Pásový opar: Komplexný sprievodca
Pásový opar patrí medzi relatívne časté kožné ochorenia. Je spôsobený vírusom varicella-zoster, ktorý okrem iného vyvoláva aj ochorenie ovčích kiahní. Ak ste v minulosti ovčie kiahne neprekonali, pásový opar by sa u vás vyvinúť nemal. Hoci priama liečba pásového oparu neexistuje, dostupné možnosti pomáhajú zvládnuť príznaky a skrátiť dobu trvania ochorenia. Pásový opar (herpes zoster) je infekčné vírusové ochorenie spôsobujúce prepuknutie bolestivej vyrážky alebo pľuzgierov na koži.
Čo je pásový opar (Herpes zoster)?
Pôvodcom pásového oparu je vírus varicella-zoster, vysoko nákazlivý DNA vírus, ktorý spôsobuje aj ovčie kiahne. K primárnej infekcii vírusom varicella-zoster dochádza často už v detskom veku, kedy sa prejaví ako ovčie kiahne. Infekcia sa prenáša kvapôčkami, vzduchom, ale aj priamym kontaktom. Po prekonaní ovčích kiahní sa z primárnej infekcie vírusom vyliečite a príznaky zmiznú, no vírus ostáva v ľudskom tele v spinálnych gangliách. Tam pretrváva chránený pred imunitným systémom aj niekoľko rokov, niekedy aj desaťročia, v tzv. spánkovej fáze alebo forme latentnej infekcie.
Pásový opar vzniká reaktiváciou vírusu varicella-zoster. Pri oslabení imunitného systému sa vírus môže znovu „prebudiť“ a začať sa množiť. Tentoraz však nie v celom tele ako u kiahní, ale v konkrétnej oblasti kože, ktorú zásobuje daný nerv. Výsev vo forme pásu sa najčastejšie objavuje na bruchu, hrudníku, chrbte a menej často aj na iných častiach tela, napríklad na tvári, ušiach alebo ústach. Práve vďaka tomuto charakteristickému výsevu dostalo ochorenie svoj názov.
Prevalencia a rizikové faktory
Pásový opar je pomerne bežné ochorenie, pričom každý rok je diagnostikovaných viac ako 1 milión prípadov pásového oparu. Riziko pásového oparu sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom, pričom približne polovica prípadov sa vyskytuje u ľudí starších ako 50 rokov. U detí nie je bolestivosť taká výrazná ako u dospelých, najvýraznejšia býva u starších ľudí. Pásový opar sa vyvinie u približne 10 - 20 % ľudí, ktorí mali ovčie kiahne v skoršom období svojho života.
Väčšina pacientov má pásový opar len jedenkrát za život, hoci je možné dostať ho aj viac ako raz, čo je pomerne zriedkavé. Na rozdiel od infekcie vírusom herpes simplex, kde dochádza k opätovnému výskytu aj pri dobrom stave imunity, herpes zoster sa objavuje len pri narušení imunity. Medzi faktory oslabujúce imunitu patrí napríklad užívanie liekov znižujúcich imunitu, chronické ochorenia (napr. nádorové ochorenia, cukrovka), fyzické alebo psychické prepracovanie, nespavosť, úrazy, horúčkovité stavy, podchladenie, tráviace ťažkosti, zlá výživa či vystavenie ultrafialovým lúčom (opaľovanie na slnku a v soláriu).
Pásový opar sa netýka len starších ľudí. Môže postihnúť aj mladšie osoby, najmä ak sú vystavené dlhodobému stresu alebo napríklad po ťažkom ochorení. Stres je hlavným rizikovým faktorom spôsobujúcim vypuknutie pásového oparu.
Príznaky a priebeh ochorenia
Pásový opar má typický priebeh, začína nenápadne, ale veľmi rýchlo sa rozvíja. Od chvíle, keď začnete pociťovať prvé príznaky, môže ochorenie pretrvávať tri až päť týždňov, kým vyrážka úplne nezmizne.
Počiatočná fáza
Samotnému výsevu pľuzgierikov môže v niektorých prípadoch predchádzať tzv. prodromálna fáza. Ako prvé, niekoľko dní pred objavením sa vyrážky, môžete pociťovať bolesť v určitej oblasti na koži. Bolesť sa prejavuje ako svrbenie, pálenie, bodanie alebo vystreľovanie. Bolesť môže byť veľmi výrazná, pripomínajúca migrénu, kardiálne bolesti, žlčníkové alebo obličkové koliky, a preto môže byť v tomto štádiu nesprávne diagnostikovaná. Okrem toho sa môže objaviť malátnosť a zvýšená teplota. V niektorých prípadoch sa herpes zoster prejavuje iba bolesťou a kožné prejavy sa nevyskytujú. Ide o tzv. zoster sine herpete. Ak však máte niektorý z ďalších príznakov pásového oparu (aj bez vyrážky), navštívte svojho všeobecného lekára.
Kožné prejavy
V priebehu troch až štyroch dní sa vyrážka rozvinie do otvorených pľuzgierov. Na začiatku sa objavia červené pupienky, na ktorých sa v priebehu 12 - 24 hodín tvoria herpetické pľuzgieriky, ktorých výsev sprevádza zvýšená teplota a nepríjemný pocit svrbenia a pálenia. Typické pre pľuzgiere je ich praskanie, mokvanie a krvácanie. Pásový opar charakterizuje výsev v tvare pásov - vyrážky sú vyvýšené a zvyčajne blízko pri sebe. Pľuzgieriky sú usporiadané do skupiniek pozdĺž zmyslových nervov v oblasti kožnej inervácie takmer vždy na jednej strane tela. Obsah pľuzgierikov je spočiatku číry, postupne sa kalí, v priebehu 7 - 10 dní zasychá a mení sa na chrastu. Chrasty vymiznú o dva až tri týždne neskôr. Po odpadnutí krusty ešte nejakú dobu pretrvávajú farebné zmeny.
Najčastejším miestom výskytu pásového oparu je trup, najmä oblasť hrudníka, drieku a bokov, ako typický pásik pľuzgierikov. Menej často môže pásový opar postihnúť tvár, krk alebo iné časti tela. Príznaky sa vyskytujú vždy jednostranne, nikdy nie cez stred tela, čo je jeden z rozpoznávacích znakov. Zásadné je, že bolesť môže byť veľmi silná, niekedy až neznesiteľná. Niektorí ľudia opisujú bolesť ako „horúci drôt pod kožou“ alebo „rezanie v nervoch“.
Diagnostika
Pásový opar možno diagnostikovať podľa charakteristických pľuzgierikov na koži a podľa ich typickej lokalizácie. Pľuzgiere pásového oparu sa zvyčajne objavujú v páse na jednej strane tela. V prípade herpes zoster odporučí všeobecný lekár návštevu kožného lekára, ktorý stav posúdi a poskytne liečbu.
Komplikácie pásového oparu
Pásový opar je akútne ochorenie s možnými dlhodobými následkami. Aj keď sa väčšina prípadov pásového oparu zahojí bez následkov, niekedy môže dôjsť ku komplikáciám, zvlášť ak sa liečba oddiali alebo ak je imunita pacienta oslabená. Komplikácie pásového oparu sa vyskytujú celkovo u 1 - 2 % pacientov s herpes zoster a spôsobujú predĺženie doby ochorenia na niekoľko týždňov až mesiacov.
- Postherpetická neuralgia (PHN): Medzi najobávanejšie neskoré komplikácie patrí postherpetická neuralgia, ktorá pretrváva aj po vymiznutí kožného výsevu. Hovoríme o nej vtedy, ak spontánna bolesť v postihnutej oblasti, ktorá je permanentná, pretrváva 1 až 6 mesiacov po ústupe kožného výsevu. Vedie k poruchám spánku až k depresiám. Ide o neuropatiu periférneho a centrálneho nervového systému s pretrvávaním zápalových zmien, ktoré môžu viesť k degenerácii nervových buniek. Môže byť vyprovokovaná len minimálnym podnetom, ako je dotyk alebo teplo. Približne u 10% až 15% ľudí, ktorí majú pásový opar, sa neskôr vyvinie postherpetická neuralgia. U časti pacientov môže bolesť pretrvávať aj týždne alebo mesiace po zahojení vyrážky. Kým v detskom veku sa PHN vyskytuje zriedkavo, vo veku nad 50 rokov postihuje 50 až 70 % pacientov, častejšie ňou trpia aj pacienti s depresiami a úzkostnými stavmi. U 90 - 95 % spontánne odznie do 6 mesiacov.
- Postihnutie oka a ucha: Veľmi obávaná je manifestácia vírusu v oblasti oka, ktorá môže skončiť slepotou. Veľmi nebezpečný je aj výsev v oblasti hlavových nervov, predovšetkým v oblasti oka a ucha, ktorý v prípade postihnutia oka spôsobuje zhoršenie zraku až možnú slepotu, a v prípade ucha môže viesť k problémom so sluchom a rovnováhou.
- Sekundárne bakteriálne superinfekcie: Medzi najčastejšie komplikácie pásového oparu patrí sekundárna bakteriálna superinfekcia herpetických lézií.
- Generalizovaný pásový opar: U pacientov s veľmi oslabeným imunitným systémom sa môže herpes zoster prejaviť ako generalizovaná (vystupňovaná) infekcia pripomínajúca ovčie kiahne. Ten sa rozšíri nielen po celom tele, ale aj do krvného obehu a tiež orgánov, kde spôsobí vnútorný pásový opar. Objavujú sa systémové prejavy s pneumonitídou, hepatitídou a postihnutím centrálneho nervového systému.
- Iné neurologické ťažkosti: Neliečený pásový opar môže mať za následok aj neurologické ťažkosti, ako je napríklad zápal mozgových blán alebo ochrnutie tváre.
Bolesť pri postherpetickej neuralgii: príznaky, príčiny a možnosti liečby
Liečba pásového oparu
Liečba pásového oparu sa delí na akútnu a chronickú. Ak máte podozrenie na pásový opar, odporúčame čo najskôr kontaktovať lekára. Pásový opar je vírusové ochorenie, ktoré si vyžaduje včasnú a cielenú liečbu, ideálne do 72 hodín od výsevu vyrážky.
Akútna liečba a virostatiká
Lekár môže predpísať tzv. antivirotiká - lieky, ktoré obmedzujú množenie vírusu v tele. Tieto lieky nie sú schopné vírus úplne zničiť, ale významne znižujú závažnosť jeho prejavov, urýchľujú hojenie pľuzgierov a skracujú trvanie ochorenia. Účinnosť liečby závisí aj od jej včasného nasadenia - ideálne do 3 dní od prvých prejavov ochorenia a vzniku vyrážok, čím sa výrazne znižuje riziko vzniku postherpetickej neuralgie. Pri ťažkých formách herpes zoster sa virostatikum acyklovir kombinuje s kortikosteroidmi, ktoré pomáhajú redukovať bolesť a urýchľujú hojenie. Antivirotiká je potrebné podať čo najskôr, dostatočne dlho a v dostatočnej dávke; v porovnaní s liečbou herpes simplex vyžadujú vyššie koncentrácie. Lokálna aplikácia prípravkov na liečbu herpetických infekcií, ako sú masti s aciklovirom, alebo krémy (ZOVIRAX, HERPESIN) s výnimkou očnej herpetickej infekcie, nie je indikovaná.
Symptomatická liečba a úľava od bolesti
Základom symptomatickej liečby je podávanie analgetík od bolestí. Na tlmenie bolesti sa využívajú analgetiká a nesteroidné protizápalové lieky - ako napríklad ibuprofen, kyselina acetylsalicylová či paracetamol. Pri postherpetickej neuralgii môže lekár odporučiť aj lieky na neuropatickú bolesť. Lokálne sa aplikujú prípravky, ktoré zmierňujú nepríjemné prejavy na koži, ako svrbenie, zlepšujú hojenie a zabraňujú superinfekcii. Vhodné sú chladiace, protizápalové alebo antiseptické roztoky, ale rovnako je vhodné používať aj sterilný fyziologický roztok 4 až 6-krát denne. Aplikácia tekutého púdru prinesie len krátkodobý účinok a vytvorené chrasty skôr sťažujú hojenie, preto sa tekutý púder v liečbe herpes zoster neodporúča.
Podpora imunity a hojenia
Adjuvantná liečba spočíva v stimulácii celkovej obranyschopnosti. Vhodné je tiež užívanie vitamínov a podpora imunity. Silný imunitný systém lepšie odoláva vzniku akéhokoľvek ochorenia, vrátane vírusu herpes zoster. Vhodný je napríklad vitamín C, vitamín D, zinok, betaglukány a ďalšie látky. Okrem toho je nutné udržiavať postihnuté miesto čisté a suché a tiež nosiť priedušné oblečenie, aby nedošlo k zapareniu.
Prevencia pásového oparu
Prevenciou pásového oparu je očkovanie. V súčasnej dobe je možná prevencia očkovaním proti infekcii ovčích kiahní u ľudí, ktorí ešte neprekonali toto ochorenie. Vakcína je vhodná pre ľudí, ktorí ešte nemali ovčie kiahne. V minulosti bola dostupná aj vakcína proti pásovému oparu určená pre ľudí po 50. roku života, dnes už nie je dostupná, jej dovoz bol ukončený. Okrem očkovania k prevencii výrazne prispieva posilňovanie imunitného systému. Odporúča sa vyhýbať sa situáciám, ktoré sú pre vás stresujúce, a vyskúšať meditáciu, jogu alebo iné relaxačné metódy. Dôležitá je tiež zdravá strava, dostatok spánku, pohyb a spokojný život v kruhu blízkych.
Pásový opar v špecifických skupinách
Pásový opar u detí
Aj keď pásový opar je prevažne ochorenie dospelých, môže postihnúť aj deti, ktoré v minulosti prekonali ovčie kiahne pred ukončením 2. roku života alebo sa stretli s ovčími kiahňami ešte v maternici. Po ich prekonaní vírus pretrváva v nervových bunkách tela a môže sa znovu aktivovať vo forme pásového oparu. U detí pásový opar prebieha podobne ako u dospelých, ale zvyčajne je miernejší a výsev pľuzgierikov býva menej rozsiahly. Našťastie deti s pásovým oparom trpia menšími bolesťami ako dospelí, u ktorých býva bolesť veľmi intenzívna a nepríjemná. Problémy s bolesťou (tzv. neuralgické bolesti) u detí s pásovým oparom takmer nevídame.
Pásový opar v tehotenstve
Pásový opar predstavuje potenciálne riziko u tých tehotných žien, ktoré ešte nemali ovčie kiahne, alebo sa objavili v čase tehotenstva. Infekcia ovčích kiahní počas tehotenstva môže priniesť rôzne komplikácie pre plod. Nakazenie ovčích kiahní v období 3. až 6. mesiaca tehotenstva (najrizikovejší je 13. až 20. týždeň) môže spôsobiť vyvíjajúcemu plodu postihnutie končatín, chrbtice, CNS, očí a možné jazvy na koži. V prípade, že tehotná žena v minulosti prekonala ovčie kiahne a vírus sa práve počas tehotenstva reaktivoval a spôsobil pásový opar, má čo najskôr kontaktovať svojho lekára. Lekár predpíše adekvátnu liečbu na zmiernenie prejavov a minimalizáciu rizík pre matku a dieťatko.
Prenos a nákazlivosť
Ak máte pásový opar, nemôžete ním nakaziť inú osobu, ktorá už prekonala ovčie kiahne. Avšak, ak ste nikdy nemali ovčie kiahne a prídete do priameho kontaktu s vytekajúcou pľuzgierovou vyrážkou niekoho s pásovým oparom - napríklad pri ošetrovaní blízkeho, vírus varicella-zoster vás môže nakaziť a u vás sa objavia ovčie kiahne. Osoba s pásovým oparom zostáva nákazlivá, kým nie sú všetky pľuzgiere úplne zaschnuté a pokryté chrastou. Zvyčajne to trvá až 10 dní od prvého objavenia sa vyrážky. Riziko prenosu infekcie od pacienta s herpes zoster je však omnoho nižšie ako od pacienta s ovčími kiahňami.
Medzi preventívne opatrenia patrí časté umývanie rúk či nezdieľanie uterákov, toaletných potrieb a pod.
tags: #opakovany #herpes #zoster