sa využíva prenosný ručný dermatoskop, ktorý zväčšuje 10-20x. Aj táto metóda sa vyvíja a v prípade moderných digitálnych dermatoskopov je možné uchovanie obrazu, opakované hodnotenie, sledovanie zmien v čase a ich hodnotenie matematickou analýzou.
V prípade nejasných či podozrivých nálezov pacientov vyšetria na špecializovaných pracoviskách. Nie každé „podozrivé“ znamienko znamená malígny melanóm. Definitívna diagnóza melanómu je stanovená až patológom na základe vyšetrenia vzorky znamienka. Pri podozrení na melanóm je dôležitá biopsia podozrivej lézie na koži či sliznici (excízia s 1-3 mm lemom zdravej tkane) a následné histologické vyšetrenie.
Okrem bežnej dermatoskopie existujú aj pokročilejšie metódy:
- Digitálna epiluminiscencia: Umožňuje digitálne zobraziť vyšetrované miesto, vyhodnotiť ho pomocou softvéru a archivovať obraz pre dispenzárne kontroly.
- SIAskopia: Umožňuje vyšetrenie okrsku kože veľkosti 12 x 12 mm, využívajúc viditeľné a infračervené svetlo.
- Reflexná konfokálna mikroskopia: Má najväčšiu rozlišovaciu schopnosť zo všetkých nových optických techník.
Sekundárna prevencia, odborné dermatologické vyšetrenie s použitím dermatoskopu, umožňuje zachytenie skorých neinvazívnych alebo nízkoinvazívnych lézií. Práve skorá detekcia výrazným spôsobom zvyšuje prežívanie pacientov. Väčšina melanómov je vďaka dostupnosti vyšetrovacích metód a vďaka dlhodobému vzdelávaniu populácie o rizikách zachytená v skorom, teda liečiteľnom štádiu.
Staging a prognóza
V prípade definitívneho stanovenia diagnózy malígneho melanómu závisí ďalší postup od tzv. Breslowa klasifikácie. Tloušťka tumoru v milimetroch (Breslow) je nejdůležitější prognostický faktor, meria sa od hornej hranice stratum granulosum po najhlbší bod invázie tumoru. Jednotlivé štádiá majú navyše podskupiny podľa prítomnosti rôznych znakov, napríklad prítomnosti ulcerácie, počtu mitóz alebo hodnoty LDH (laktátdehydrogenázy).
Veľmi zjednodušene možno povedať, že kým u melanómov, nepresahujúcich hrúbku jeden milimeter, postačuje chirurgická liečba a šanca päťročného prežívania dosahuje okolo 95 %, u melanómov hrúbky viac ako štyri milimetre už päť rokov od diagnózy prežíva približne 30 % pacientov. Súvisí to s tým, že v hlbších vrstvách kože prebiehajú lymfatické cievy, ktorými sa nádorové bunky po invázii melanómu šíria do ďalších miest v tele.
Melanóm je v pokročilých štádiách ochorenia jedným z najagresívnejších typov rakoviny vôbec. Našťastie asi 90 % pacientov s melanómom je diagnostikovaných ešte v čase bez výskytu vzdialených ložísk - metastáz. Päťročné prežívanie je priemerne 91 %, v prípade lokalizovaného nádoru až 98 %. Prežívanie však výrazne klesá, ak je choroba zachytená v neskoršom štádiu. Metastázujúci melanóm predstavuje jeden z najagresívnejších a najrýchlejšie progredujúcich nádorov historicky len s veľmi obmedzenými možnosťami efektívnej liečby. V prípadoch metastázujúceho melanómu je 10-ročné prežívanie menšie ako 10 %.
Dĺžka prežívania závisí aj od umiestnenia metastáz: 10-ročné prežívanie 30 až 70 % pacientov sa uvádza pri postihnutí kože v okolí primárneho nádoru; 20 až 40 % pri postihnutí lymfatických uzlín v spádovej oblasti. V prípade vzdialených metastáz bola prognóza pacientov veľmi zlá - 6-9 mesiacov.
Možnosti liečby malígneho melanómu
Základným a najstarším spôsobom liečby malígneho melanómu, ktorý sa používa od začiatku dvadsiateho storočia, je chirurgické odstránenie. Lekári sa snažia odstrániť všetky nádorové bunky, aby zabránili ich pretrvávaniu v organizme a ďalšiemu šíreniu do iných častí tela. Ako je patrno z predošlého textu, diagnostika a terapia maligního melanómu je závislá na mezioborovej spolupráci. Podílí sa na ní dermatológ, patológ, chirurg, špecialista na nukleárnu medicínu, onkológ.
Chirurgická liečba a ochranný lem
Cieľom chirurgickej liečby je odstrániť samotný nádor a s ním všetky malígne bunky. Melanóm sa preto odstraňuje s tzv. bezpečnostným lemom (ochranným okrajom), teda spolu s okrajom tvoreným zdravým tkanivom. Šírka tohto okraja závisí od konkrétneho nádoru a jeho lokalizácie, a tiež od hrúbky nádoru (Breslow).
- Pre carcinoma in situ je tento lem široký 5 mm.
- Pre "low risk" melanómy hĺbky (Breslow) 1 mm a menej sa doporučuje excidovať lem 1 cm široký.
- U melanómov hĺbky 1 mm a viac sa doporučuje lem 2 cm.
Včasná chirurgická liečba melanómu v časnom štádiu môže s vysokou mierou pravdepodobnosti ochorenie úplne vyliečiť. Konečné rozhodnutie o šírke lemu učiní dermatológ v spolupráci s chirurgom po dohode s poučeným pacientom a s prihliadnutím k miestu na tele, kde se melanóm nachádza. Na Slovensku je ultrazvukové vyšetrenie kože, ktoré dokáže zmerať hrúbku melanómu (a od ktorej sa odvíja šírka bezpečnostného lemu), veľmi málo dostupné, preto sa spravidla nádor odstraňuje štandardne s dvojcentimetrovým okrajom.
V prípade podozrenia na rozšírenie do ostatných častí tela sa vyšetrujú aj spádové lymfatické uzliny, teda tie, do ktorých je odvádzaná lymfa z príslušnej časti tela, v ktorej sa nachádza melanóm. Pre zobrazenie sentinelovej uzliny sa používa injekčná aplikácia 99mTc peritumorózne. Radiofarmakon je lymfatikami drénované do spádovej lymfatickej uzliny. Peroperačne možno túto uzlinu identifikovať gama kamerou. Druhou možnosťou je aplikácia farbív, ako je metylénová modrá alebo lymphazurin, ktoré spádovú uzlinu zafarbia. Takto lokalizovaná sentinelová uzlina sa odoberie a je skúmaná histologicky, prípadne imunohistochemicky pre prítomnosť mikrometastáz. Pokiaľ je bioptický vzorka pozitívny, prevedie sa kompletná disekcia lymfatických uzlín (CLND).
V našej populácii je prítomná častá obava z chirurgického zákroku, čo v každom prípade len môže viesť k oddialeniu diagnostiky a prípadnej potreby liečby. Rady typu: nedávaj si „babrať“ do znamienka, lebo sa ti zvrhne, nie sú opodstatnené, lebo samotné chirurgické odstránenie znamienka nemôže za žiadnych okolností viesť k jeho zvrhnutiu na malignitu. A pritom pri dokázaní, že išlo o MM sa môže pristúpiť včas k adekvátnej liečbe.
Postup biopsie sentinelovej uzliny pri melanóme
Radiačná terapia
V niektorých prípadoch, napríklad ak nie je možné odstrániť primárny nádor chirurgicky, môže byť základnou liečebnou metódou. Častejšie sa však využíva ako doplnková liečba po chirurgickom zákroku, ak nebolo možné odstrániť všetky nádorové bunky. Jej cieľom je tieto bunky usmrtiť a zabrániť (alebo aspoň oddialiť) napredovaniu ochorenia. Rádioterapia je podobná röntgenu, ale žiarenie je silnejšie. Postihnuté miesto je ožarované zvonku, zvyčajne vo viacerých malých dávkach.
Chemoterapia
Chemoterapia je metóda, ktorá zabíja nádorové bunky. Jej nevýhodou je, že pôsobí nešpecificky, teda nie len na rakovinové bunky, ale aj na všetky ostatné zdravé bunky v tele. To, čo robí nádory zhubnými je schopnosť ich buniek rýchlo sa množiť a dlhodobo prežívať. Chemoterapia ovplyvňuje na rôznych stupňoch práve delenie buniek. Sú na ňu preto najcitlivejšie rýchlo sa deliace nádorové bunky, ale aj iné typy rýchlo sa deliacich zdravých buniek. Ide napríklad o bunky vlasových folikulov či črevnej sliznice. V mnohých diagnózach sa ako najúčinnejšie ukázali kombinácie rôznych chemoterapeutických metód. Klasická chemoterapia sa v liečbe melanómu už prakticky neužíva, v 70. rokoch sa však začala používať.
Moderné prístupy: Imunoterapia a cielená liečba
Koncom minulého storočia sa prvýkrát v liečbe pacientov uplatnila nová liečebná metóda, označovaná ako imunoterapia. Tá pomáhala vlastnému imunitnému systému pacienta bojovať s ochorením. Vďaka výskumu dnes existujú lieky na melanóm aj zo skupiny biologickej liečby.
Imunoterapia (Inhibítory kontrolných bodov imunitných dráh)
Za normálnych okolností dokáže imunitný systém rozpoznať nielen cudzorodé látky, ale aj vlastné bunky, ktoré sú nejakým spôsobom poškodené. Nádorové bunky sa dokážu pred bunkami imunitného systému skryť a tvária sa ako zdravé bunky. Inhibítory kontrolných bodov imunitných dráh sú lieky, ktoré „opätovne“ naučia imunitný systém choré bunky rozpoznávať. Výsledkom je, že telo pacienta je schopné bojovať s rakovinou vlastnými silami. V roku 2011 bola v liečbe malígneho melanómu schválená molekula ipilimumab, protilátka proti CTLA-4 receptoru, ktorá sa stala súčasťou bežnej klinickej praxe. Veľmi perspektívne sa v štúdiách ukazujú aj blokátory receptorov PD-1 nivolumab a pembrolizumab.
V adjuvantnej liečbe melanómu sa jedná o použitie tzv. inhibitora kontrolných bodov imunitnej odpovede - protilátky proti receptoru programovanej bunkovej smrti PD-1 (programmed cell death-1). Zjednodušene povedané: V dobre fungujúcom organizme nádorovú bunku usmrtia bunky imunitného systém nazývané T-lymfocyty (tiež T-bunky), pokiaľ ju nájdu a naviažu sa na ňu. T-lymfocyty však majú na svojom povrchu receptory nazývané kontrolné body imunitnej odpovede, ktoré ich aktivitu obmedzujú. Takým kľúčovým regulátorom je už spomínaný receptor PD-1. Bunky niektorých nádorov vylučujú na svojom povrchu proteín, ktorý sa viaže na PD-1, čím vyradí T-lymfocyty z činnosti.
Cielená liečba (BRAF a MEK inhibítory)
Rovnako ako chemoterapia zabraňuje rastu a deleniu nádorových buniek, robí to však „múdrejším“ spôsobom. Asi u 50 % pacientov je v bunkách melanómu prítomná BRAF mutácia. Znamená to, že genetická informácia uložená v DNA nádorových buniek je poškodená a táto zmena ovplyvňuje prirodzenú schopnosť buniek kontrolovať svoj životný cyklus. Bunky preto nekontrolovateľne rastú a množia sa. BRAF inhibítory pôsobia špecificky na bunky s touto mutáciou, čím zabraňujú ich ďalšiemu rastu.
Ďalším typom liečby sú MEK inhibítory. Tiež sa používajú u pacientov s mutáciou génu BRAF. Zabraňujú aktivácii bunkových mechanizmov spustených BRAF mutáciou na ďalšej úrovni signálnej dráhy. Blokátory BRAF vemurafenib a dabrafenib sú štandardom v liečbe metastázujúceho malígneho melanómu kože.
Zdravá bunka dostáva pokyny k svojmu rastu a deleniu zvonku prostredníctvom receptorov na svojom povrchu. Do jadra bunky tieto pokyny prenášajú špecializované proteíny, tzv. tyrozinové kinázy. Niektoré bunky však môžu mať vrodenú alebo získanú mutáciu, kvôli ktorej sú signály k deleniu a rastu do bunkového jadra vysielané neustále, aniž by prichádzali zvonku (tzv. signálna dráha zostáva otvorená). Cielené lieky dokážu takého bunky vyhľadať a mutovanú signálnu dráhu prerušiť. V bunkách malígneho melanómu je častá mutácia génu BRAF označovaná ako V600.
Doplnkové a paliatívne prístupy
- Adjuvantná liečba: Tiež nazývaná aj „zaisťovacia“. Je určená pre pacientov s väčším rozsahom ochorenia, ktorým sa však podarilo celý nádor chirurgicky odstrániť. Imunooonkologická infúzna liečba sa v adjuvantnej liečbe melanómu jedná o použitie tzv. inhibitoru kontrolných bodov imunitní odpovedi - protilátky proti receptoru programovanej bunkovej smrti PD-1.
- Paliatívna liečba: Ide o liečbu v štádiu metastatického ochorenia. I v prípade, že už nádorové bunky melanomu prenikly do mízních uzlin, popřípadě se onemocnění rozšířilo do dalších orgánů (metastázy v plicích, játrech, mozku apod.), jsou dnes k dispozici velmi účinné možnosti léčby. Jedná se jak o již zmíněnou imunoterapii v monoterapii či v kombinaci, tak o tzv. cílenou léčbu.
Prebiehajúci výskum a budúce smery
Problematika malígneho melanómu bola a v súčasnosti je predmetom intenzívneho výskumu. Ten umožnil objasniť viaceré molekulárne mechanizmy zodpovedné za transformáciu a rast melanómových buniek. Pozorované boli mutácie viacerých génov, kľúčových v iniciácii nádorovej transformácie. Identifikované boli viaceré kandidátne „driver“ mutácie, k najštudovanejším patria alternatívne transkripty génu ALK. Častou „driver“ udalosťou pri rôznych variantoch melanómov je aj bialelická strata histónovej deubikvitinázy BAP1 ako de novo udalosť u ľudí s germinálnou poruchou jednej kópie génu.
Študované boli a potenciálny klinický význam môžu mať aj epigenetické zmeny. Ako gény s najvyššou frekvenciou hypermetylácie sú študované najmä RIL a ECAD, RASSF1A, NKX2-3, HAND1 a OLIG2. Ich potvrdenie v ďalších štúdiách môže priniesť nové možnosti v terapii. Štúdium transformácie névových buniek sa v poslednom čase zameriava najmä na problematiku regulácie aktivácie a inhibície protinádorovej imunitnej reakcie.
Z hľadiska možného terapeutického ovplyvnenia sú zaujímavé aj antiapoptotické proteíny survivín a livín. Zvýšenú citlivosť buniek malígneho melanómu na chemoterapiu pri súčasnej inhibícii survivínu in vitro preukázal aj Pennati a spol. S aktivitou apoptotických dráh úzko súvisí regulácia PARP proteínu, ktorý je, naopak, zodpovedný za DNA reparáciu. Inhibícia PARP interferuje s kľúčovými procesmi metastázovania a inhibuje invazivitu a metastázovanie buniek malígneho melanómu kože do vzdialených orgánov, predstavuje kľúčový marker agresívneho kožného MM. Jeho cielený blokátor temozolomid je v súčasnosti v štádiu klinického testovania.
Prevencia a sledovanie
Prevencia kožných nádorových ochorení zahŕňa správny vzťah k opaľovaniu, používanie ochranných faktorov, odevov (najnovšie aj značenie odevov podľa ochrany pred UV), minimalizovanie používania solárií. Pacienti, u ktorých bol diagnostikovaný malígny melanóm, by mali byť dispenzarizovaní pre riziko relapsu. Najčastejšie sa metastázy objavujú po 1-3 rokoch po liečbe primárneho tumoru.