Pásový opar: Príčiny, príznaky, priebeh a liečba

Pásový opar patrí medzi relatívne časté kožné ochorenia, a preto je možné, že ste sa s ním už vy alebo vaši blízki stretli. Je spôsobený vírusom varicella-zoster, ktorý okrem iného vyvoláva aj ochorenie ovčie kiahne. Pokiaľ ste však v minulosti neprekonali ovčie kiahne, nemal by sa u vás vyvinúť pásový opar. V terapii neexistuje žiadny liek na pásový opar, ale existujú spôsoby, ako zvládnuť jeho príznaky a skrátiť dobu trvania ochorenia.

Čo je pásový opar?

Pásový opar (herpes zoster) je infekčné vírusové ochorenie spôsobujúce prepuknutie bolestivej vyrážky alebo pľuzgierov na koži. Jeho pôvodcom je vírus varicella-zoster, vysoko nákazlivý DNA vírus spôsobujúci aj ovčie kiahne. Vyrážka sa najčastejšie objavuje ako pás vyrážok alebo pľuzgierov v jednej oblasti tela - vďaka čomu dostalo toto ochorenie aj svoj názov. Výsev vo forme pásu sa najčastejšie objavuje na bruchu, hrudníku, chrbte a menej často aj na iných častiach tela, napríklad na tvári, ušiach, ústach. Ojedinele sa objavuje pásový opar v ústach, a to aj na sliznici.

Pásový opar je pomerne bežné ochorenie. Každý rok je diagnostikovaných viac ako 1 milión prípadov pásového oparu. Riziko pásového oparu sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom, pričom približne polovica prípadov sa vyskytuje u ľudí starších ako 50 rokov. Pásový opar sa vyvinie u približne 10 - 20 % ľudí, ktorí mali ovčie kiahne v skoršom období svojho života. Nutné je spomenúť tiež to, že pásový opar môžete dostať aj viac ako raz za život, aj keď je to skôr výnimočné. Ženy sú postihnuté pásovým oparom častejšie.

Príčiny vzniku pásového oparu

K primárnej infekcii vírusom varicella-zoster dochádza často už v detskom veku. Infekcia sa pritom prenáša kvapôčkami, vzduchom, ale aj priamym kontaktom. Z primárnej infekcie vírusom sa vyliečite a príznaky zmiznú, no vírus ako taký ostáva v ľudskom tele v spinálnych gangliách. Tam pretrváva chránený pred imunitným systémom aj niekoľko rokov. K reaktivácii vírusu a vzniku pásového oparu dochádza vplyvom rôznych činiteľov, ktoré narušia imunitný systém. Predpokladom k vzniku pásového oparu je prekonanie primárnej infekcie - ovčích kiahní. Pásový opar vzniká reaktiváciou vírusu varicella zoster, ktorý po prekonaní ovčích kiahní prežíva v zadných koreňových gangliách miechy vo forme latentnej infekcie. K reaktivácii dochádza u 10 - 20 % pacientov, ktorí prekonali ovčie kiahne. Po rôzne dlhom období (aj po niekoľkých desaťročiach) dochádza vplyvom rôznych činiteľov k reaktivácii vírusu a rozvoju ochorenia herpes zoster. Pri reaktivácii sa vírus množí vo vnútri ganglia, kde dochádza k lokálnemu zápalu, ktorý je sprevádzaný neuropatickou bolesťou. Okrem vzplanutia endogénnej infekcie, môže infekciu herpes zoster vyvolať aj exogénna infekcia. Zdrojom nákazy je chorý jedinec s príznakmi ovčích kiahní alebo pásového oparu. Riziko prenosu infekcie od pacienta s herpes zoster je však omnoho nižšie.

Rizikové faktory

Oslabená imunita: Stres je hlavným rizikovým faktorom spôsobujúcim vypuknutie pásového oparu, a preto je vhodné vyhýbať sa situáciám, ktoré sú pre vás stresujúce. Odporúčané je vyskúšať meditáciu, jogu alebo iné relaxačné metódy.
Vek: Riziko pásového oparu sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom, pričom približne polovica prípadov sa vyskytuje u ľudí starších ako 50 rokov.

Príznaky pásového oparu

Pásový opar sa neprejaví ihneď. Samotnému výsevu pľuzgierikov môže v niektorých prípadoch predchádzať tzv. prodromálne štádium, ktoré trvá približne 1 až 5 dní. Je charakteristické ostrou, pálivou, bodavou alebo trhavou bolesťou, svrbením, mravčením, zvýšenou teplotou, či citlivosťou na svetlo. Bolesť môže byť veľmi výrazná, pripomínajúca migrénu, kardiálne bolesti, žlčníkové alebo obličkové koliky, a preto môže byť v tomto štádiu nesprávne diagnostikovaná. Okrem toho sa môže objaviť malátnosť a zvýšená teplota.

Následne sa objavujú už spomínané vyvýšené vyrážky - zvyčajne okolo pása alebo na jednej strane tváre, krku alebo trupu (hrudník/brucho/chrbát), prípadne sporadickejšie aj v iných oblastiach vrátane rúk a nôh. Vyrážky sú vyvýšené a zvyčajne blízko pri sebe. V priebehu troch až štyroch dní sa vyrážka rozvinie do otvorených pľuzgierov. Typické pre pľuzgiere je ich praskanie, mokvanie a krvácanie. Pľuzgiere sú vyplnené tmavou tekutinou zafarbenou od krvi. U detí nie je bolestivosť taká výrazná ako u dospelých, najvýraznejšia býva u starších ľudí.

Časom začnú tieto pľuzgiere vysychať a v priebehu približne 10 dní sa meniť na hnedočervenú chrastu. Chrasty vymiznú o dva až tri týždne neskôr. V niektorých prípadoch sa herpes zoster prejavuje iba bolesťou a kožné prejavy sa nevyskytujú. Ide o tzv. zoster sine herpete. Pri podozrení na túto formu je nutné laboratórne vyšetrenie, lebo len na základe bolesti sa diagnostikovať nedá.

Prejavy pásového oparu v závislosti od lokalizácie

Pásový opar na trupe: Najčastejším miestom výskytu je trup, najmä oblasť hrudníka, drieku a bokov, ako typický pásik pľuzgierikov.
Pásový opar na tvári a krku: Druhé najčastejšie miesto výskytu. Pri výskyte na tvári môže ochorenie zasiahnuť aj oko, čo môže viesť k vážnym komplikáciám.
Pásový opar na ruke: Je menej častý, no môže sa objaviť u ľudí s oslabenou imunitou. Prejavuje sa bolestivou vyrážkou a pľuzgermi, ktoré zhoršujú pohyblivosť a každodenné aktivity.

Schéma znázorňujúca typický výsev pásového oparu na trupe.

Ako dlho trvá a ako prebieha pásový opar?

Od chvíle, keď začnete pociťovať prvé príznaky, môže ochorenie pretrvávať tri až päť týždňov, kým vyrážka úplne nezmizne. Celková dĺžka ochorenia trvá 2-4 týždne. Priebeh ochorenia je individuálny a závisí od veku, stavu imunity a včasnej liečby. Pásový opar sa zvyčajne objavuje len na jednej strane tela, pretože vírus sa aktivuje v nervových gangliách a šíri sa do príslušných oblastí kože.

Osoba s pásovým oparom zostáva nákazlivá, kým nie je vyrážka úplne vysušená. Zvyčajne to trvá až 10 dní od prvého objavenia sa vyrážky. Po odpadnutí krusty ešte nejakú dobu pretrvávajú farebné zmeny.

Komplikácie pásového oparu

Pásový opar môže viesť k niekoľkým závažným komplikáciám, ktoré predlžujú priebeh ochorenia a zhoršujú kvalitu života. Nie všetci pacienti ich zažijú, ale je dôležité ich poznať, aby sa včas vyhľadala odborná pomoc.

Postherpetická neuralgia: Po zmiznutí pásového oparu môžu niektorí pacienti aj naďalej pociťovať bolesti nervov v tej istej oblasti. Táto bolesť, nazývaná postherpetická neuralgia, môže pretrvávať mesiace až roky a bolesť môže byť veľmi intenzívna. Hovoríme o nej vtedy, ak spontánna bolesť v postihnutej oblasti, ktorá je permanentná, pretrváva 1 až 6 mesiacov po ústupe kožného výsevu. Vedie k poruchám spánku až k depresiám. Približne u 10 % až 15 % ľudí, ktorí majú pásový opar, sa neskôr vyvinie postherpetická neuralgia. Kým v detskom veku sa vyskytuje zriedkavo, vo veku nad 50 rokov postihuje 50 až 70 % pacientov, častejšie ňou trpia aj pacienti s depresiami a úzkostnými stavmi. U 90 - 95 % spontánne odznie do 6 mesiacov.
Sekundárne bakteriálne infekcie: Medzi najčastejšie komplikácie pásového oparu patrí sekundárna bakteriálna superinfekcia herpetických lézií, spôsobené poškriabaním pľuzgierov.
Očné komplikácie: Veľmi obávaná je manifestácia vírusu v oblasti oka, ktorá môže skončiť slepotou. Zápal očí, ktorý môže ohroziť zrak.
Neurologické komplikácie: Niekedy sa vyskytnú aj parézy lícnych nervov a okohybných nervov. Zriedkavejšie sa môže objaviť zápal mozgu alebo zápal pľúc, najmä u starších ľudí alebo pacientov so zníženou imunitou.
Generalizovaný pásový opar: U pacientov s veľmi oslabeným imunitným systémom sa môže herpes zoster prejaviť ako generalizovaná (vystupňovaná) infekcia pripomínajúca ovčie kiahne. Objavujú sa systémové prejavy s pneumonitídou, hepatitídou a postihnutím centrálneho nervového systému. Veľmi nebezpečný je výsev v oblasti hlavových nervov, predovšetkým v oblasti oka a ucha, ktorý v prípade postihnutia oka spôsobuje zhoršenie zraku až možnú slepotu.

Diagnostika pásového oparu

Pásový opar možno diagnostikovať podľa charakteristických pľuzgierikov na koži a podľa ich typickej lokalizácie. Pľuzgiere pásového oparu sa zvyčajne objavujú v páse na jednej strane tela. Ak sa bolesti objavia bez jasnej vyrážky, môže ísť o skrytý pásový opar.

Liečba pásového oparu

Liečba pásového oparu patrí do rúk lekára. Ten vám odporučí vhodné liečebné postupy, ktoré sa delia na akútnu a chronickú liečbu. S liečbou pásového oparu je dôležité začať čo najskôr, najneskôr do troch dní od prvých príznakov. Ak sa liečba nezačne včas, hrozí riziko vzniku komplikácií.

Farmakologická liečba

Virostatiká: V terapii sa využívajú virostatiká - liečivá blokujúce reprodukciu vírusu. Tieto lieky nie sú schopné vírus úplne zničiť, ale významne znižujú závažnosť jeho prejavov, urýchľujú hojenie pľuzgierov a skracujú trvanie ochorenia. Efekt liečby rovnako záleží od skorej aplikácie do 3 dní od prvých prejavov ochorenia a vzniku vyrážok, čím sa výrazne znižuje riziko vzniku postherpetickej neuralgie. Pri ťažkých formách herpes zoster sa virostatikum acyklovir kombinuje s kortikosteroidmi, ktoré pomáhajú redukovať bolesť a urýchľujú hojenie. O ich užívaní rozhoduje lekár.
Analgetiká a protizápalové lieky: Na tlmenie bolesti sa využívajú analgetiká a nesteroidné protizápalové lieky - ako napríklad ibuprofen, kyselina acetylsalicylová či paracetamol. Na zníženie bolesti sú vhodné znecitlivujúce krémy alebo gély s účinnou látkou lidokaín.
Lokálna terapia: Základom symptomatickej liečby je podávanie analgetík a lokálna terapia prostriedkami, ktoré zmierňujú svrbenie, zlepšujú hojenie a zabraňujú bakteriálnej infekcii. Vhodné sú chladiace, protizápalové alebo antiseptické roztoky, ale rovnako je vhodné používať aj sterilný fyziologický roztok 4 až 6-krát denne. Na pľuzgieriky, ktoré ešte nepraskli, je možné nanášať masť so zinkom, ktorá ich vysuší. Pri starostlivosti o opary sa odporúča aplikácia na noc. Následne v štádiu odlupovania pľuzgierov je možné podávať prípravky, ktoré zabránia rozvoju sekundárnej infekcie a podporia hojenie. Aplikácia tekutého púdru prináša len krátkodobý účinok a vytvorené chrasty skôr sťažujú hojenie, preto sa tekutý púder v liečbe herpes zoster neodporúča.
Podpora imunity: Vhodné je tiež užívanie vitamínov a podporovanie imunity. Po konzultácii s lekárom alebo lekárnikom môžete užívať prípravky na podporu imunity, napr. vitamín C, vitamín D, zinok, betaglukány a ďalšie látky.

Ako liečiť pásový opar

Prevencia pásového oparu

Najúčinnejšou metódou prevencie je očkovanie, ktoré významne znižuje riziko vzniku ochorenia aj jeho komplikácií. V súčasnej dobe je možná prevencia očkovaním proti infekcii ovčích kiahní, u ľudí, ktorí ešte neprekonali toto ochorenie. Očkovanie nie je zahrnuté do povinného očkovania, ale poisťovne môžu rôznou mierou prispievať v rámci svojich bonusových programov. V minulosti bola k dispozícii aj očkovacia látka proti pásový oparu, určená na prevenciu herpes zoster a postherpetických neuralgií u osôb nad 50 rokov.

Okrem očkovania je dôležité udržiavať silný imunitný systém, čo zahŕňa:

Zdravú stravu
Pravidelný pohyb
Dostatočný spánok
Zvládanie stresu

Pri tomto ochorení je veľmi dôležité dbať na správnu hygienu. Nedotýkajte sa pásového oparu. Vyhýbajte sa škriabaniu vyrážok a pľuzgierov. Lekára je potrebné navštíviť, keď začnete pociťovať prvé príznaky spojené s pásovým oparom. Včasná liečba pomáha skrátiť dobu trvania infekcie a zabraňuje vzniku komplikácií.

Pásový opar v tehotenstve

Pásový opar prestavuje potenciálne riziko u tých tehotných žien, ktoré ešte nemali ovčie kiahne, alebo sa objavili v čase tehotenstva. Infekcia ovčích kiahní počas tehotenstva môže priniesť rôzne komplikácie pre plod. V prípade, že tehotná žena v minulosti prekonala ovčie kiahne a vírus sa práve počas tehotenstva reaktivoval a spôsobil pásový opar, má čo najskôr kontaktovať svojho lekára. Lekár predpíše adekvátnu liečbu na zmiernenie prejavov a minimalizáciu rizík pre matku a dieťatko.

tags: #pasovy #opar #na #ruke #medzi #prstami