Komplexný sprievodca starostlivosťou o otvorené dekubity a využitím repíka lekárskeho

Ak je pacient dlhodobo upútaný na lôžko, je kľúčové chrániť ho pred vznikom dekubitov. Dekubity alebo preležaniny sú rany, ktoré vznikajú pôsobením tlaku a môžu spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Hoci sú pravidelné polohovanie a hygiena základom, komplexná starostlivosť zahŕňa aj špecifické prístupy k liečbe otvorených rán, vrátane využitia prírodných prostriedkov, akým je napríklad repík lekársky.

Čo sú dekubity a ako vznikajú?

Dekubity sú poškodenia kože alebo podkožného tkaniva, ktoré vznikajú v dôsledku dlhšieho pôsobenia tlaku alebo trenia na určitú oblasť tela. Poznáme ich aj ako preležaniny a vznikajú najmä v miestach s oslabenou vrstvou tukového alebo svalového tkaniva pri kostných výčnelkoch. Dôvodom je obmedzený krvný obeh v postihnutej oblasti, ku ktorému dochádza v dôsledku dlhodobého pôsobenia tlaku. Dekubitálne vredy sú defekty kože a podkožných štruktúr, ktoré vznikajú v dôsledku trenia a priameho tlaku podložky na disponované časti tela.

Príčiny vzniku dekubitov sa vzájomne ovplyvňujú a majú za následok aj rozsah poškodenia tkaniva. Väčšiemu riziku sú vystavení pacienti dlhodobo upútaní na lôžko (imobilné aj po úraze), osoby vyššieho veku, ľudia s obezitou, nedostatočnou výživou, trpiaci inkontinenciou alebo s ochorením nervového a cievneho systému. Sú častým problémom najmä u imobilných, spravidla starších pacientov s celkovo zhoršeným zdravotným stavom.

Preležaniny sa môžu objaviť kdekoľvek na tele. U ležiaceho pacienta sa dekubity najčastejšie prejavujú na pätách, bokoch, v krížovej oblasti, na lakťoch, lopatkách a hlave. Kritickými sú najmä oblasti lopatiek, sedacích a bedrových kostí či päty, kde sa kosti dostávajú blízko k povrchu kože.

infografika: miesta vzniku dekubitov na tele

Štádiá dekubitov - Od začervenania k otvorenej rane

Dekubity sa delia do štyroch stupňov závažnosti, pričom prítomnosť dekubitov sa nedá vždy určiť jednoznačne. Prvým príznakom, ktorý netreba podceňovať, je erytém - začervenanie pokožky. Pacient si môže sťažovať na bolestivosť miesta, pálenie alebo mravenčenie. Mortalita u pacientov s dekubitálnym vredom je štyrikrát vyššia než u rovnakej skupiny pacientov bez vredu.

Preležaniny I. stupňa: Typický je mierny opuch a začervenanie, ale inak neporušená koža. Miesto môže byť bolestivé, mäkké alebo naopak tvrdé na dotyk a teplejšie či studenšie oproti okolitej pokožke. Ide o ostro ohraničené sčervenanie (prekrvenie) kože, ktoré pri vitropresii pretrváva.
Preležaniny II. stupňa: Stenčená pokožka je modrastá. V tomto štádiu sa tvoria pľuzgiere naplnené tekutinou.
Preležaniny III. stupňa: Vyskytujú sa ťažké defekty, nekróza a úplná strata kože. Ide o otvorenú ranu, ktorá môže mať tmavočervenú až čiernu farbu (nekróza). V tomto štádiu dochádza k prenikaniu do hlbších častí tkanív - podkožie, svalovina.
Preležaniny IV. stupňa: Nastáva úplná strata tkanív a odhaľujú sa kosti, svaly aj šľachy. V najťažších štádiách môže dekubit zasahovať aj kĺbové spojenie, telové dutiny alebo kosti.

Prevencia dekubitov - Kľúč k zdraviu imobilných pacientov

Je oveľa náročnejšie odhaliť prvotné štádium vzniku dekubitov u osoby, ktorá nie je pri vedomí a nedokáže vás upozorniť na zvyšovanie diskomfortu. Svrbenie alebo bolesť tak nemusí dať pacient najavo. Až pri 95 % prípadov sa dá vzniku dekubitov predísť práve vďaka dôslednej prevencii. Ak chceme predchádzať vzniku dekubitov, je absolútne nevyhnutné venovať dostatočnú pozornosť ich prevencii. Dôležitou súčasťou prevencie vzniku preležanín je taktiež dôsledné dodržiavanie starostlivosti o hygienu imobilných pacientov.

Medzi najdôležitejšie kroky prevencie patrí:

Pravidelné polohovanie a rehabilitácia: Opatrovanú osobu polohujte pravidelne, minimálne raz za 2 hodiny, aby sa skrátila doba a intenzita pôsobenia tlaku na jedno a to isté miesto. Moderné metódy polohovania využívajú možnosti odľahčovania pomocou uhla 30 °. Pri polohovaní je vhodné venovať zvláštnu pozornosť eliminácii záťaže piet pri ľahu na chrbáte a členkov a vnútorných strán kolien pri ľahu na boku. Dôležitá je tiež rehabilitácia, ktorá okrem iného rozhýbe a prekrví končatiny, čím sa zníži riziko vzniku dekubitov.
Vysoký hygienický štandard a udržanie pacienta v suchu: Základom je udržiavanie kože na celom tele pacienta čistej, suchej a dostatočne hydratovanej. K tomu pomôžu ochranné poťahy na matrac a inkontinenčné pomôcky. V rámci hygienickej starostlivosti sa neodporúča používanie alkalických mydiel, používať však treba adekvátne textílie a prípravky vytvárajúce bariérový film. Pri hygiene je dôležité všímať si začervenané miesta a zmenu štruktúry pokožky. Ak je opatrovaná osoba inkontinentná, starostlivosť o citlivú pokožku v intímnej oblasti si vyžaduje špeciálnu pozornosť.
Správna a vyvážená strava: Nezabudnite na dostatočný prísun tekutín. Dôležitú úlohu zohráva správna a vyvážená strava, ktorá je potrebná nielen z pohľadu zabudovania výživy do svalov, ale aj z hľadiska psychickej pohody. Pri liečbe akýchkoľvek dekubitov je potrebné zvýšiť príjem vitamínu C a zinku. K zlepšeniu stavu pacienta významne prispieva podávanie vhodných nutričných doplnkov, predovšetkým v prípadoch, kedy pacient nekonzumuje dostatočné množstvo potravy, alebo je v jeho strave nutné zvýšiť hladinu bielkovín a albumínu.
Antidekubitné pomôcky: Pre pacientov dlhodobo upútaných na lôžko je najlepším pomocníkom správny typ matraca. Vhodné je použitie podložiek zo studených pien a pasívnych či aktívnych (predovšetkým u ťažších prípadov) antidekubitných matracov. Ak sa jedná o dekubit I. stupňa, je preto vhodné používať antidekubitné podložky, resp. matrace z pamäťovej peny. Zabráňte nadmernému tlaku postihnutej časti tela na podložku, napr. použitím podložných koliesok (v domácich podmienkach môžete použiť aj plávacie koleso, ktoré najskôr zabalíte napr. do obliečky na vankúš).
Pravidelné masáže: Rizikové miesta je dobré pravidelne premasírovať olejmi alebo masťami. Použite pri tom oleje alebo alkoholové prípravky, ktoré podporujú prekrvenie a zahriatie kože. Prípadne natrite postihnuté miesto jemnou vrstvou krému (menej je niekedy viac). Postupujte podobne ako pri zapareninách, ale na prevenciu a ošetrenie postihnutých miest použite skôr Menalind olej alebo krém, aby ste pokožku nepresušili.

Školenie opatrovateľov: Otáčanie a polohovanie v posteli - 24-hodinová domáca starostlivosť

Liečba otvorených dekubitov - Komplexný prístup

Ak sa zanedbá prevencia a dekubity sa neošetrujú, môžu sa z nich stať otvorené rany, ktoré sú vstupnou bránou pre infekciu. Tá, samozrejme, stav pacienta iba zhorší a môže ohroziť jeho život. Dekubity sú vážnou zdravotnou komplikáciou, ktorá ešte viac oslabuje telo ležiaceho pacienta a v mnohých prípadoch priamo súvisia so zvýšenou morbiditou, a to najmä vtedy, keď sa infikujú. Liečba dekubitov je u každého jedného pacienta individuálna a môže sa líšiť v závislosti od štádia a závažnosti rany. Čím skôr sa s liečbou začne, tým lepšia je prognóza pacienta na úplné vyliečenie.

Liečba sa vždy odvíja od stupňa dekubitu a rozsahu poškodenia. Prvým krokom liečby je posúdenie zdravotného stavu pacienta s dôrazom na výskyt nežiadúcich zmien na koži. Následne je snahou eliminovať patologický tlak až do úplného zhojenia tkaniva. Samotné liečenie rany potom zahŕňa chirurgické ošetrenie, vlhkú terapiu a boj proti infekcii. Lekár zaistí vlhké prostredie v rane, ktoré zabraňuje vstupu baktérií a urýchľuje hojenie.

Ambulantná vs. hospitalizačná liečba

Ak prítomnosť preležanín zachytíte predtým, než ešte zdravotný stav pacienta nestihne prerásť do prítomnosti závažných problémov, je možné riešiť liečenie dekubitov aj formou ambulantnej starostlivosti. Tá pozostáva z kombinácie pravidelných návštev u špecialistu a preväzov rán v domácom prostredí za pomoci špecializovanej zdravotnej sestry. Počas návštevy špecializovanej ambulancie získava pacient aj lekársky predpis na podávanie vlhkej terapie a obväzový materiál vhodný na konkrétny typ rany.

V praxi sa neraz stáva, že prítomnosť preležanín jednoducho nezachytíme v ich počiatočnom štádiu. Problém tak môže prerásť do otvorených rán a infekcií, kedy už nasleduje liečba dekubitov formou akútnej hospitalizácie. Prvým krokom je v tomto prípade nasadenie antibiotickej liečby, vylúčená však nie je ani tzv. liečba rán u preležanín si však neraz vyžaduje aj plánovanú hospitalizáciu. Ide o situácie, kedy sú vzniknuté rany natoľko rozsiahle, že pravdepodobnosť ich zahojenia formou ambulantnej a domácej starostlivosti je naozaj len veľmi nízka. Pacient v tomto prípade neraz podstupuje aj opakované operačné výkony.

Veľké rany si často vyžadujú nekrektómiu, teda odstránenie avitálnych (nekrotizujúcich) tkanív, ktoré prebieha za použitia istej formy anestézie. Počas zákroku dochádza aj k použitiu podtlakovej terapie a až následne dochádza k prekrytiu rany, najčastejšie za asistencie plastického chirurga. Je dôležité zabrániť pôsobeniu tlaku a odstrániť nekrotické tkanivo (pozor, nevykonávať svojpomocne doma!).

Špecifická starostlivosť podľa štádia (otvorené rany)

Dekubit II. stupňa: Ak sa jedná o dekubit II. stupňa, pľuzgieriky prepichnite sterilnou ihlou, čím uvoľníte tlak tekutiny vo vnútri, kožu však nestrhávajte! Pripravte si dezinfekčný obklad podporujúci sušenie rany, napr. Betadine, Flavín, alebo len čistý fyziologický roztok, či Dermacyn, ktorý nalejte na sterilnú gázu a naložte na postihnuté miesto. Fixujte antialergickou náplasťou (vyzerá ako papierová), aby nebolo dráždené okolie rany.
Dekubit III. a IV. stupňa: Ak sa jedná o dekubit III. stupňa, očistite okolie čistou vlažnou vodou, fyziologickým roztokom alebo Dermacynom. Do rany výrazne nezasahujte, len polejte vodou a jemne osušte sterilnou gázou. Potom prekryte savým sterilným gázovým štvorcom a kontaktujte lekára alebo špecialistu na rany. Pri III. a IV. štádiu je často potrebné z rany odstrániť nekrotické tkanivá.

Moderné obväzové materiály a vlhké hojenie

Vlhké hojenie je inovatívny spôsob, ako ošetriť rany a urýchliť ich hojenie. Umožňuje bunkám zodpovedným za regeneráciu pokožky rýchlejšie a efektívnejšie robiť svoju prácu. Tak sa tkanivo obnovuje a spolu s udržiavaním vlhkosti nevzniká ani nechcená chrasta. Chrasty totiž svojou štruktúrou bránia rastu nových kožných buniek a predlžujú celkový čas hojenia rán. Štúdie potvrdzujú, že tento spôsob nielen regeneráciu urýchľuje, ale znižuje mieru infekcií a celkové náklady na liečbu rán.

Na ošetrenie rán sa bežne používajú hojivé gély, roztoky, masti, spreje či špeciálne krytia z lekárne. Tu je stručný prehľad niektorých preparátov vhodných pre rôzne štádiá a typy rán:

Transparentné filmy (Bioclusiv, Mefilm, Aldres): Sú priehľadné a používajú sa na neinfikované rany v I. a II. štádiu.
Mokrá terapia (Tenderwet 12 a 24): Jedná sa o vlhké hojenie rán - vankúšik, ktorý sa pred aplikáciou navlhčí Ringerovým roztokom. Má veľmi dobrú saciu schopnosť a používa sa vo fáze čistenia rany II. - IV. štádia.
Hydrogely (Nugel, Hydrosorb, Nomgel): Udržiavajú vlhké prostredie.
Hydrokoloidy (Hydrocoll, Granuflex, Tegasorb): Z vonkajšej strany sú nepriepustné, z vnútornej gélové (hydroaktívne), sú vhodné na mierne tečúce rany.
Algináty (Sorbalgon, Melgisorb, Suprasorb): Väčšinou sú vyrobené z morských rias, sú dobré savé, majú čistiacu schopnosť v rane III. - IV. štádia, ktorá silne mokvá.
Hydrovlákna (Aquacel): Používajú sa na silno mokvajúce rany, v ktorých nasávajú výpotok z rany a menia ho na gél.
Antiseptické krytia (Silvercel, Inadine, Atrauman Ag, Mepilex Ag, Bactigras, Hyiodine): Používajú sa na sterilné prekrytie suchých alebo len mierne mokvajúcich rán v I. - II. štádiu, v niektorých prípadoch aj v III. štádiu. Menia sa raz za 1 - 3 dni.

foto: rôzne typy obväzových materiálov pre vlhké hojenie

Repík lekársky (Agrimonia eupatoria) ako prírodná pomoc pri hojení rán

Repík lekársky (Agrimonia eupatoria) je rastlina známa svojimi liečivými vlastnosťami už po stáročia. Rôzne kultúry ho využívali na liečbu mnohých zdravotných problémov. Patrí medzi najstaršie, ale najmä medzi najúčinnejšie liečivé byliny.

Identifikácia a zber

Repík lekársky je neprehliadnuteľný vďaka svojim žltým „šabliam“. Táto trvalka dorastá do výšky až 100 cm. Dobre sa jej darí v polotieni a nemá rada priame slnko. Pomerne rýchlo sa zakoreňuje, preto nie je problém presadiť ju z voľnej prírody do záhrady. Stonka je doslova obrastená kvetmi, ktoré pripomínajú divozel. Výnimočná je ich príjemná jablková vôňa. Repík kvitne od júna do septembra žltými kvetmi.

Zber repíka robíme od júna, keď začína kvitnúť (neskôr má nepríjemné lepkavé semená). Zbierajú sa nielen kvety, ale aj listy, ktoré obsahujú rovnako cenné liečivé látky. Pri zbere odrežte nadzemnú časť rastliny na slnečnom a suchom mieste a dôkladne ju opláchnite. Po umytí ju môžete sušiť na vzdušnom mieste mimo priameho slnečného svetla, aby sa zachovali všetky liečivé vlastnosti. Spracovanie a sušenie by malo byť bez zbytočného odkladu, lebo jeho stonka začína rýchlo tvrdnúť.

foto: repík lekársky (Agrimonia eupatoria) v prírode

Účinné látky a vlastnosti

Repík obsahuje množstvo liečivých látok, vďaka ktorým patrí medzi najúčinnejšie byliny. Obsahuje kyseliny a minerály. Repík má hojivé, dezinfekčné, astringentné a antiseptické účinky, ktoré pomáhajú pri zápaloch a poraneniach.

Repík na otvorené rany

Repík lekársky je vynikajúci na liečbu kožných ochorení a má astringentné a antiseptické účinky. Pomáha urýchliť proces hojenia. Áno, je vhodné použiť repík na otvorené rany. Vďaka astringentným a antiseptickým vlastnostiam pomáha urýchliť hojenie otvorených rán a zabraňuje infekciám. Na ošetrovanie rán sú vhodné repíkové masti na vonkajšie použitie, ako aj odvary a obklady.

Dôležité upozornenie: Do otvorenej rany nedávajte liečivá bez predošlej konzultácie s lekárom alebo špecialistom na dekubity. V prípade potreby ju vypláchnite čistou prevarenou vlažnou vodou, okolie umyte a ranu sterilne prekryte!

Ďalšie využitie repíka lekárskeho

Repík lekársky sa používa na rôzne zdravotné ťažkosti, vrátane:

Podpora trávenia: Upokojuje celú tráviacu sústavu (žalúdok, žlčník, pečeň). Zlepšuje trávenie, zmierňuje hnačky rôzneho pôvodu a podporuje vylučovanie žlče a chuť do jedla. Repík sa podáva aj pri cirhóze pečene.
Zápalové ochorenia: Je vynikajúcou bylinou na preťažené hlasivky a rovnako aj pri zápale ďasien a mandlí. Pôsobí protizápalovo.
Močové cesty: Pomáha pri zápale močového mechúra, močových ciest a pri inkontinencii (tinktúra z kvetov).
Menštruačné ťažkosti: Pomáha zmierniť problémy.
Podpora imunitného systému: Vitamíny a minerály obsiahnuté v repíku môžu prispieť k posilneniu imunitného systému, čím sa zlepšuje schopnosť organizmu bojovať proti infekciám a chorobám.
Očná hygiena: Repík lekársky je tiež známy pre svoje upokojujúce účinky na oči. Pri unavených očiach z práce pri počítači alebo po prehýrenej noci je prvou pomocou obklad z repíka, pripravený ako silnejší čaj.
Repíkový kúpeľ na genitálie: Oplachy repíkom sú mimoriadne hojivé po pôrode na ošetrovanie popôrodnej rany. Kúpeľ si pripravíme zaliatím 200 g sušeného repíka s 2 l horúcej vody. Po 10 minútach scedíme, necháme vychladnúť na príjemnú teplotu a používame na oplachy alebo sedacie kúpele. Rovnako tak v prípade, ak trpíme hemoroidmi.

Ďalšie bylinky podporujúce hojenie rán

Hojenie rán môžete podporiť aj niektorými bylinkami. Môžete siahnuť po lokálnych prípravkoch s ich obsahom, prípadne si z nich pripraviť odvar, namáčať do neho gázu a takýto obklad aplikovať na postihnuté miesto. Pri použití konkrétnej bylinky sa uistite, že je na váš typ rany vhodná. Niektoré totižto napríklad nemožno používať na otvorené rany.

Aloe vera: Celosvetovo známa pre svoje upokojujúce a protizápalové účinky. Gél z aloe vera môžete nechať priložený na rane aj dlhšie, napríklad počas noci.
Nechtík: Vďaka obsiahnutým látkam sa mu stáročia pripisujú antiseptické a protizápalové účinky.
Rumanček kamilkový (harmanček): Jedna z najstarších liečivých bylín. Jeho čaj je pre celý organizmus ako balzam na dušu a padne vhod aj pri hojení rán.
Skorocelové listy: Známe pre svoje hojivé účinky.
Tea tree oil: Pre jeho široké využitie, nielen pri hojení rán, je doslova zlatým želiezkom v ohni.
Dračia krv: Extrakt, ktorý pôsobí ako urýchľovač hojenia rán.

tags: #repik #na #otvoreny #dekubit