Malígny Melanóm: Komplexný Sprievodca Diagnostikou a Liečbou

Malígny melanóm je zhubný nádor kože, ktorý vzniká v dôsledku nekontrolovaného delenia buniek nazývaných melanocyty. Melanocyty sú bunky nachádzajúce sa v spodnej vrstve pokožky (epidermis), tesne nad dermis. Ich prirodzenou funkciou je tvorba kožného pigmentu - melanínu - ktorý má chrániť jadrá buniek pred pôsobením UV žiarenia a tým zabrániť poškodeniu DNA a vzniku anomálií pri delení buniek. Pigment melanín je tiež zodpovedný za sfarbenie pokožky, vlasov a očí, a je koncentrovaný aj v materských znamienkach.

Malígny melanóm je napriek tomu, že tvorí iba malý podiel kožných nádorov (približne 4 % všetkých kožných nádorov), zodpovedný až za 73 % úmrtí spojených s rakovinou kože.

Epidemiológia a Výskyt

Malígny melanóm je 19. najčastejšou malignitou vo svete. Ročne na toto ochorenie umrie približne 48 000 pacientov. Incidencia melanómu celosvetovo narastá, pričom postihuje predovšetkým bielu populáciu. Najvyššia incidencia je v Austrálii a na Novom Zélande, ako aj v južných štátoch USA, napríklad v Arizone a Novom Mexiku.

Na Slovensku je výskyt približne 14 prípadov na 100 000 obyvateľov ročne. U černochov a Aziatov sa vyskytuje len v 1,75 prípadoch na 100 000 obyvateľov, čo je desaťkrát menej často než u belochov.

Melanóm sa objavuje čoraz častejšie u mladších ľudí a má významné miesto medzi chorobami u ľudí v pokročilom veku. Je to piata najčastejšia malignita u mužov a siedma u žien. Môže sa vyskytnúť v každom veku, raritne však u detí do 10 rokov. Najčastejší výskyt sa udáva medzi 30. - 40. a 55. - 70. rokom života. U ľudí mladších ako 40 rokov je pozorovaný častejšie u žien, po 65 rokoch sa vyskytuje dvakrát častejšie u mužov ako u žien, a po 80. roku života je evidovaný dokonca trikrát častejšie u mužov.

U žien so svetlým fototypom kože sa melanóm najčastejšie vyskytuje predilekčne na dolných končatinách, menej na ramenách a tvári. U mužov je maximum výskytu melanómu lokalizovaného na chrbte a prednej strane hrudníka.

Rizikové Faktory

Patofyziológia rozvoja melanómu nie je plne objasnená, ale predpokladá sa viacero patogenetických mechanizmov. Príčiny malígnej transformácie melanocytu na melanómovú bunku sú doposiaľ nejasné, avšak predpokladá sa vplyv vonkajšieho prostredia, chronická iritácia, opakovaná trauma a expozícia UV žiareniu.

Medzi najčastejšie rizikové faktory malígneho melanómu patria:

• Ultrafialové (UV) žiarenie: Najčastejším zdrojom UV žiarenia je slnko. Dlhodobé nadmerné slnenie bez použitia ochranných krémov predstavuje dokázaný rizikový faktor. Zvlášť UVA zložka slnečného žiarenia poškodzuje bunkovú DNA, čo vedie k patologickému deleniu buniek. Jedným z najrizikovejších faktorov je spálenie kože v útlom veku. Nárazové intenzívne opaľovanie je rizikovejšie ako chronické. Za vysoko rizikový faktor sa považuje aj opakovaná návšteva solárií.
• Névy (materské znamienka): Sú nezhubné kožné lézie, ktoré vznikajú ložiskovitým zmnožením pigmentových buniek. Melanóm môže vzniknúť v mieste névu jeho zvrhnutím v malígne ochorenie. Približne 5 - 10 % melanómov je diagnostikovaných u pacientov s pozitívnou rodinnou záťažou. Ak v rodine dvaja či viac príslušníkov majú dysplastické névy a malígny melanóm, je člen s dysplastickými névami vystavený celoživotnému až 100 % riziku vzniku malígneho melanómu. Jedna tretina melanómov vzniká z rôznych pigmentových névov už existujúcich na koži, zatiaľ čo dve tretiny melanómov vznikajú bez preexistujúcej pigmentovej lézie na klinicky normálnej koži, teda „de novo“.
• Svetlá farba pokožky, blond alebo ryšavé vlasy: Svetlá pokožka so svetlými alebo ryšavými vlasmi je významným rizikovým faktorom rozvoja malígneho melanómu, najmä ak dochádza k opakovanému spáleniu pokožky vplyvom slnečného žiarenia.
• Prekonanie iných kožných nádorov: Výskyt iných foriem kožných nádorov je rizikovým faktorom rozvoja melanómu.
• Oslabenie obranyschopnosti: Oslabenie imunitného systému prispieva významnou mierou k rozvoju malígneho melanómu a iných onkologických ochorení.
• Výskyt malígneho melanómu u príbuzných: V prípade výskytu malígneho melanómu u prvostupňových príbuzných (súrodenci, deti, rodičia) je riziko rozvoja melanómu významne vyššie. Až u 10 % pacientov s malígnym melanómom má toto ochorenie aj jeden alebo viac z jeho prvostupňových príbuzných.
• Mutácie génov: Malígny melanóm môže mať rôzne mutácie génov, najmä v génoch BRAF, NRAS a KIT. Mutácie BRAF vznikajú viac pri intermitentnej expozícii slnku a sú častejšie u povrchovo sa šíriaceho melanómu, zatiaľ čo mutácie KIT vznikajú viac pri chronickej expozícii alebo na relatívne neexponovanej koži a sú častejšie u nodulárneho melanómu.

Typy Malígneho Melanómu

Klinický obraz malígneho melanómu závisí od jeho histopatologického typu. Pre úplnosť je v súčasnosti potrebné do klasifikácie pridať aj tzv. špeciálne formy malígneho melanómu ako napr. desmoplastický melanóm a melanóm bez primárneho ložiska.

Medzi štyri základné histologické typy patria:

1. Superficiálne sa šíriaci melanóm (SSM):
   • Je najčastejší typ melanómu, tvorí až 70 % prípadov.
   • Vyskytuje sa hlavne na chrbte, u žien častejšie na dolných končatinách.
   • Rastie asymetricky do bizarných tvarov.
   • Začína ako plošné nepravidelné oválne až polycyklické ložisko, ktoré sa nenápadne, ale trvalo zväčšuje.
   • Typická je farebná pestrosť odtieňov hnedej, čiernej, červenej, belavá, ružová.
   • Zvyčajne má priemer väčší ako 6 mm a nepravidelné okraje.
   • Zo začiatku rastie horizontálne (tzv. Melanoma in situ), postupne však dochádza k vertikálnemu rastu, čo už signalizuje rast nádoru do hĺbky.
2. Nodulárny melanóm (NM):
   • Predstavuje asi 15 - 20 % prípadov.
   • Je najagresívnejší typ, typický preň je rýchly vertikálny rast (týždne, mesiace).
   • Klinicky začína hneď ako ucelený tumorózny útvar s náchylnosťou k tvorbe erózií a krvácania aj po minimálnom poranení.
   • Vzniká „de novo“ primárne na normálnej koži. Pripomína červeno-čiernu malinu.
   • Lokalizuje sa hlavne na trupe, hlave, krku a predkoleniach.
   • Približne 5 % nodulárnych melanómov je amelanotických (bez pigmentu), čo môže sťažiť diagnostiku.
3. Lentigo maligna melanóm (LMM):
   • Predstavuje 5 až 15 % prípadov.
   • Lokalizovaný je hlavne na hlave, tvári, šiji, teda na miestach dlhodobého pôsobenia slnečného žiarenia.
   • Rastie pomaly (5 - 15 rokov) a postihuje starších ľudí.
   • Jeho typická vlastnosť je povrchové horizontálne šírenie v základnej vrstve epidermis.
   • Jedná sa o tmavohnedú až čiernu nepravidelnú pigmentovanú škvrnu s priemerom až do 30 mm, so zvlnenými okrajmi, niekedy sa môžu vytvoriť modročierne uzly.
4. Akrolentiginózny melanóm (ALM):
   • Vyskytuje sa v 2 až 8 % zo všetkých melanómov u belochov, ale u černochov a Aziatov je pozorovaný až v 35 až 65 % prípadov.
   • Býva lokalizovaný na dlaniach, ploskách, v nechtovom lôžku alebo na slizniciach.
   • Sfarbený je odtieňmi hnedej, červeno-hnedej, fialovej, čiernej až depigmentovanej lézie.
   • Je veľmi agresívny a typický rýchlym a náhlym rastom, čo môže viesť k neskorému rozpoznaniu.

Ďalšie špeciálne typy zahŕňajú:

• Desmoplastický melanóm: Je vzácny, väčšinou býva veľký a nepigmentovaný. Vyskytuje sa v miestach chronicky exponovaných slnečnému žiareniu, ako sú hlava a krk. Klinicky skôr pripomína nemelanocytárne nádory kože. Má často perineurálne šírenie a s obľubou lokálne recidivuje.
• Amelanotický melanóm: Je melanóm, ktorému chýba pigment (je bezfarebný alebo svetlo-červený), a môže sa vyskytnúť súčasne s ktorýmkoľvek subtypom melanómu (väčšinou nodulárny alebo desmoplastický).
• Spitzoidný melanóm: Vyskytuje sa prevažne u mladých ľudí.

Klinický Obraz a Príznaky

Malígny melanóm sa v 95 % vyskytuje na koži. V minoritných prípadoch sa môže objaviť v očnej dúhovke, na sliznici konečníka, ústnej dutiny, vaginálnej sliznice, mäkkých obalov mozgu.

Najčastejším varovným znakom melanómu je novo vzniknutá a meniaca sa pigmentová škvrna. Dôležité je všímať si stmavnutie znamienok, ich náhle zväčšenie, rýchly rast, nehojenie, ulcerácie, krvácanie, alebo svrbenie v mieste pigmentovej škvrny. Existuje dokonca melanóm, ktorému chýba pigment.

Pravidlo ABCDE

Na rozpoznanie kožného malígneho melanómu pre lekárov, pacientov i laickú verejnosť bolo zavedené ABCD pravidlo v roku 1985, ktoré bolo neskôr v roku 2004 revidované na ABCDE. Táto analytická metóda pomáha hodnotiť melanocytárne lézie a včas detekovať malígny melanóm.

• A - Asymmetry (asymetria): Benígne névy sú symetrické. Ak nakreslíte čiaru stredom névu, mali by ste vidieť dve symetrické polovice. V prípade malígnej zmeny polovice nebudú rovnaké.
• B - Border irregularity (nepravidelné okraje): Nezhubné névy by mali mať ostré, pravidelné, hladké kontúry. Podozrivý je névus s nepravidelnými, zubatými, vlnitými alebo nejasnými okrajmi.
• C - Color variation (farebná pestrosť): Väčšina nezhubných névov má jeden odtieň hnedej farby. Varovný signál je rôznorodosť farieb - zafarbenie nie je uniformné, vykazuje rôzne odtiene pokožky, hnedej, čiernej, sivej, ružovej či modrej.
• D - Diameter (priemer): Priemer väčší ako 6 mm je pre melanóm charakteristický, aj keď sa môžu objaviť aj menšie priemery.
• E - Evolution (vývoj): Znamienko sa mení v priebehu času. Mnohé malígne melanómy časom menia veľkosť, tvar, farbu, alebo sa objavujú nové príznaky ako rast do výšky, tvorba drobných uzlíkov, krvácanie, ošupovanie, hnisanie, mokvanie alebo vznik erózií. Tieto zmeny poukazujú na nebezpečenstvo.

Znamenie „škaredého káčatka“ (Ugly Duckling Sign)

V roku 1998 Dr. Jean-Jacques Grob predstavil koncept „Ugly Duckling Sign“ - „Znamenie škaredého káčatka“. Vychádza z pozorovania, že pigmentové névy na tom istom jedincovi majú tendenciu podobať sa, a že melanóm sa často odlišuje od tohto vzoru. V dermatológii je „škaredé káčatko“ znamienko, ktoré nevyzerá ako ostatné znamienka na tele človeka a je často podozrivé, že je melanóm. Je to névus, ktorý je zjavne odlišný od ostatných pri celotelovom vyšetrení jedinca.

Glasgowský sedembodový kontrolný zoznam je ďalší nástroj na včasnú detekciu malígneho melanómu, ktorý sa tiež zameriava na zmeny v pigmentových léziách.

Diagnostika

Diagnostika malígneho melanómu sa zvyčajne začína klinickým vyšetrením kožného povrchu a dôkladným pohmatovým vyšetrením lymfatických uzlín.

Dermatoskopia

Nasleduje neinvazívne vyšetrenie, tzv. dermatoskopia, čo je povrchová svetelná mikroskopia. Použitie dermatoskopu (špeciálny ručný mikroskop) môže naznačiť, že ide o melanóm. Dermatoskopické znaky melanómu zahŕňajú prítomnosť rôznych odtieňov hnedej, čiernej, sivej či ružovej farby, atypickú pigmentovú pseudosieť, belavé bodky (zodpovedajúce vývodom potných žliaz) a pozdĺžne hnedé a čierne paralelné línie s nehomogénnym sfarbením, najmä pri akrolentiginóznom melanóme.

Biopsia a Histopatologické Vyšetrenie

Definitívnu diagnózu je možné stanoviť len prostredníctvom biopsie, čiže vyšetrením vzorky z nádoru. Chirurg odstráni časť, prípadne celú podozrivú kožnú léziu aj s malým množstvom zdravého tkaniva z okolia, aby sa mohla vzorka posúdiť ako celok aj s okrajmi. Vyšetrenie spravidla prebieha s lokálnou anestéziou. Histopatologické vyšetrenie vykonávané skúseným dermatohistopatológom je zlatým štandardom pre definitívne stanovenie diagnózy.

Na základe biopsie sa nezistí len to, či ide o malígny melanóm, ale určia sa aj dôležité charakteristiky melanómu, ktoré sú kľúčové pre ďalší postup liečby a stanovenie prognózy ochorenia:

• Hrúbka nádoru (Breslowova klasifikácia): Je najspoľahlivejším prognostickým faktorom. Patológ ju zmeria od povrchovej vrstvy do hĺbky, kam až melanóm siaha.
  • Tenký melanóm: Hrúbka menšia než 1 mm (pT1). Nízke riziko šírenia.
  • Stredný melanóm: Hrúbka medzi 1-4 mm (pT2 pre 1,01-2 mm, pT3 pre 2,01-4 mm).
  • Hrubý melanóm: Hrúbka väčšia než 4 mm (pT4). Vyššie riziko rekurencie a generalizácie.
• Hĺbka invázie (Clarkova stupnica): Určuje, ako hlboko nádor narástol do kože a ktoré hladiny kože sú zasiahnuté. Má 5 úrovní:
  • CLARK I (Melanoma in situ): Bunky melanómu sa nachádzajú len vo vonkajšej vrstve epidermis, nad bazálnou membránou.
  • CLARK II: Melanóm napadol papilárnu dermis (vrstvu priamo pod epidermis).
  • CLARK III: Nádorové bunky sú v celej papilárnej dermis a dotýkajú sa retikulárnej dermis.
  • CLARK IV: Melanóm invaduje celú hlbokú dermis.
  • CLARK V: Melanóm invaduje podkožné väzivo (hypodermis).
• Počet mitóz (delení buniek): Meria sa ako počet mitóz na milimeter štvorcový (mm²). Vyšší počet mitóz znamená rýchlejší rast nádoru.
• Ulcerácia (zvredovatenie): Predstavuje stratu kožného povrchu. Prítomnosť zvredovatenia primárneho melanómu je spojená s vyšším rizikom metastatického rozsevu a rekurencie.
• Tumor-infiltrujúce lymfocyty: Ich počet odráža stupeň imunitnej reakcie voči nádoru. Ich prítomnosť sa dáva do spojitosti s lepšou prognózou.
• Resekčné okraje: Popisuje, pokiaľ siahajú bunky melanómu v odobratej vzorke. Pre kompletné odstránenie musia byť okraje bez nádorového postihnutia s dostatočným lemom zdravého tkaniva.

Genómové Vyšetrenie

Pri vzniku nádorových ochorení sa uplatňujú zmeny v génoch nádorových buniek (mutácie), ktoré im umožňujú nekontrolovateľne rásť a deliť sa. U malígneho melanómu sú popisované nasledovné genetické zmeny:

• BRAF mutácia: Najčastejšia genetická mutácia, nachádza sa až v 50 % prípadov melanómu. Podmieňuje účinnosť liečby tzv. BRAF inhibítormi.
• NRAS mutácia: Vyskytuje sa približne u 20 % pacientov.
• NF-1 mutácie: Prítomné u 10 - 15 % pacientov.
• KIT mutácie: Vyskytujú sa častejšie pri melanómoch vznikajúcich zo slizničného tkaniva, melanómoch lokalizovaných na rukách a nohách, alebo melanómoch spôsobených chronickým vplyvom slnečného žiarenia (lentigo maligna melanóm).

Tieto vyšetrenia sú kľúčové pre rozhodnutie o adekvátnej liečbe.

Lymfatické Mapovanie a Biopsia Sentinelovej Uzliny (SLNB)

Prvá uzlina, ktorá filtruje lymfu od ložiska, sa nazýva sentinelová uzlina. Lokalizuje sa lymfatickým mapovaním, pri ktorom sa podkožne v okolí nádoru vstrekne malé množstvo rádioaktívnej látky a/alebo farbiva (napr. patentovej modrej). Tieto častice sú vychytané v sentinelovej uzline, ktorá sa potom sníma gamakamerou a chirurgicky odstráni. Ak v sentinelovej uzline nie sú prítomné bunky melanómu, ďalší operačný zákrok na odstránenie uzlín nie je potrebný. V prípade, že sú bunky melanómu prítomné (pozitívna sentinelová uzlina), môže byť potrebné vyoperovať viaceré regionálne lymfatické uzliny.

Lymfatické mapovanie a biopsia sentinelovej uzliny sa odporúča pri pacientoch s hrúbkou melanómu viac ako 1 mm, alebo ak je prítomné zvredovatenie. Biopsia sentinelovej uzliny stojí za zváženie aj pri melanóme s hrúbkou medzi 0,8 - 1 mm a znakmi vyššej agresivity. Mapovanie by sa malo vykonať zároveň s odstránením melanómu, aby sa predišlo zmene smeru lymfatickej drenáže.

Ďalšie Zobrazovacie Vyšetrenia

Podľa výsledkov biopsie a genómových vyšetrení sa môžu doplniť ďalšie vyšetrenia na určenie štádia ochorenia a potvrdenie alebo vylúčenie vzdialených metastáz:

• USG vyšetrenie lymfatických uzlín a kože (napr. DermaScan C pre predoperačné stanovenie hrúbky nádoru).
• CT (počítačová tomografia) hrudníka, brucha a malej panvy.
• MRI (magnetická rezonancia).
• PET/CT (pozitrónová emisná tomografia/počítačová tomografia).

Laboratórne vyšetrenia môžu mnohokrát signalizovať metastázy v kostiach a v pečeni, napríklad stanovením hladiny Laktátdehydrogenázy (LDH) ako nádorového markera.

Štádiá Malígneho Melanómu

Americký výbor pre rakovinu (AJCC - American Joint Committee on Cancer) vydal smernicu o klasifikácii štádiovosti melanómu, tzv. TNM scoring system, kde T (Tumor) predstavuje nádor, N (Nodes) uzliny a M (Metastases) metastázy. Štádiá malígneho melanómu sa určujú rímskymi číslicami I. až IV. stupeň. Čím je štádium vyššie, tým je malígny melanóm závažnejší a tým nižšia je šanca na úplné uzdravenie.

• Štádium 0 (Melanoma in situ): Rakovina je lokalizovaná len v najvrchnejších vrstvách kože (epidermis), bez invázie do dermis. V tomto štádiu je veľmi nepravdepodobné, že sa ochorenie rozšíri.
• Štádium I: Melanóm je stále tenký a lokalizovaný len v epidermis (IA a IB v závislosti od hrúbky a prítomnosti zvredovatenia). V štádiu I-II sa dožíva 5 rokov od stanovenia diagnózy až 98 % pacientov.
• Štádium II: Melanóm je hrubší než v štádiu I, presahuje epidermis a zasahuje vrstvy dermis (IIA, IIB, IIC podľa hrúbky a zvredovatenia), s vyšším rizikom rozsevu.
• Štádium III: Melanóm, ktorý vytvoril lokálne metastázy, metastázy do regionálnych lymfatických uzlín, prípadne sa vytvoril ďalší melanóm v oblasti, cez ktorú prechádza lymfa od primárneho melanómu (tzv. satelitné metastázy, mikrosatelitné ochorenie). Štádium III sa delí do 4 podskupín (A, B, C, D) v závislosti od počtu napadnutých lymfatických uzlín, satelitných metastáz a prítomnosti zvredovatenia. V tomto regionálnom štádiu sa podľa American Cancer Society (ACS) 5 rokov od stanovenia diagnózy dožíva 64 % pacientov.
• Štádium IV: Ochorenie je rozšírené do vzdialenejších oblastí organizmu - vzdialených uzlín, orgánov (napr. pľúc, pečene, mozgu) alebo kože. Toto štádium sa ďalej prehodnocuje podľa lokalizácie vzdialených metastáz. V metastatickom štádiu sa podľa ACS 5 rokov od stanovenia diagnózy dožíva 23 % pacientov. Tieto údaje však pochádzajú zo zberu dát ACS od 2008 - 2014, preto je možné, že s nástupom novej liečby (cielená liečba a imunoterapia) sa tieto čísla významne zlepšia.

Liečba Malígneho Melanómu

Tento vysoko malígny nádor je vo svojom počiatku, v dobe horizontálneho rastu, plne liečiteľný. Pre úspešnú liečbu je nevyhnutný aktívny prístup. Typ liečby závisí od štádia, do ktorého je pacient zaradený na základe podrobnej diagnostiky a záverov vyšetrení.

Chirurgická Liečba

Základnou a najúčinnejšou liečbou v počiatočných štádiách lokalizovaného malígneho melanómu je jeho chirurgické odstránenie. Jediná liečba, ktorá je potrebná, je jednodňový chirurgický zákrok bez potreby hospitalizácie. Chirurg odstráni nádor a okolité zdravé tkanivo, aby sa zaistilo odstránenie všetkých rakovinových buniek.

• Široká excízia: Rozsah operácie je závislý od hrúbky melanómu.
  • Pri melanóme in situ je v súčasnosti postačujúci bezpečnostný okraj 5 mm.
  • Pri melanómoch s hrúbkou do 1 mm by chirurgické okraje mali byť 1 cm.
  • Melanómy s hrúbkou 1-2 mm sa odporúčajú odstrániť s okrajmi 1-2 cm.
  • Melanómy s Breslow väčším ako 4 mm by sa mali odstrániť s okrajmi 3 cm.

  V závislosti od rozsahu excízie môže byť potrebný kožný štep alebo laloková plastika, ktoré sa získajú zo zdravého tkaniva na zakrytie defektu po operácii. Operačné techniky môžu siahať až po amputačné techniky pri rozsiahlejšom postihnutí.

• Kompletné odstránenie lymfatických uzlín (CLND): V prípade, že sa potvrdí prítomnosť melanómových buniek v sentinelovej lymfatickej uzline, môže lekár zvážiť odstránenie zvyšných lymfatických uzlín z danej oblasti. Po tomto zákroku je doba rekonvalescencie predĺžená a zvýši sa pravdepodobnosť vedľajších účinkov, ako je lymfedém (opuch operovanej oblasti).

Adjuvantná Liečba

Adjuvantná liečba je následná preventívna terapia po lokálnej liečbe onkologického ochorenia. Jej účelom je zvýšiť dĺžku prežívania a/alebo čo najviac oddialiť návrat ochorenia. Podáva sa pri III. štádiu melanómu.

• Adjuvantná rádioterapia: V určitých prípadoch sa aplikuje rádioterapia, aby sa predišlo rekurencii ochorenia. Melanóm je však veľmi odolný voči ožiareniu.
• Adjuvantná imunoterapia (biologická liečba): Funguje na báze podpory a podnecovania imunitného systému organizmu v boji s rakovinou. Využíva látky tvorené v tele alebo v laboratóriu, aby zlepšila či obnovila funkcie imunitného systému (napr. pegilovaný interferón, Ipilimumab, ktorý zvyšuje T-bunkovú odpoveď). Imunoterapia a cielená liečba sú určené na liečbu metastatického melanómu a významne zlepšili prognózu pacientov v pokročilých štádiách.
• Cielená liečba: Zahŕňa BRAF-inhibítory (napr. Vemurafenib), ktoré výrazne znižujú riziko progresie ochorenia a predlžujú dobu prežitia u pacientov s BRAF mutáciou.
• Chemoterapia: Melanóm je veľmi odolný voči účinku väčšiny chemoterapeutických látok. Pre systémovú liečbu sa v minulosti používal Dakarbazín.

U metastatického alebo neresekabilného melanómu sa používa paliatívna terapia, ktorá zvyšuje kvalitu života.

Prognóza a Prežívanie

Napriek tomu, že prognóza melanómu s Breslow nad 1 mm je vysoká, vďaka pokroku v diagnostike a liečbe sa úmrtnosť na malígny melanóm v poslednom období podstatne zredukovala. Včasná diagnostika v mladších vekových skupinách nie je dnes už žiadnou raritou.

Malígny melanóm je príčinou najväčšieho počtu úmrtí (90 %) na nádorové ochorenia kože. Prognóza ochorenia sa zhoršuje, akonáhle sa objaví vertikálny rast a nádor je schopný zakladať vzdialené metastázy.

Prevencia a Samovyšetrenie

Aspoň raz za mesiac je vhodné skontrolovať si celý povrch tela, vrátane miest, kam sa slnko nikdy nedostane (pokožka hlavy, nechty, dlane a plosky). Pravidelná samokontrola a včasné vyhľadanie lekára pri akýchkoľvek zmenách sú kľúčové pre úspešnú liečbu.

tags: #maligny #melanom #solen #hlavata

Populárne príspevky:

• Viac o aktívnom uhlí a jeho účinkoch na pleť
• Starostlivosť o ekzematickú pokožku s prírodnými mliekami
• Korekcia chirurgických jaziev, najmä na tvári
• komplexný sprievodca pásovým oparom
• Kúpeľná liečba atopického ekzému