Komplexný sprievodca keloidnými jazvami

Keloidy, známe aj ako keloidné jazvy, patria medzi najproblematickejšie typy jaziev. Hoci sú primárne estetickým problémom, môžu ich sprevádzať nepríjemné príznaky ako svrbenie a bolesť. Často sa objavujú po poraneniach, operáciách, akné či piercingu a majú tendenciu rásť aj dlho po zahojení pôvodnej rany.

Čo je keloidná jazva a ako vzniká?

Keloid je typ jazvy, ktorá vzniká v dôsledku nadmernej tvorby kolagénu počas procesu hojenia kože. Telo pri ňom vyprodukuje viac kolagénu, než reálne potrebuje na zahojenie rany. Keloidná jazva je výsledkom neregulovateľnej poruchy bunkových procesov vo fáze hojenia rany. Keloidné jazvy sú tvorené (v závislosti od svojho veku) najmä kolagénom tretieho (mladšieho) a prvého (staršieho) typu. Kolagén, ktorý je hlavnou zložkou pri hojení zranenia, má v poškodenej oblasti tendenciu nadmerne rásť a spôsobuje jazvu, ktorá je oveľa väčšia ako by bola pôvodná jazva zo zranenia.

Keloidy sú nezhubné a nejde o rakovinové ochorenie. Sú benígne a nenákazlivé.

Schéma vzniku keloidnej jazvy s nadmernou tvorbou kolagénu

Typické prejavy a vlastnosti

  • Vzhľad: Keloidné jazvy sú pevné, pružné lézie na koži alebo lesklé uzlíčky tvorené vláknami. Ich farba môže byť ružová, červená alebo dokonca tmavohnedá. Sú hrubé, nepravidelné a vyvýšené proti okolitej pokožke.
  • Rast: Medzi hlavné charakteristiky keloidnej jazvy patrí jej prerastanie cez pôvodnú ranu a schopnosť proliferácie, čo je proces novotvorby alebo nadmerného bujnenia tkaniva. Keloidy zväčšujú svoj objem aj cez normálnu pokožku a majú tendenciu sa tvoriť ešte dlho po zahojení rany. Môžu sa objaviť až niekoľko týždňov či mesiacov po zákroku, keď je rana na pohľad zahojená.
  • Textúra a veľkosť: Majú rôznu veľkosť v závislosti od pôvodného poranenia a rôznu textúru - od mäkkej po pevnú až gumovú štruktúru.
  • Lokalizácia: Keloidná jazva sa môže vyskytnúť všade tam, kde došlo k poraneniu kože, ale zvyčajne sa tvorí na ušných lalôčikoch, ramenách, lícach alebo strednej časti hrudníka. Typickými lokalitami sú tiež tvár a ramená.
  • Sprevádzajúce príznaky: Medzi prejavy keloidov niekedy patrí svrbenie a bolestivosť, pichanie, a taktiež zmeny ich tvaru. Vo vážnych prípadoch môžu ovplyvňovať hybnosť pokožky. V dôsledku infekcie sa v keloidnej jazve môžu tvoriť vriedky.
Fotografie rôznych keloidných jaziev na rôznych častiach tela pre vizuálne rozlíšenie

Keloidné vs. hypertrofické jazvy

Nie je vhodné zamieňať keloidné a hypertrofické jazvy. Hoci sú hypertrofické jazvy rovnako ako keloidné vyvýšené proti okolitej pokožke, nezväčšujú sa do priestoru za obrysy pôvodného zranenia. Keloidy na druhú stranu zväčšujú svoj objem aj cez normálnu pokožku. Hypertrofická jazva zostáva v rámci pôvodnej rany a môže časom vyblednúť a zmiznúť bez liečby, zatiaľ čo keloidy sa bez liečby nezlepšujú a často rastú.

Prečo keloidy vznikajú?

Presná príčina vzniku keloidov nie je úplne objasnená. Odborníci sa zhodujú, že ide o určitú „poruchu“ pri hojení poranenia, respektíve prehnanú reakciu tela na poškodenie kože. Väčšina súhlasí s tým, že je to pravdepodobne dysfunkcia procesu hojenia rán.

Vyvolávajúce faktory

Keloidný rast môže byť vyvolaný akýmkoľvek druhom poranenia kože:

  • akné
  • uštipnutie hmyzom
  • piercingy
  • popáleniny
  • rezné rany a chirurgické zákroky
  • očkovanie
  • odstránenie chĺpkov
  • dokonca aj malé škrabance a hrbolčeky
  • kiahne
  • infekcia v zranení
  • opakované poškodenie pleti

Keloidy sa obvykle formujú v mieste zranenia, ale môžu sa objaviť aj celkom spontánne, napríklad v mieste piercingu alebo škrabnutia. Medzi ďalšie faktory, ktoré môžu prispieť k vzniku keloidov, patrí infekcia, prítomnosť cudzieho materiálu v rane a nadmerné napätie alebo tenzia v oblasti hojacej sa rany.

Rizikové faktory

Niektorí ľudia majú vyššiu predispozíciu k tvorbe keloidných jaziev. Medzi rizikové faktory patria:

  • Farba pleti: Keloidy sú najčastejšie u ľudí s hnedou alebo čiernou pokožkou (Ázijci, Afroameričania, Hispánci). Vyskytujú sa 10-krát častejšie u ľudí s inou než bielou farbou kože. Dôvod tejto predispozície nie je známy.
  • Genetická predispozícia: Keloidy sa môžu vyskytovať v rodinách, čo naznačuje, že tendencia vzniku keloidných jaziev sa môže dediť. Ak ste mali jeden keloid, hrozí vám, že sa u vás vyvinú ďalšie.
  • Vek: Keloidy častejšie vznikajú u mladých ľudí, najmä medzi 10. a 30. rokom života.
  • Pohlavie: Postihujú rovnako obe pohlavia.
Infografika: Rizikové faktory pre vznik keloidných jaziev

Prevencia vzniku keloidov

Najlepšou "liečbou" keloidných jaziev je zabránenie ich vzniku. Prevencia je kľúčová, najmä u osôb s predispozíciou.

  • Správna starostlivosť o rany: Udržujte ranu čistú a vlhkú. Miesto jemne umyte jemným mydlom a vodou. Naneste tenkú vrstvu vazelíny alebo inej masti a aplikujte ju počas dňa podľa potreby. Lekár môže odporučiť priloženie tlakového vankúšika alebo silikónového gélového vankúšika na ranu počas jej hojenia. Tieto preventívne kroky by mali dospelí vykonávať šesť mesiacov po poranení kože a deti až do 18 mesiacov.
  • Ochrana pred slnkom: Jazvu nezabudnite chrániť pred slnkom (vhodné sú krémy s SPF 50+), aby ste predišli nežiaducej hyperpigmentácii.
  • Tlakové náušnice: Aplikácia tlakových náušníc na ušné lalôčiky po prepichnutí ucha pomáha predchádzať vzniku keloidov.
  • Vyhnite sa zraneniam pokožky: Snažte sa vyhnúť poraneniam pokožky. Zvážte piercing, tetovanie alebo voliteľné operácie, ak máte tendenciu k tvorbe keloidov. Dokonca aj malé zranenia - ako sú zarastené chĺpky, rezné rany a škrabance - môžu podnietiť rast keloidu.
  • Konzultácia s lekárom pred operáciou: Ak sa rozhodnete podstúpiť operáciu, informujte svojho lekára o vašej tendencii k vzniku keloidov. Lekár môže použiť špecifické chirurgické techniky, ktoré znižujú riziko vzniku keloidov v mieste chirurgického zákroku. Po operácii sa opýtajte lekára na pooperačnú starostlivosť a starostlivo dodržiavajte pokyny.

Možnosti liečby keloidných jaziev

Úplné odstránenie keloidu býva náročné a niekedy sa dokonca môžete stretnúť s názormi, že je to až nemožné. Keloidné jazvy majú tendenciu vznikať znovu a sú výsledkom dlhodobej prehnanej reakcie kože. Preto ide o náročný kožný problém, ktorý si vyžaduje trpezlivosť. Ak máte keloid, ktorý bolí, zavadzia vám pri pohybe alebo spôsobuje diskomfort, mali by ste sa u lekára informovať o možnostiach lekárskej liečby. Keď už keloidy vzniknú, malo by sa s ich liečbou začať ihneď, ako to stav dovolí, pretože staršie jazvy sa potláčajú ťažšie. Je dôležité si uvedomiť, že jazvu sa nikdy nesnažte odstrániť vytláčaním, prepichovaním, dráždením, svojvoľne nepoužívajte agresívne prípravky a nijako keloid mechanicky neodstraňujte.

Keloid – Causes, Signs and Symptoms, Diagnosis & Treatment

Konzervatívna a lokálna liečba

  • Masáže a hydratácia: V priebehu hojenia jazvy dochádza k postupnému sťahovaniu a tvrdnutiu. Aby jazva zostala mäkká a netvrdla, je potrebné pravidelne okolie jazvy masírovať. Masážou hypertrofických a keloidných jaziev pomocou vhodných prípravkov možno dosiahnuť zmäkčenie jaziev a zmenšenie ich veľkosti.
  • Masti a gély: Masti na keloidné jazvy fungujú tak, že pomáhajú pri regenerácii tkaniva a znižujú viditeľnosť jaziev. V niektorých možno nájsť jemné exfoliačné či hydratačné zložky. Exfolianty pomáhajú zbaviť pokožku odumretých buniek a hydratačné zložky pozitívne vplývajú na hladkosť a zdravie pokožky, čo tiež môže pomôcť zmierniť vzhľad jazvy. K obľúbeným a účinným prípravkom patria hlavne silikónové gély a náplasti. Silikónové gély prenikajú hlboko do jazvy, zlepšujú hydratáciu a podporujú regeneráciu. Príkladom sú prípravky ako Stratamed gel alebo Dermatix. Z nesilikónových preparátov je možné použiť nechtíkovú masť alebo registrovaný liečivý prípravok Contractubex, ktorý sa u keloidov a starých jaziev nechá pôsobiť cez noc pod obväzom. Aplikácia daných prípravkov je dlhodobá. Kortikosteroidný krém na predpis môže pomôcť zmierniť svrbenie.
  • Kompresné obväzy: Pre novšie keloidy môžu byť prvou možnosťou liečby kompresné obväzy vyrobené z elastickej látky alebo iných materiálov. Táto metóda sa používa aj po operácii na odstránenie keloidov. Cieľom je zmenšiť alebo zabrániť vzniku jazvy tlakom na ranu, keď sa hoja. Takéto obväzy je potrebné nosiť 12 až 24 hodín denne po dobu 4 až 6 mesiacov, aby boli účinné, čo však môže byť veľmi nekomfortné.

Lekárska liečba

Lekárska liečba zvyčajne pozostáva z kombinácie metód a vyžaduje trpezlivosť, pretože keloidy sú odolné voči terapii. Medzi bežné možnosti patria:

  • Kortikosteroidové injekcie: Ak máte menší keloid, lekár sa môže pokúsiť znížiť jeho hrúbku injekciou kortikosteroidov priamo do jazvy. Injekcie je nutné opakovať aspoň po dobu šiestich mesiacov. Možné vedľajšie účinky zahŕňajú stenčenie kože, pavúčie žilky a trvalú zmenu farby kože (hypopigmentácia alebo hyperpigmentácia). Experimentuje sa aj s injekčnou aplikáciou kyseliny retinovej.
  • Kryoterapia (zmrazovanie): Malé keloidy je možné zredukovať alebo odstrániť ich zmrazením tekutým dusíkom. Môže byť potrebné opakované ošetrenie. Možné vedľajšie účinky kryoterapie sú pľuzgiere, bolesť a strata farby kože (hypopigmentácia).
  • Laserové ošetrenie: Väčšie keloidy môžu byť sploštené pulzným laserom. Táto metóda je tiež užitočná pri zmierňovaní svrbenia a spôsobovaní vyblednutia keloidov. Pulzná laserová terapia sa aplikuje počas niekoľkých sedení (4 až 8 týždňov medzi sedeniami). Lekár môže odporučiť kombináciu laserovej terapie s injekciami kortikosteroidov. Možné vedľajšie účinky, bežnejšie u ľudí s tmavšou pokožkou, zahŕňajú hypopigmentáciu alebo hyperpigmentáciu, tvorbu pľuzgierov a chrasty.
  • Chirurgické odstránenie: Ak keloidná jazva nereagovala na iné terapie, lekár môže odporučiť jej chirurgické odstránenie, často v kombinácii s inými metódami (napr. radiačnou terapiou alebo injekciami). Problémom chirurgického odstránenia je, že pravdepodobnosť vzniku ďalšej keloidnej jazvy po chirurgickom zákroku je vysoká, zvyčajne vyššia ako 50 %.
  • Liečba ožiarením: Nízka úroveň röntgenového žiarenia samotná alebo po chirurgickom odstránení keloidu môže pomôcť zmenšiť alebo minimalizovať jazvové tkanivo. Môže byť potrebné opakované ošetrenie. Možné vedľajšie účinky radiačnej terapie sú kožné komplikácie.
  • Karboxyterapia: Pri keloidných a hypertrofických jazvách sa osvedčuje injekčná aplikácia CO2 do jazvy (karboxyterapia) za súčasného zmäkčovania jaziev špeciálnymi prípravkami.

Hoci keloidy nie je vždy možné úplne odstrániť, správna starostlivosť, vhodná masť na keloidné jazvy a včasná lekárska liečba dokážu výrazne zlepšiť ich vzhľad aj váš komfort.

tags: #mast #keloidna #jazva

Populárne príspevky: