Akrálny lentiginózny melanóm: Podrobný sprievodca

Melanóm je najbežnejším a zároveň najagresívnejším druhom rakoviny kože, ktorý je zodpovedný za väčšinu úmrtí na rakovinu kože. Jeho závažnosť spočíva v schopnosti rýchlo metastázovať a šíriť sa do ostatných častí tela. Hoci priemerný vek diagnostikovania melanómu je 63 rokov, nie je nezvyčajný ani u mladých dospelých a je jednou z najčastejších rakovín u ľudí starších ako 35 rokov. Včasný záchyt ochorenia je kľúčovým faktorom úspešnej liečby.

Čo je melanóm?

Melanóm je zhubný nádor, ktorý vzniká v dôsledku nekontrolovaného delenia melanocytov. Melanocyty sú kožné bunky nachádzajúce sa v spodnej vrstve kože, ktorých prirodzenou funkciou je tvorba kožného pigmentu, melanínu. Melanín je hnedý pigment zodpovedný za ochranu buniek pred agresívnym slnečným žiarením, pôsobiaci ako „slnečník“ chrániaci jadrá buniek pred poškodením DNA a vzniku porúch pri delení buniek. Rovnako spôsobuje hnedé zafarbenie - opálenie, pre ktoré je naša koža tmavšia po čase strávenom na slnku.

Veľké množstvo poškodenej DNA v jadre melanocytov, ako aj veľké množstvo poškodených melanocytov, môže vyvolať vznik melanómu. Melanóm môže prerásť do okolitého tkaniva alebo sa šíriť do ďalších častí tela - metastázovať. Hoci sa melanocyty nachádzajú po celom tele, najkoncentrovanejšie sú v materských znamienkach a iných pigmentovaných škvrnách. Okrem kože môže melanóm vzniknúť aj na iných miestach, napríklad v oku, na slizniciach tráviaceho, močovo-pohlavného traktu, nosovej alebo ústnej dutiny.

Štatistiky a výskyt

Malígny melanóm patrí medzi typy rakoviny, ktorých výskyt sa v posledných rokoch celosvetovo zvyšuje. V roku 2020 pribudlo celosvetovo až 324 635 nových prípadov melanómu. Stále častejšie je diagnostikovaný aj u mladých ľudí. Melanóm je 17. až 19. najčastejším typom onkologického ochorenia a tvorí asi 2 % všetkých nádorov. Na Slovensku bol za posledných 35 rokov zaznamenaný 4-násobný nárast.

Typy kožného melanómu

Melanóm nie je samostatné ochorenie. Je to rôznorodá skupina nádorov, ktoré sú klasifikované na základe ich vzhľadu, umiestnenia a spôsobu rastu. Rozdeľujeme ich na 4 klinicky najčastejšie druhy, hoci existujú aj zriedkavejšie formy.

Povrchovo sa šíriaci melanóm

Toto je najbežnejší typ melanómu, ktorý predstavuje približne 70 % všetkých prípadov. Vzniká z melanocytov v bazálnej vrstve epidermy a zvyčajne sa šíri horizontálne po povrchu kože, než začne rásť hlbšie. Pre tento druh rakoviny je charakteristický pomalý horizontálny rast (nádor sa postupne rozširuje po vrchnej vrstve kože bez toho, aby zasiahol hlbšie tkanivá). V zriedkavých prípadoch, keď sa melanómové bunky rozšíria za bazálnu membránu, sa rakovina stáva invazívnou. Vo väčšine prípadov sa melanóm vyskytuje u mužov na trupe a u žien na dolných končatinách.

Nodulárny melanóm

Nodulárny melanóm je druhý najbežnejší a považuje sa za najagresívnejšiu formu, ktorá rýchlejšie rastie hlbšie do kože (vertikálny rast). Objavuje sa ako hrčka v čiernej farbe, ale môže byť aj červený alebo ružový, hladký alebo drsný. Často dosahuje priemer až dva cm. Vyznačuje sa výskytom hrbolčekov alebo uzlíkov na koži. Postráda fázu carcinoma in situ a invaduje hlbšie štruktúry kože. Predstavuje 5-10 % prípadov.

Lentigo maligna melanóm

Tento typ melanómu sa vyvíja u starších ľudí (10-15 % prípadov) na miestach, ktoré sú najviac vystavené slnečnému žiareniu, napríklad tvár, ramená, uši. Vzniká z tzv. lentigo maligna, čo je forma karcinómu in situ. Lézia je zvyčajne väčšieho priemeru (1-3 cm) s tmavohnedou až čiernou pigmentáciou a vizuálne pripomína pehy (ploché svetlohnedé škvrny nepravidelného tvaru). V tejto fáze môže pretrvávať 10-15 rokov, kým dôjde k dermálnej invázii a vzniku invazívneho melanómu.

Akrálny lentiginózny melanóm

Akrálny lentiginózny melanóm je zriedkavý podtyp rakoviny kože, ktorý sa diagnostikuje v 2-3 % všetkých prípadov (<5 % prípadov celkovo). Vzniká na dlaniach rúk, chodidlách, pod nechtami a nie je priamo spojený s vystavením slnku. Je to najčastejší typ melanómu u osôb s tmavším odtieňom pleti (napr. ázijského, afrického a hispánskeho pôvodu), s fototypom VI.

Subunguálny melanóm sa manifestuje difúznou zmenou farby nechtu alebo ako pigmentový pás pod nechtovou platničkou. Šírenie pigmentu k proximálnemu alebo laterálnemu nechtovému valu sa označuje ako Hutchinsonov znak, ktorý je typickým prejavom subunguálneho melanómu. Základnou príčinou sú genetické mutácie v bunkách. V závažných prípadoch môže byť potrebná čiastočná amputácia prsta, ktorá môže viesť k vzniku komplikácií ako zjazvenie, fantómová bolesť končatiny, strata nechtov alebo funkčné poruchy.

Infografika: Akrálny lentiginózny melanóm na dlani a pod nechtom s detailom Hutchinsonovho znaku

Amelanotický melanóm

Ide o menej častú formu melanómu, pri ktorej zhubné bunky neobsahujú prakticky žiadny pigment. Vyznačuje sa výskytom bielych, ružových, béžových alebo bezfarebných škvŕn na koži, čo komplikuje včasnú diagnostiku ochorenia. Vizuálne môže melanóm pripomínať šupinatú škvrnu alebo povlak, ktorý sa môže zameniť za iné kožné ochorenia (napr. seboroická keratóza, dermatofibróm).

Desmoplastický melanóm

Desmoplastický melanóm je vzácny, ale dôležitý subtyp, ktorý sa vyskytuje prevažne u starších jedincov (60-65 rokov). Postihuje predovšetkým slnkom exponovanú kožu hlavy a krku. Klinicky môže pripomínať nemelanocytárne nádory, čo môže viesť k oneskoreniu diagnózy. Často sa šíri perineurálne a má tendenciu lokálne recidivovať.

Rizikové faktory melanómu

Melanóm vzniká, keď melanocyty mutujú a nekontrolovateľne sa množia. Primárnou príčinou melanómu je poškodenie DNA melanocytov vystavením ultrafialovému (UV) žiareniu.

UV žiarenie a soláriá

Najčastejším rizikovým faktorom u kožného melanómu je opakované vystavenie sa ultrafialovému žiareniu slnka (UVA a UVB). UV žiarenie sa skladá z UVA a UVB lúčov:

UVA je zodpovedné za poškodenie kože, vznik vrások a iných škvŕn. Preniká hlbšie do kože ako UVB.
UVB je zodpovedné za spálenie kože a preto spôsobuje rakovinu. Jeho penetrácia je povrchovejšia než u UVA.

Hlavný zdroj UV žiarenia je slnko - spálenie od slnka, vystavenie sa silnému slnečnému žiareniu po dlhú dobu (napr. na pláži počas leta) a vystavenie sa slnečným lúčom počas kritických hodín okolo obeda. Spálenie nutne neznamená, že sa vaša koža musí odlupovať, úplne stačí pokiaľ dôjde ku začervenaniu počas alebo po vystavení slnku.

Existujú aj iné zdroje UV žiarenia ako slnko, napríklad solárium, opaľovacie lôžka či svietidlá. Vystavenie sa týmto zdrojom UV žiarenia do veku 30 rokov spôsobuje zvýšenie pravdepodobnosti vzniku melanómu o 75 %.

Typ pleti a genetické predispozície

Svetlá farba pleti vrátane blond alebo červených vlasov, modré alebo zelené oči a pehy (fototyp I-II).
Vek nad 50 rokov.
Život v regiónoch vystavených silnému slnečnému žiareniu.
Rodinná alebo osobná anamnéza: Ak sa melanóm vyvinul u blízkych rodinných príslušníkov (rodičia, súrodenci), je šanca vzniku melanómu 2-3-krát vyššia (pri rovnakom type kože). Predchádzajúca rakovina kože spôsobuje zvýšené riziko vzniku inej rakoviny kože. Rodinná anamnéza melanómu zvyšuje riziko.
Familiárny genetický melanóm (zriedkavé).

Znamienka

Veľké množstvo znamienok na tele alebo neobvykle veľké znamienka, ktoré sa líšia farbou a tvarom.
Bolo dokázané, že vznik melanómu priamo súvisí s celkovým počtom znamienok na tele. Riziko vzniku melanómu je asi 1,5-krát vyššie u ľudí s 11-25 znamienkami (v porovnaní s tými, ktorí majú ≤10 znamienok) a zdá sa, že sa až 2-krát zvyšuje s každými ďalšími 25 znamienkami.

Oslabený imunitný systém

Oslabenie imunitného systému následkom chorôb ako vírus HIV alebo po transplantácii orgánov.
Niektoré ochorenia, napríklad Parkinsonova choroba, zápalové ochorenia čriev, psoriáza či ekzém (atopická dermatitída).
Lieky, ktoré potláčajú imunitný systém - kortikosteroidy, chemoterapia alebo biologické lieky.
Genetické poruchy - xeroderma pigmentosum alebo dedičný karcinóm prsníka a vaječníkov.

Príznaky a ako rozpoznať melanóm

Melanóm sa najčastejšie objavuje ako forma atypického materského znamienka na trupe, nohách a rukách. Napriek tomu sa môže vyvinúť v akejkoľvek inej časti tela, z existujúceho znamienka alebo ako nové abnormálne znamienko. Charakteristickým znakom melanómu je výskyt zhrubnutia alebo hrčky na koži.

Pravidlo ABCDE

Na identifikáciu varovných príznakov melanómu sa používa pravidlo ABCDE:

A (Asymmetry): Škvrna je asymetrická (jedna polovica sa nezhoduje s druhou).
B (Border irregularity): Okraje škvrny sú nepravidelné, rozmazané alebo zúbkaté.
C (Color variation): Farba je heterogénna, hnedá, čierna, červená, biela alebo modrá. Zafarbenie nie je uniformné, vykazuje rôzne odtiene.
D (Diameter): Veľkosť novotvaru presahuje priemer 6 mm (približne veľkosť gumy na ceruzke), aj keď sa môžu vyskytnúť aj menšie melanómy.
E (Evolution): Škvrna sa mení v čase - mení sa jej veľkosť, tvar, farba alebo štruktúra. Môžu sa objaviť nové príznaky ako svrbenie, krvácanie či vytvorenie rany.

Ilustrácia: Pravidlo ABCDE na rozpoznanie melanómu

Rozdiely medzi znamienkom a melanómom

Nie každé „podozrivé“ znamienko znamená malígny melanóm. Rozdiely sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

Kritérium	Znamienko	Melanóm
Tvar	Zvyčajne okrúhle alebo oválne	Môže mať asymetrický, nepravidelný tvar
Farba	Homogénne, väčšinou hnedé alebo ružové	Často heterogénny, v rôznych odtieňoch hnedej, čiernej, červenej, bielej alebo modrej
Hrany	Hladké a ostré	Zúbkaté a nevýrazné
Veľkosť	Zvyčajne stabilné, nepresahuje šesť mm	Môže mať väčší priemer, zvyčajne presahuje sedem mm
Výška	Ploché alebo mierne vypuklé	Vypuklý nad okolitou zdravou pokožkou
Symetria	Symetrické	Asymetrický
Vývoj	V priebehu času sa takmer nemení	Zmena veľkosti, tvaru, farby alebo výšky
Krvácanie/svrbenie	Absentuje	Vyskytuje sa pravidelne alebo stále
Lokalizácia	Objavuje sa kdekoľvek na tele	Zvyčajne na rukách, nohách, chrbte, hlave a tvári, zriedkavo na slizniciach, v oku

Pokročilé príznaky a netypické prejavy

Melanóm sa môže ľahko rozšíriť po celom tele, čo spôsobuje ďalšie príznaky, napríklad:

Tvrdé alebo opuchnuté lymfatické uzliny.
Tvrdé hrudky na koži.
Problémy pri dýchaní - rôzne komplikácie alebo kašeľ.
Bolesť v pečeni alebo kostiach.
Dlhotrvajúce bolesti hlavy.
Strata chuti do jedla, strata hmotnosti a extrémna únava.

V niektorých prípadoch melanóm nezodpovedá systému „ABCDE”, preto ak sa na koži objavia akékoľvek zmeny, vredy, hrčky alebo vyrážky (napríklad biele škvrny, pľuzgiere, zatvrdliny, výrastky), je dôležité poradiť sa s dermatológom. S lekárom je potrebné sa poradiť aj v prípade, že sa jedno znamienko líši vzhľadom, tvarom alebo farbou od ostatných. Neskoré odhalenie a liečba patológie môže viesť k progresii ochorenia.

Diagnostika melanómu

Pokiaľ sa určitá časť kože javí ako podozrivá, existuje niekoľko spôsobov, ako ju identifikovať pred konečnou diagnózou. Pokiaľ sa melanóm nelieči, môže sa rýchlo zväčšovať a šíriť do iných orgánov a vytvárať metastázy. Melanóm je nebezpečný z dôvodu možnosti spontánnej regresie, pri ktorej postupne zmizne z povrchu kože, začne sa vyvíjať pod kožou alebo postihne lymfatické uzliny a vnútorné orgány. Diagnóza sa potvrdzuje biopsiou.

Samovyšetrenie

Samovyšetrenie je dôležité na identifikáciu skorého abnormálneho vzhľadu kože alebo znamienok. Práve v tomto štádiu má melanóm najvyššiu pravdepodobnosť vyliečenia. Preto sa odporúča pozorovať svoju pokožku a znamienka raz do mesiaca, alebo aspoň trikrát do roka. Nedostupné miesta je možné nechať si skontrolovať rodine alebo priateľom. Ak si na koži všimnete novú alebo meniacu sa škvrnu alebo akýkoľvek z pokročilých príznakov, je nevyhnutné navštíviť dermatológa na riadne vyšetrenie.

Ako vykonať samovyšetrenie pokožky

Dermatoskopia

Dermatoskopia je technika používaná na identifikáciu kožného melanómu. Lekári používajú prenosný dermatoskop (osvetlená, zväčšujúca lupa - môže byť aj digitálna) na hodnotenie štruktúry, tvaru, veľkosti a pigmentácie. Moderné digitálne dermatoskopy umožňujú uchovanie obrazu, opakované hodnotenie, sledovanie zmien v čase a ich hodnotenie matematickou analýzou. Pokiaľ je podozrenie na ochorenie, odoberie sa vzorka na biopsiu.

Biopsia kože

Biopsia je považovaná za jediný efektívny spôsob stanovenia definitívnej diagnózy melanómu. Pozostáva z vykonania biopsie z postihnutej oblasti pokožky (odber malého množstva biologického materiálu alebo celej postihnutej oblasti) a následného skúmania pod mikroskopom (histologické vyšetrenie). Preferovanou metódou pri podozrení na melanómy je excízna biopsia, ktorá zahŕňa excíziu s malým lemom zdravej tkaniny.

Staging a ďalšie vyšetrenia

Vzhľadom na to, že melanóm je agresívna rakovina, ktorá sa môže šíriť po celom tele, sú v diagnostike zahrnuté aj zobrazovacie metódy a testy na zistenie prítomnosti metastáz v iných orgánoch a ich štruktúru. Je to dôležité na zistenie miery rozšírenia ochorenia v tele a kvalifikovanie nádorovej masy. Medzi takéto vyšetrenia patria:

Biopsia sentinelovej lymfatickej uzliny (SLNB): Umožňuje posúdiť prítomnosť rakovinových buniek v prvej lymfatickej uzline, ktorá je najbližšie k nádoru.
Ultrazvuk (sonografia), röntgen hrudníka.
Počítačová tomografia (CT): Na zobrazenie kostí, pľúc, mäkkých tkanív, brušných orgánov a odhalenie metastáz.
CT s pozitrónovou emisiou (PET): Pomáha kontrolovať prítomnosť rakovinových buniek v lymfatických uzlinách a iných častiach tela.
Magnetická rezonancia (MRI): Na vylúčenie prítomnosti metastáz v mozgu a mieche, posúdenie stavu kĺbov, svalov, šliach.
Skenovanie kostí.
Laboratórne vyšetrenie krvi: Na zistenie zmien v hladine laktátdehydrogenázy (enzým, ktorý premieňa glukózu na energiu) a posúdenie chemického zloženia a počtu krvných buniek.

Na diagnostiku melanómu sa špecializuje dermatológ, ktorý na základe vyšetrenia kože a dermatoskopie dokáže rozlíšiť rakovinu od nezhubných zmien. Ak sa objavia príznaky malígneho nádoru, dermatológ vás odošle na vyšetrenie k onkológovi.

Štádiá melanómu

V závislosti od hĺbky nádoru a prítomnosti metastáz existuje päť štádií rakoviny:

Štádium	Charakteristika
*Nulové (melanóm in situ)*	Nádor sa nachádza len v epiderme a nezasahuje do hlbšej vrstvy kože ani do vnútorných orgánov.
Prvé	Veľkosť nádoru nepresahuje dva mm, nie sú prítomné metastázy, melanóm sa lieči chirurgicky.
Druhé	Nádor presahuje dva mm, ale nie sú prítomné žiadne známky šírenia do hlbších vrstiev kože alebo lymfatických uzlín.
Tretie	Melanóm postihuje hlboké vrstvy kože, okolité zdravé tkanivo a regionálne (najbližšie) lymfatické uzliny.
Štvrté	Rakovina sa šíri do vzdialených lymfatických uzlín, vytvára metastázy vo vnútorných orgánoch (pečeň, pľúca, mozog), v kostiach.

Možnosti liečby melanómu

Prognóza melanómu sa v posledných desaťročiach dramaticky zlepšila vďaka novým liečebným postupom. Spôsob liečby sa môže líšiť v závislosti od štádia rakoviny, prítomnosti a lokalizácie metastáz, typu a závažnosti príznakov. Liečba môže pozostávať z užívania jedného alebo viacerých liekov.

Chirurgická liečba

Základným a najstarším spôsobom liečby malígneho melanómu je chirurgické odstránenie. Pokiaľ je melanóm odhalený v skorom štádiu (napr. štádium I), je možné ho vyliečiť pomocou chirurgického zákroku - lokálnym vyoperovaním postihnutej oblasti kože s potrebnou bezpečnostnou rezervou (odoberie sa trochu viac tkaniva z hraničnej oblasti). Lekári sa snažia odstrániť všetky nádorové bunky, aby zabránili ich pretrvávaniu v organizme a ďalšiemu šíreniu. Šírka bezpečnostného lemu závisí od hrúbky nádoru (Breslowova hĺbka).

Lymfadenektómia: Ak sú postihnuté lymfatické uzliny, odstránia sa. Zvyčajne sú lymfatické uzliny postihnuté v neskorších štádiách ochorenia a to najmä v oblasti krku, podpazušia a slabín.
Metastazektómia: Používa sa v prípade, že sa zmenené rakovinové bunky zistia vo vnútorných orgánoch, a zahŕňa odstránenie metastáz.

Rádioterapia

V niektorých prípadoch, napríklad ak nie je možné odstrániť primárny nádor chirurgicky, môže byť základnou liečebnou metódou. Častejšie sa však využíva ako doplnková liečba po chirurgickom zákroku, ak nebolo možné odstrániť všetky nádorové bunky. Jej cieľom je tieto bunky usmrtiť a zabrániť (alebo aspoň oddialiť) napredovaniu ochorenia. Rádioterapia je podobná röntgenu, ale žiarenie je silnejšie. Postihnuté miesto je ožarované zvonku, zvyčajne vo viacerých malých dávkach. Pre melanóm oka alebo šírenie do mozgu sú k dispozícii pokročilé možnosti ožarovania, ako je protónová terapia, ktorá umožňuje presnejšie dodávať žiarenie a chrániť zdravé tkanivo.

Chemoterapia

Chemoterapia je metóda, ktorá zabíja nádorové bunky. Jej nevýhodou je, že pôsobí nešpecificky, teda nielen na rakovinové bunky, ale aj na všetky ostatné rýchlo sa deliace zdravé bunky v tele (napr. bunky vlasových folikulov či črevnej sliznice). Zriedkakedy sa používa v skorých štádiách, aplikuje sa, keď sú iné metódy liečby neúčinné. V mnohých diagnózach sa ako najúčinnejšie ukázali kombinácie rôznych chemoterapeutických metód.

Imunoterapia

Imunoterapia spôsobila revolúciu v liečbe melanómu. Tieto lieky, ako napríklad inhibítory kontrolných bodov, pomáhajú pacientovmu vlastnému imunitnému systému rozpoznať a napadnúť rakovinové bunky. Nádorové bunky sa dokážu pred bunkami imunitného systému skryť a tvária sa ako zdravé bunky. Inhibítory kontrolných bodov imunitných dráh sú lieky, ktoré „opätovne“ naučia imunitný systém choré bunky rozpoznávať. Výsledkom je, že telo pacienta je schopné bojovať s rakovinou vlastnými silami. Používajú sa napríklad pembrolizumab, nivolumab alebo ich kombinácie.

Cielená terapia

Cielené terapie sú navrhnuté tak, aby napadli špecifické genetické zmeny v melanómových bunkách. Asi u 50 % pacientov je v bunkách melanómu prítomná BRAF mutácia, kde je poškodená genetická informácia v DNA nádorových buniek, čo ovplyvňuje prirodzenú schopnosť buniek kontrolovať svoj životný cyklus. Bunky preto nekontrolovateľne rastú a množia sa.

BRAF inhibítory pôsobia špecificky na bunky s touto mutáciou, čím zabraňujú ich ďalšiemu rastu.
MEK inhibítory sa tiež používajú u pacientov s mutáciou génu BRAF a zabraňujú aktivácii bunkových mechanizmov spustených BRAF mutáciou na ďalšej úrovni signálnej dráhy.

Adjuvantná a paliatívna liečba

Adjuvantná liečba: Tiež nazývaná aj „zaisťovacia“. Je určená pre pacientov s väčším rozsahom ochorenia, ktorým sa však podarilo celý nádor chirurgicky odstrániť.
Paliatívna liečba: Ide o liečbu v štádiu metastatického ochorenia.

Prevencia melanómu

Viac ako 90 % melanómov je možné predísť pomocou prevencie, avšak zatiaľ nám nie je známy spôsob, ktorý by melanómu dokázal predchádzať úplne. Z tohto dôvodu je potrebné pravidelné vyšetrenie kože.

Ochrana pred UV žiarením

Väčšina prípadov kožného melanómu vzniká z dôvodu opakovaného nadmerného vystavenia sa slnečnému žiareniu alebo častému užívaniu solárií. Expozícia slnečnému žiareniu nie je záležitosťou len letných mesiacov, počas zimného obdobia alebo výletu v horách sme tiež vystavení silnému zdroju UV žiarenia.

Skráťte dobu vystavenia sa UV žiareniu. Poškodenie slnečným žiarením sa časom zvyšuje. Vyhnite sa spáleniu alebo sa počas kritických hodín (medzi 10:00 a 16:00 hod.), kedy je slnko najsilnejšie, stiahnite do tieňa.
Vyhnite sa používaniu opaľovacích zariadení (soláriá, UV žiarovky, lôžka).
Používajte ochranu proti slnečnému žiareniu celého spektra (SPF - faktor ochraňujúci pred slnkom), najmenej faktor 15 (u ľudí s bledou pokožkou a detí SPF 30, 50). Dôležitá je ochrana proti UV a najmä UVB.
Pri plávaní použite opaľovací krém odolný voči vode.
Aplikujte opaľovací krém aspoň 20 minút pred vystavením sa slnečnému žiareniu a opakujte tento proces aspoň každé dve hodiny, po tom, ako ste boli vo vode alebo pri silnom potení.
Použite ochranné oblečenie - napr. tmavé hrubé oblečenie. Hlavu by ste si mali chrániť nosením klobúka so širokou strieškou alebo šiltovky a na oči zas slnečnými okuliarmi.

Pravidelné kontroly

Prevencia je v prípade malígneho melanómu veľmi dôležitá. Svoju kožu by sme si mali samovyšetrovať, rovnako ako je tomu napríklad pri prsníkoch alebo semenníkoch. Znamená to, že by sme si mali celú kožu (aj za pomoci zrkadla) raz do mesiaca, ale aspoň 3-krát do roka celú poprezerať. Sledovať by sme mali už existujúce znamienka, ale hlavne tie, ktoré nám pribudli alebo nejako zmenili svoj tvar. Podozrivé znamienka je vhodné vyšetriť špecialistom, dermatológom. Kvalitná diagnostika je základ dobrej prognózy ochorenia a stanovenia správnej stratégie liečby. Preto sú veľmi dôležité preventívne vyšetrenia u dermatológa, hlavne u ľudí s vyšším počtom pigmentových znamienok.

Prognóza melanómu

Dĺžka prežívania závisí od včasnej diagnózy, hrúbky nádoru v pokožke (tzv. Breslowova hĺbka) a umiestnenia metastáz. Našťastie asi 90 % pacientov s melanómom je diagnostikovaných ešte v čase bez výskytu vzdialených ložísk - metastáz.

Pri lokalizovanom melanóme je 5-ročná miera prežitia okolo 99 %.
10-ročné prežívanie 30 až 70 % pacientov sa uvádza pri postihnutí kože v okolí primárneho nádoru.
20 až 40 % pri postihnutí lymfatických uzlín v spádovej oblasti.
V prípade vzdialených metastáz bola prognóza pacientov veľmi zlá, približne 6-9 mesiacov, avšak vďaka novým liečebným postupom sa výrazne zlepšuje.

Melanóm kože síce patrí medzi najzávažnejšie formy rakoviny, no ak sa odhalí včas, šanca na vyliečenie je veľmi vysoká. Pacienti, u ktorých bol diagnostikovaný malígny melanóm, by mali byť dispenzarizovaní (pravidelne sledovaní) pre riziko relapsu.

tags: #akralny #lentiginozny #melanom