Lupienka (Psoriáza): Komplexný prehľad chronického kožného ochorenia

Lupienka, odborne nazývaná psoriáza, je chronické zápalové autoimunitné ochorenie kože, ktoré sa vyznačuje nadmernou a zrýchlenou obnovou kožných buniek.

Toto ochorenie nie je nákazlivé a nemožno ho získať kontaktom s postihnutou osobou. Pomenovanie ochorenia lupienka alebo psoriáza má svoj pôvod v gréčtine, kde slovo „psor“ znamená svrbieť alebo „psora“ znamená odlupovanie, škriabanie. Latinský názov je psoriasis vulgaris. Názov „lupienka“ je odvodený od tvorby šupín.

Čo je lupienka (psoriáza)?

Psoriáza je chronické zápalové ochorenie kože, ktoré postihuje milióny ľudí na celom svete. Je charakterizované červenými, svrbivými, šupinatými škvrnami na koži, ktoré môžu byť fyzicky nepríjemné a emocionálne znepokojujúce.

Lupienka je autoimunitné ochorenie, čo znamená, že imunitný systém omylom napáda zdravé kožné bunky, akoby boli škodlivými votrelcami. Táto imunitná reakcia urýchľuje životný cyklus kožných buniek, čo spôsobuje ich rýchle hromadenie na povrchu kože. Za normálnych okolností trvá dozrievanie kožnej bunky 27 až 30 dní, pri psoriáze je tento proces zrýchlený na približne 4 až 7 dní. Tieto rýchlejšie sa tvoriace bunky sú pevnejšie spojené na povrchu kože a odlupujú sa pomalšie ako pri zdravej koži. Tvoria sa prebytočné množstvo buniek, ktoré navyše nie sú dostatočne vyvinuté, nadmerne sa do nich ukladá keratín a obsahujú bunky typické pre zápal - T-lymfocyty. To vedie k tvorbe typických prejavov - ružových a červených fľakov a bielych zrohovatených šupín na povrchu kože, ktoré sa odlupujú.

Lupienka je neinfekčné, teda neprenosné, zápalové autoimunitné ochorenie kože. Ochorenie prebieha chronicky, čo znamená, že jeho trvanie je zdĺhavé a počas života sa striedajú obdobia ústupu (remisia) a zhoršenia (recidíva). Vo väčšine prípadov pretrváva celoživotne, no v niektorých prípadoch môže aj vymiznúť.

Porovnanie zdravej kože a kože postihnutej lupienkou (psoriázou)

Príčiny a mechanizmus vzniku

Presná príčina vzniku psoriázy nie je úplne známa, ale v súčasnosti sa považuje za autoimunitné ochorenie s dedičným podkladom. To znamená, že imunitný systém, konkrétne T-lymfocyty, je z určitých dôvodov (dedičnosť, faktory vonkajšieho a vnútorného prostredia) aktivovaný a napáda vlastný organizmus. Následne dochádza k aktivácii ďalších zložiek imunitného systému, čo vyvoláva kožný zápal.

Genetika hrá významnú úlohu. V rodine sa nededí samotné ochorenie, ale skôr sklon k jeho vzniku. Ak jeden alebo obaja rodičia majú psoriázu, ich deti majú vyššie riziko vzniku tohto ochorenia. Štúdie identifikovali niekoľko génov spojených so psoriázou, ktoré sa podieľajú na regulácii imunitného systému a kožných buniek. Ak dieťa zdedí genetický predpoklad po oboch rodičoch a stretne sa s vyvolávajúcim faktorom, psoriáza sa môže rozvinúť.

Okrem genetiky môžu k rozvoju psoriázy prispieť aj environmentálne faktory a spúšťače. Medzi ne patria:

Stres
Infekcie (najmä streptokokové)
Niektoré lieky
Zranenia kože
Klimatické zmeny
Životný štýl (fajčenie, alkohol)

Príznaky a prejavy

Prejavy a závažnosť psoriázy sa líšia od človeka k človeku a závisia aj od typu ochorenia. Prvé príznaky psoriázy sa zvyčajne objavujú okolo 20. roku života, ale môžu sa vyskytnúť aj v akomkoľvek veku, najčastejšie v období puberty a potom až v neskoršom veku - okolo 50. Lupienka sa môže prejaviť rôznou závažnosťou; niektorí jedinci majú postihnuté malé oblasti kože, zatiaľ čo iní majú zasiahnuté veľké plochy.

Prejavy sa môžu vyskytovať na koži tela v rôznych častiach, najmä na typických miestach nazývaných predilekčné miesta, ktoré sú obvykle vystavené väčšiemu tlaku alebo namáhaniu. Najčastejšie postihuje oblasť:

Lakte a kolená
Pokožka hlavy
Nechty na rukách a nechtové lôžka
Dolná časť chrbta
Nohy
Malé kĺby na rukách

Prejavy môžu byť ružové až červené fľaky s bielymi zrohovatenými šupinami, ktoré sa olupujú. Svrbenie je prítomné, ale zvyčajne menej intenzívne ako pri ekzéme, no môže sa objaviť pocit bodania alebo pálenia.

U ľudí s tmavšou pleťou sa psoriáza môže prejavovať odlišne, napríklad ako fialové, sivé alebo tmavohnedé škvrny namiesto typických červených alebo ružových. Zápal u ľudí s tmavšou pleťou môže tiež spôsobiť postzápalovú hyperpigmentáciu, ktorá zanecháva tmavé škvrny aj po zahojení lézií.

Psoriáza má celkom typický priebeh. Prejavy sa môžu striedať s obdobím bez príznakov (remisia). Typické je zhoršenie na jar a na jeseň, v týchto obdobiach je potrebné viac sa starať o pokožku, aby sa prejavy zmiernili čo najviac.

V prípadoch, keď psoriáza postihuje kĺby a následne aj pokožku, hovorí sa o psoriatickej artritíde. Okrem kože a kĺbov môže psoriáza postihnúť aj nechty, čo sa prejavuje tvorbou jamiek alebo ich štiepením.

Typy psoriázy

Psoriáza má viacero foriem, ktoré sa líšia vonkajšími prejavmi:

Psoriasis vulgaris (ložisková psoriáza): Najbežnejší typ, vyskytuje sa v 80-90% prípadov. Prejavuje sa typickými ohraničenými červenými škvrnami so striebristými šupinami.
Psoriasis guttata (kvapkovitá psoriáza): Postihuje predovšetkým mladých dospelých a deti, často ako následok streptokokovej infekcie. Je charakterizovaná drobnými červenými šupinatými bodkami pripomínajúcimi kvapky vody. Zvykne samovoľne vymiznúť v priebehu niekoľkých týždňov.
Psoriasis pustulosa (pustulózna psoriáza): Postihuje menej ako 10% pacientov. Prejavuje sa tvorbou hnisavých pľuzgierikov.
Psoriasis erythrodermica (erytrodermická psoriáza): Postihuje celé telo, často vo forme rozsiahleho zápalu a olupovania kože.
Psoriasis arthritica (psoriatická artritída): Postihuje kĺby, často niekoľko rokov po objavení psoriázy na koži.
Inverzná (ohybová) psoriáza: Objavuje sa v záhyboch kože (napr. podpazušie, slabiny) a zhoršuje sa potením.

Diagnostika a rozlíšenie od iných ochorení

Pri podozrení na psoriázu je dôležité pravidelne kontrolovať znamienka a zmeny na pokožke. Ak sa objaví vyrážka, ktorá nemizne, je potrebné navštíviť dermatológa. Diagnostika sa opiera o klinické prejavy a rodinnú anamnézu.

Psoriáza sa často zamieňa s ekzémom, hoci ide o dve odlišné kožné ochorenia. Hlavné rozdiely spočívajú v lokalizácii postihnutia, intenzite svrbenia a vzhľade lézií:

Ekzém: Častejšie postihuje deti, prejavuje sa mokvaním alebo chrastou, svrbenie je intenzívnejšie.
Psoriáza: Zvyčajne sa objavuje medzi 15. až 35. rokom života, prejavy sú červené škvrny so striebristým šupinatým povrchom, svrbenie je menej intenzívne, môže sa objaviť bodanie alebo pálenie. Koža je viac zapálená ako pri ekzéme.

Pre psoriázu sú typické aj zmeny nechtov, ako tvorba jamiek alebo ich štiepenie.

Psoriáza a psoriaziformná dermatitída - Základy zápalovej dermatológie v dermatologickej patológii

Liečba a starostlivosť o pokožku

Hoci psoriázu nie je možné úplne vyliečiť, moderná medicína ponúka široké spektrum terapeutických možností, ktoré dokážu minimalizovať jej prejavy a zlepšiť kvalitu života pacientov. Liečba je vždy individuálna a prispôsobuje sa konkrétnemu pacientovi a stavu jeho pokožky.

Lokálna terapia

Lokálna terapia je základom liečby a využíva sa až v 90% prípadov. Spočíva v aplikácii krémov, mastí, gélov, pást a iných liekových foriem priamo na postihnuté miesta. Tieto prípravky často obsahujú látky ako kyselina salicylová či urea (močovina). Tieto látky majú keratolytický účinok, čo znamená, že rozpúšťajú keratín v bunkách pokožky a pomáhajú odstrániť zrohovatené šupiny, čím pripravujú pokožku na ďalšiu aplikáciu prípravkov.

Ďalej sa používajú deriváty vitamínu D3 na lokálne použitie, ktoré sú dostupné iba na lekársky predpis, často v kombinácii s kortikoidmi. Pre liečbu chronickej psoriázy sa využívajú nehormonálne lieky odvodené od vitamínu D (kalcipotriol) a vitamínu A (retinoidy).

Pri akútnych zápalových stavoch sa na prechodnú dobu môžu použiť kortikosteroidy (napr. Flucinar, Elocom, Beloderm). Tieto prípravky by mal indikovať lekár a určiť dĺžku liečby. Všeobecne platí, že kortikoidy sa používajú iba na postihnuté miesta 1-2 krát denne v tenkej vrstve. Odporúčaná doba aplikácie je najdlhšie 10 dní. Pri aplikácii je bezpečnejšie vyhnúť sa citlivým partiám tela, ako sú triesla a tvár.

Fototerapia (svetelná terapia)

Fototerapia využíva ultrafialové žiarenie (UVB a UVA) na liečbu psoriázy. UVB žiarenie má protizápalové účinky a spomaľuje produkciu kožných buniek. Lupienku môžete liečiť aj vystavením UV svetlu rôznej vlnovej dĺžky, ktoré simulujú pobyty pri mori alebo termálnych prameňov s vodou bohatou na obsah síry.

PUVA metóda kombinuje UVA žiarenie s podávaním psoralénov, ktoré zvyšujú citlivosť kože na UV žiarenie. Táto metóda je účinná pri stredne ťažkých a ťažkých formách psoriázy a prebieha pod dohľadom lekára v špecializovaných centrách.

Systémová (vnútorná) liečba

Vnútorne antipsoriatiká sa zvažujú pri najťažších formách ochorenia, ktoré nereagujú na topickú liečbu a fototerapiu, a to vzhľadom na ich potenciálne nežiaduce účinky. Medzi ne patria lieky ako metotrexát a cyklosporín.

V posledných rokoch sa vyvíja biologická liečba, teda liečba prípravkami s injekčnou aplikáciou pod kožu či infúznym roztokom, vyrábané biotechnologicky. Tieto lieky sa indikujú u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou formou psoriázy. Majú menej nežiaducich účinkov a interakcií, ale liečba je finančne nákladná a poskytujú ju iba niektoré centrá.

Podporná starostlivosť a zmena životného štýlu

Okrem liečby je dôležitá aj pravidelná starostlivosť o pokožku, predovšetkým jej premasťovanie a používanie šetrnej kozmetiky. Pokožku je potrebné udržiavať vláčnu a hydratovanú za pomoci rôznej kozmetiky k jej premasteniu. Dobre použiteľné sú oleje (olivový, jojobový, mandľový, slnečnicový, parafínový). Mydlá, krémy a iné prípravky, ktoré používate na ošetrenie kože, by mali mať neutrálne pH a nemali by obsahovať konzervanty a parfumy. Začervenanie a svrbenie zmierňujú prípravky s protizápalovými účinkami.

Zdravý životný štýl hrá tiež významnú úlohu. Hoci neexistuje špecifická diéta pre pacientov s psoriázou, odporúča sa nedráždivá strava s obmedzením ostrých jedál, najmä v akútnom štádiu ochorenia. Tráviaci systém sa podieľa na regulácii imunitného systému, preto nevhodná strava môže viesť k aktivácii imunity a zhoršeniu psoriázy. Naopak, strava by mala byť bohatá na ryby s obsahom omega-3 mastných kyselín. Ďalej by mala strava obsahovať ovocie a zeleninu, ktoré sú bohaté na vitamíny a antioxidanty. Zdravú pokožku môžete podporiť aj zvnútra pomocou vitamínu D, ktorý posilňuje imunitu a môže zmierňovať prejavy lupienky, a zinku, ktorý napomáha regenerácii a podporuje hojenie pokožky.

Ďalšie dôležité aspekty životného štýlu zahŕňajú:

Minimalizovanie príjmu alkoholu a fajčenia.
Dostatočný a kvalitný spánok.
Zníženie stresu.
Dostatok pohybu.

Je dôležité si uvedomiť, že kožu si nemáte škrabať a neodlupujte šupiny násilím, pretože to spôsobuje zhoršenie stavu. Pamätajte, že slnečné žiarenie pôsobí liečebne, hlavne v období leta, ale pokožku chráňte pred spálením od slnka pomocou prípravkov na opaľovanie. Pokožku chráňte aj pred chemikáliami, a to aj pri bežnom upratovaní.

Dôležité fakty o psoriáze

Psoriáza nie je nákazlivá.
Psoriáza je autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje celé telo a má hlbšie dopady na celkové zdravie a pohodu.
Zatiaľ čo domáce prostriedky môžu pomôcť zvládať príznaky, v súčasnosti neexistuje žiadna kompletná liečba psoriázy.
Mať rodiča s psoriázou zvyšuje riziko vzniku ochorenia, ale nie je to istota.
Psoriáza sa môže rozvinúť v akomkoľvek veku, ale najčastejšie sa objavuje medzi 15. a 35. rokom života.

Neliečená psoriáza môže znižovať kvalitu života, preto je pri prvých príznakoch dôležité vyhľadať lekársku pomoc. Hoci v súčasnosti neexistuje liek, ktorý by psoriázu úplne vyliečil, existujú mnohé terapeutické postupy, ktoré zmierňujú jej príznaky a umožňujú pacientom viesť prakticky normálny život.

tags: #lupienka #vyznam #slova