Žihľavka: Príznaky, typy a liečba kožného ochorenia

Pokožka je našou prvou obrannou líniou proti vonkajším vplyvom, ale zároveň je aj veľmi citlivá na zmeny prostredia a nášho zdravia. Jedným z nepríjemných problémov, ktoré môžu postihnúť kohokoľvek z nás, je žihľavka. Žihľavka, odborne nazývaná urtikária, je náhle kožné ochorenie, ktoré sa prejavuje svrbením, začervenaním a tvorbou opuchov alebo pupienkov pripomínajúcich pľuzgiere po popálení žihľavou - odtiaľ pochádza aj jej názov. Toto ochorenie sa vyskytuje u približne 25 % populácie aspoň raz za život, často v nejakej miernej akútnej forme.

Žihľavka sa môže objaviť kedykoľvek a kdekoľvek - či už ako reakcia na alergén, dôsledok stresu alebo vplyvom vonkajších podmienok. Napriek tomu, že často býva dočasná, jej príznaky môžu byť veľmi nepríjemné. Medzi najčastejšie miesta, kde sa žihľavka objavuje, patria ruky a brucho, ale môže postihnúť ktorúkoľvek časť tela. Na rukách je zvlášť nepríjemná, pretože svrbenie môže narušovať každodenné činnosti.

Žihľavka v žiadnom prípade nie je nákazlivá a zvyčajne nie je život ohrozujúca, avšak jej príznaky môžu byť veľmi nepríjemné a v ojedinelých prípadoch viesť k vážnejším zdravotným komplikáciám, ako je anafylaktický šok či Quinckeho edém (angioedém).

Čo sa deje počas vzniku žihľavky?

Urtikária je zápalová reakcia kože spôsobená uvoľňovaním histamínu a ďalších chemických látok do kože, čo spôsobuje opuch, začervenanie a svrbenie. Pri tomto mechanizme naše telo vyplaví látku, ktorú nazývame histamín. Histamín potom priamo vyvolá celú škálu príznakov, ktorými sa telo snaží vypudiť zo seba alergén. Histamín spôsobuje únik tekutiny z krvných ciev, čo následne vedie k opuchu kože. Tieto prejavy sa často objavujú náhle a môžu sa rýchlo meniť, pričom škvrny a vyrážky môžu meniť veľkosť, tvar aj miesto výskytu na tele.

Typy žihľavky

Žihľavka sa dá rozdeliť podľa jej trvania a spúšťačov do viacerých typov:

Akútna žihľavka

Najčastejšou formou žihľavky je jej akútna forma, ktorá trvá menej ako šesť týždňov. Prejavy sa vyskytnú náhle a pretrvávajú od pár hodín do 3 až 6 týždňov. V mnohých prípadoch môže byť príčina vzniku akútnej žihľavky neznáma. Niekedy však môže byť vyvolaná infekciou alebo alergickou reakciou. Alergický pôvod nie je najčastejší, ale môže ísť o reakciu na potraviny, lieky, kozmetiku, bodnutie hmyzom či alergény z prostredia.

Chronická žihľavka

O chronickej urtikárii hovoríme vtedy, ak príznaky pretrvávajú viac ako 6 týždňov. Pri tejto forme je typická dlhodobá prítomnosť príznakov, poprípade sa príznaky môžu vrátiť po mesiacoch alebo rokoch remisie. Vyrážky sa objavujú každý deň alebo epizodicky, po mesiacoch či rokoch. Príčiny chronickej urtikárie sú ťažšie určiteľné a v 50 až 60 % prípadov sa nenašiel žiadny spúšťací faktor („idiopatická chronická urtikária“). Nejde o alergiu, ale o chronické zápalové ochorenie kože, ktoré podporujú určité potraviny, vírusové infekcie, veľká námaha, lieky, zmeny teploty alebo stres. Chronická žihľavka môže trvať niekoľko mesiacov až niekoľko rokov.

Fyzikálna žihľavka

Tento typ žihľavky vzniká ako reakcia na určitý fyzikálny podnet. Môže sa objaviť v dôsledku:

Tlakovej žihľavky: Vzniká ako reakcia na mechanický tlak na pokožku, napríklad od tesného oblečenia alebo dlhého sedenia na tvrdom povrchu. Príznaky zahŕňajú začervenanie a pľuzgiere, ktoré sa objavujú po niekoľkých minútach tlaku.
Chladovej žihľavky: Tento typ je spôsobený, keď je koža vystavená chladným, vlhkým a veterným podને. Prejavuje sa väčšinou 9 až 19 hodín po vystavení chladu a vyrážky sa môžu objaviť kdekoľvek na tele. Najčastejšou príčinou závažnej žihľavky vyvolanej chladom je plávanie v studenej vode.
Tepelnej žihľavky: Objavuje sa pri vystavení veľkému teplu alebo zvýšeniu telesnej teploty, nadmernému poteniu, vystaveniu teplu (sauna, parný kúpeľ).
Solárnej žihľavky: Za vznik tejto žihľavky môže slnko, respektíve jeho žiarenie. Je spôsobená priamym vystavením pokožky slnečnému žiareniu.
Vibračnej žihľavky: Vyskytuje sa pri vibráciách, napríklad pri jazde na bicykli alebo používaní nástrojov ako kosačka na trávu.
Vodnej žihľavky: Reakcia na kontakt s vodou.
Cholinergickej žihľavky: Vzniká v dôsledku fyzickej námahy alebo silných emócií.

Ilustrácia rôznych typov vyrážok pri žihľavke s označením ich veľkosti a tvaru.

Príznaky žihľavky

Typické príznaky žihľavky zahŕňajú:

Svrbenie a pálenie: Pre žihľavku je charakteristický intenzívny pocit svrbenia, ktorý sa môže zhoršiť pri kontakte s horúcou vodou alebo trením.
Červené škvrny a vyrážky: Tieto vyrážky sú často červené alebo bledé, opuchnuté a majú tendenciu sa zlúčiť do väčších škvŕn. Môžu mať rôzne veľkosti a tvary, meniť umiestnenie a dokonca úplne zmiznúť a objaviť sa na iných miestach v priebehu niekoľkých hodín.
Opuchy: Opuchy sa môžu objaviť na rôznych miestach tela, najčastejšie na tvári, rukách, nohách a trupe, ale žihľavka môže postihnúť ktorúkoľvek časť tela, dokonca aj vnútorné orgány. V prípade angioedému (hlbšieho opuchu) sa môže objaviť opuch pier, viečok alebo jazyka.
Dýchacie ťažkosti: V extrémnych prípadoch, pri anafylaktickej reakcii, môže byť žihľavka spojená s dýchacími ťažkosťami, závratmi a stratou vedomia, čo vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Príznaky môžu byť rôznej intenzity a často sa zhoršujú v noci alebo pri kontakte s dráždivými látkami.

Príčiny vzniku žihľavky

Príčiny vzniku žihľavky sú rôznorodé:

Alergické reakcie: Najčastejšou príčinou akútnej žihľavky sú alergické reakcie na potraviny (napr. citrusy, jahody, čokoláda, orechy, mlieko, vajcia, ryby), lieky (najmä antibiotiká alebo analgetiká), kozmetiku (parfumové látky, konzervanty, mydlá či farbivá), bodnutie hmyzom (osa, včela) či alergény z prostredia.
Infekcie: Vírusové, bakteriálne alebo parazitické infekcie môžu vyvolať kožnú reakciu v podobe žihľavky. Tieto reakcie sú často akútne a trvajú len niekoľko dní. Môže ísť o zápaly stredného ucha, rinofaryngitídu, angínu, bronchitídu, parazitózy.
Fyzikálne faktory: Pôsobenie tepla, chladu, tlaku, slnečného žiarenia, vibrácií, trenia alebo dokonca vody môže vyvolať tzv. fyzikálnu žihľavku.
Hormonálne zmeny a stres: Stresové situácie alebo hormonálne zmeny, ako je tehotenstvo alebo menopauza, môžu vyvolať alebo zhoršiť príznaky žihľavky. Stres má veľký vplyv na imunitný systém.
Lieky: Medikamentózna žihľavka je spôsobená látkami obsiahnutými v liekoch, ktoré aktivujú bunky imunitného systému. Predstavuje 15 až 20 % prípadov akútnej žihľavky. Nie je to vlastne alergická reakcia, ale vedľajší účinok lieku.
Potraviny a prídavné látky: Ak nie je alergického pôvodu, môže byť vyvolaná rôznymi molekulami obsiahnutými v niektorých potravinách, potravinárskych farbivách, konzervačných látkach a potravinárskych prídavných látkach.
Autoimunitné ochorenia: Pri chronickej žihľavke môže byť spojená s autoimunitnými poruchami.
Neznáme príčiny (idiopatická žihľavka): V mnohých prípadoch, najmä pri chronických prípadoch, sa žihľavka objaví bez jasnej príčiny.

Schéma znázorňujúca hlavné spúšťače žihľavky: alergény, infekcie, fyzikálne faktory, stres.

Diagnostika žihľavky

Diagnostika žihľavky zvyčajne zahŕňa:

Zdravotná anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Lekár bude zhromažďovať informácie o možných alergénoch, príznakoch, dĺžke trvania žihľavky, ako aj o osobných a stravovacích návykoch.
Testy na alergie: Kožné alebo krvné testy môžu pomôcť identifikovať konkrétne alergény.
Provokačné testy: Ak sa žihľavka objavuje v dôsledku fyzikálnych faktorov, lekár môže odporučiť testovanie reakcií na tlak, chlad alebo teplo.
Laboratórne testy: V niektorých prípadoch môžu byť potrebné krvné alebo močové testy na vylúčenie iných ochorení alebo identifikáciu príčiny.

Ak máte podozrenie na chladovú žihľavku, môžete si urobiť malý test: priložte kocku ľadu na predlaktie na 5 minút. Ak sa objaví žihľavka, je to silný indikátor.

Liečba žihľavky

Liečba žihľavky sa prispôsobuje príčine a závažnosti symptómov. Primárnym cieľom je odstránenie spúšťača (alergénu), ktorý spôsobuje reakciu. Na zmiernenie nepríjemných príznakov sa využívajú rôzne metódy:

Antihistaminiká

Sú liekom prvej voľby pre akútnu a chronickú urtikáriu. Fungujú tak, že blokujú uvoľňovanie histamínu, čím zabránia vzniku príznakov alergie. Antihistaminiká sú dostupné na predpis alebo voľne predajné. Staršie antihistaminiká (1. generácie) môžu spôsobovať ospalosť a únavu, preto sa častejšie využívajú moderné antihistaminiká (napr. loratadín, cetirizín, levocetirizín, dezloratadín), ktoré tieto vedľajšie účinky nemajú. Liekom prvej voľby pre akútnu a chronickú urtikáriu bývajú H1 antihistaminiká.

Lokálne prípravky

Na zmiernenie nepríjemných príznakov, ako je svrbenie a podráždenie pokožky, sa využívajú externé/vonkajšie prípravky. Môžu to byť tekuté púdrové zmesi, lokálne antihistaminiká vo forme gélu, alebo krátkodobé použitie topických kortikosteroidov. Krémy, ktoré obsahujú glycerín alebo pantenol, sú ideálne na upokojenie podráždenej pokožky. Na lokálne ošetrenie podráždených miest je ideálny napríklad Mixa Panthenol Comfort krém. V prípade silného svrbenia môžu pomôcť aj antihistaminiká vo forme mastí.

Chladivé obklady a kúpele

Chladenie pokožky môže priniesť okamžitú úľavu od svrbenia a znížiť opuchy. Vhodný môže byť kúpeľ, prípadne aj chladivé obklady. Do kúpeľa si môžete pridať šálku nevarených ovsených vločiek, ktoré môžu zmierniť svrbenie a bolesť.

Ďalšie liečebné možnosti

Ak antihistaminiká nezaberajú, je nutné navštíviť špecialistu, ktorý môže predpísať monoklonálne protilátky alebo imunomodulačné lieky. Pri chronickej žihľavke sa odporúča dlhodobejší prístup, ktorý zahŕňa napríklad imunosupresíva alebo biologickú liečbu, v závislosti od závažnosti príznakov. Svetelná terapia (fototerapia) sa zvyčajne používa v prípade, že antihistaminiká nezaberajú.

Lékové chyby: proč je kontrola farmaceuta tak důležitá

Prírodné a alternatívne metódy

Niektorí pacienti zaznamenali úľavu aj vďaka alternatívnym metódam:

Aloe vera: Skúste postihnuté miesto potrieť čerstvým gélom z aloe vera, prípadne krémom, ktorý túto rastlinu obsahuje.
Bylinné prípravky: Napríklad čaj z harmančeka alebo mäty, ktoré môžu upokojiť pokožku.
Kokosový olej: Je účinný prírodný zvlhčovač pokožky, dokáže upokojiť a utíšiť svrbenie.
Kurkuma: Je známa svojimi protizápalovými vlastnosťami, ktoré pomáhajú pri liečbe žihľavky. Urobte si z nej pastu pridaním trochu vody a aplikujte na vyrážku.
Doplnky stravy: Medzi ne patria vitamín B-12, C, D a rybí olej.
Aromaterapia: Oleje, ako levanduľový alebo čajovníkový, môžu poskytnúť úľavu od svrbenia.
Akupunktúra a akupresúra: Tieto techniky môžu pomôcť uvoľniť stres.

Pred zaradením akýchkoľvek alternatívnych metód do liečby je vhodné poradiť sa s lekárom.

Prevencia žihľavky

Prevencia žihľavky spočíva predovšetkým v ochrane pokožky pred dráždivými faktormi a v dodržiavaní návykov, ktoré minimalizujú riziko jej vzniku:

Vyhýbanie sa známym alergénom: Ak poznáte konkrétne spúšťače žihľavky, vyhýbanie sa im je kľúčové pre prevenciu epizód. Vedenie potravinového denníka vám môže pomôcť zistiť, ako konkrétne potraviny ovplyvňujú vznik červených škvŕn.
Ochrana pred fyzikálnymi faktormi: Pri slnečnej žihľavke odporúčame chrániť pokožku kvalitnými krémami s vysokým ochranným faktorom. Pri tlakovej žihľavke sa odporúča vyberať si voľné, priedušné oblečenie z prírodných materiálov.
Redukcia stresu: Vyrážky zo stresu sa dajú zmierniť relaxačnými technikami, ako je joga, hlboké dýchanie alebo pravidelný pohyb.
Hydratácia pokožky: Pravidelné používanie hydratačných krémov znižuje suchosť a podráždenie, čím pomáha zmierniť svrbenie. Vyberajte si produkty bez parfumácie, ktoré obnovujú prirodzený ochranný film pokožky.
Zdravý životný štýl: Podpora imunity dostatočným pohybom a spánkom, strava s vysokým obsahom antioxidantov, vitamínov a minerálov podporuje zdravú pokožku a imunitný systém.
Vyhýbanie sa dráždivým látkam: Je dôležité, aby ste sa vyhli kontaktu s chemickými a dráždivými látkami.

Kedy navštíviť lekára?

Je dôležité vyhľadať lekársku pomoc, ak:

Príznaky trvajú viac ako pár dní a nezlepšujú sa.
Objavuje sa opakovaná žihľavka alebo sa jej intenzita zvyšuje.
Žihľavka je spojená s dýchacími problémami alebo opuchom hrdla, čo môže naznačovať anafylaktickú reakciu, vyžadujúcu okamžitú intervenciu.
Príznaky ovplyvňujú váš každodenný život.

Ak máte podozrenie na chronickú žihľavku, mali by ste navštíviť lekára (dermatológa, alergológa alebo imunológa), ktorý zistí, čo ju spôsobuje. Vhodný je buď dermatológ, alergológ alebo imunológ, ktorí zistia, čo žihľavku spôsobuje.

tags: #akutna #a #chronicka #zihlavka