Pásový opar a vplyv slnečného žiarenia
Pásový opar, odborne nazývaný aj herpes zoster, je infekčné vírusové ochorenie, ktoré dokáže významne znepríjemniť bežné fungovanie. Prejavuje sa bolestivými vyrážkami alebo pľuzgiermi na koži a môže mať za následok aj dlhodobé komplikácie. Hoci neohrozuje priamo na živote, jeho priebeh býva nepríjemný a vyžaduje si adekvátnu liečbu. Pochopenie príčin jeho aktivácie, vrátane vplyvu slnečného žiarenia, je kľúčové pre efektívnu prevenciu a manažment ochorenia.
Čo je pásový opar (Herpes zoster)?
Definícia a pôvodca
Pásový opar je vírusové ochorenie spôsobené vírusom varicella-zoster, ktorý je vysoko nákazlivý DNA vírus. Tento vírus je zároveň pôvodcom ovčích kiahní. Ak človek v minulosti neprekonal ovčie kiahne, pásový opar by sa u neho vyvinúť nemal.
Priebeh ochorenia a uloženie vírusu
K primárnej infekcii vírusom varicella-zoster dochádza často už v detskom veku, pričom sa prejaví ako ovčie kiahne. Infekcia sa prenáša kvapôčkami, vzduchom a priamym kontaktom. Po prekonaní ovčích kiahní príznaky zmiznú, no vírus neopustí organizmus. Ostáva v ľudskom tele v neaktívnej podobe uložený v spinálnych gangliách (nervových uzlinách), kde pretrváva chránený pred imunitným systémom aj niekoľko rokov.
Výskyt a rizikové faktory
Pásový opar je pomerne bežné ochorenie. Každý rok je diagnostikovaných viac ako 1 milión prípadov. Riziko jeho vzniku sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom, pričom približne polovica prípadov sa vyskytuje u ľudí starších ako 50 rokov. Odhaduje sa, že pásový opar sa vyvinie u približne 10 - 20 % ľudí, ktorí v skoršom období života prekonali ovčie kiahne. Hoci je to pomerne zriedkavé, pásový opar môžete dostať aj viac ako raz za život. V súčasnosti sa však častejšie diagnostikuje aj u štyridsiatnikov.
Príčiny aktivácie vírusu pásového oparu
Oslabená imunita
Herpetický vírus náš organizmus z tela nedokáže odstrániť, väčšinu času je „pod kontrolou“ imunitného systému. Môže sa však aktivovať vplyvom oslabenia imunity. Silný imunitný systém lepšie odoláva vzniku akéhokoľvek ochorenia, vrátane vírusu herpes zoster.
Stres a nedostatok spánku
Vysoká hladina stresu je hlavným rizikovým faktorom spôsobujúcim vypuknutie pásového oparu. Preťaženie organizmu a neustály stres, napríklad pred cestou na dovolenku, môže oslabiť imunitu. Podobne aj nedostatok spánku ohrozuje imunitný systém a necháva vírusom doslova otvorené vstupné dvere. V spojení s konzumáciou alkoholických nápojov môže byť táto kombinácia živnou pôdou pre opary.
Vplyv UV žiarenia a solárií
Nadmerné vystavovanie sa slnečnému žiareniu, ktoré obsahuje ultrafialové (UV) žiarenie, je jedným zo spúšťačov herpetických infekcií. V neprimeranom množstve má UV žiarenie nepriaznivé účinky na pleť. Silné letné slnko môže oslabiť bunkovú obranyschopnosť, čo vírusu umožňuje množiť sa. Okrem zníženia obranyschopnosti môže slnečné žiarenie spôsobiť spálenie a dehydratáciu pokožky, čo vytvára podmienky pre praskanie a suchosť. Vzniknuté drobné trhliny a ranky poskytujú ideálny priestor pre vstup vírusu do organizmu. Konkrétny typ herpetického vírusu, ako je pásový opar, sa môže v soláriách preniesť za podmienky, že ho človek už vo svojom tele má, aj keď momentálne nie je aktívny. Teplo a svetlo môže herpes vyprovokovať a následne aktivovať. Takéto následky môžu vzniknúť aj tým, že niektoré soláriá nemusia byť dostatočne hygienicky udržiavané a vírus na nich dokáže prežiť a ďalej sa prenášať.
Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) preradila zdroje solárií z kategórie „pravdepodobne spôsobujúce rakovinu“ do kategórie „spôsobujúce rakovinu“. Osoby, ktoré do solárií chodia často, majú 2,5 až 3-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku melanómu kože. Okrem rakoviny kože potvrdila dermatologička Dawn Marie Davis, že niektoré vírusy a baktérie dokážu prežiť aj vysokú teplotu v soláriách. Baktérie, ktoré tam prebývajú, sa tak malou rankou môžu dostať do tela, čo je jedna z ciest, ako si z opaľovania odniesť neželaného návštevníka. Dermatologička Davis vo svojej praxi videla mnoho prípadov, kedy sa ľudia nainfikovali rôznymi druhmi infekcií, od stafylokokov (spôsobujúcich kožné infekcie) až po herpesy.
Ako UV žiarenie spôsobuje rakovinu a starnutie
Príznaky a prejavy pásového oparu
Počiatočné štádium
Pásový opar sa neprejaví ihneď kožnými vyrážkami. Samotnému výsevu pľuzgierikov môže v niektorých prípadoch predchádzať inkubačná doba 7 - 18 dní. Začiatok ochorenia sprevádza celková slabosť, únava a mierna horúčka - podobne ako pri chrípke. Pásový opar môže mať za následok aj opuchnuté lymfatické uzliny. O 2 - 3 dni sa ochorenie prejaví silnými bolesťami, pocitmi pálenia, svrbenia, pichania či brnenia a stratou citlivosti v okolí postihnutého nervu.
Kožné prejavy - vývoj pľuzgierov
Onedlho po počiatočných príznakoch sa na postihnutých miestach vytvoria uzlíky a neskôr pľuzgieriky na začervenanej pokožke. Tieto pľuzgieriky sú najprv vyplnené čírou tekutinou, ktorá postupne žltne a zakalí sa. Typické pre pľuzgiere je ich praskanie, mokvanie a krvácanie. Vyrážky často tvoria súvislé pásy, zvyčajne blízko pri sebe, čo dalo ochoreniu aj jeho názov. Výsev vo forme pásu sa najčastejšie objavuje na bruchu, hrudníku, chrbte a menej často aj na iných častiach tela, napríklad na tvári, ušiach, ústach. Chrasty vymiznú o dva až tri týždne neskôr. Celkovo môže ochorenie pretrvávať tri až päť týždňov, kým vyrážka úplne nezmizne.
Bolestivosť a atypické formy
Bolestivosť pásového oparu u detí nie je taká výrazná ako u dospelých, najvýraznejšia býva u starších ľudí. V niektorých prípadoch sa herpes zoster prejavuje iba bolesťou a kožné prejavy sa nevyskytujú - ide o tzv. zoster sine herpete. V iných prípadoch sa môže pásový opar vyskytnúť aj v hrdle, na tvári, okolo uší, okolo očí či na vlasovej pokožke. Výskyt v oblasti hlavy je veľmi nebezpečný, pretože môže spôsobiť čiastočné ochrnutie tváre a tiež napadnúť centrálny nervový systém, čo môže viesť k poruchám vedomia či začínajúcemu ochrnutiu nôh.
Nákazlivosť
Ak máte pásový opar, nemôžete ním priamo nakaziť inú osobu pásovým oparom. Môžete však ďalej šíriť vírus varicella-zoster a spôsobiť u osôb, ktoré ovčie kiahne neprekonali, práve ovčie kiahne. K prenosu dochádza iba priamym kontaktom s otvorenými vredmi, predovšetkým s tekutinou z nich. Zdravá osoba musí mať napríklad odreniny alebo inú otvorenú ranku, ktorou sa vírus do tela môže dostať. Osoba s pásovým oparom zostáva nákazlivá, kým nie sú všetky pľuzgiere úplne zaschnuté a pokryté chrastou, čo zvyčajne trvá až 10 dní od prvého objavenia sa vyrážky.
Diagnostika a liečba pásového oparu
Diagnostika
Pásový opar možno diagnostikovať podľa charakteristických pľuzgierikov na koži a ich typickej lokalizácie - zvyčajne sa objavujú v páse na jednej strane tela. Ak máte niektorý z príznakov pásového oparu (aj bez vyrážky), je dôležité navštíviť lekára.
Akútna farmakologická liečba
Liečba pásového oparu patrí do rúk lekára. Bez liečby lekárom sa zaobídu iba mierne prípady bez komplikácií. Keďže však môže pásový opar napadnúť aj oči a centrálnu nervovú sústavu, s návštevou lekára by ste nemali dlho váhať. V terapii sa používajú virostatiká - liečivá blokujúce reprodukciu vírusu, ktoré lekár predpíše v podobe tabliet, pri vážnejších prípadoch aj vo forme infúzií. Tieto lieky nie sú schopné vírus úplne zničiť, ale významne znižujú závažnosť jeho prejavov, urýchľujú hojenie pľuzgierov a skracujú trvanie ochorenia. Účinnosť liečby závisí od jej včasného nasadenia - ideálne do 3 dní od prvých prejavov ochorenia a vzniku vyrážok, čím sa výrazne znižuje riziko vzniku postherpetickej neuralgie. Pri ťažkých formách herpes zoster sa virostatikum acyklovir kombinuje s kortikosteroidmi, ktoré pomáhajú redukovať bolesť a urýchľujú hojenie.
Symptomatická liečba a domáca starostlivosť
Základom symptomatickej liečby je podávanie analgetík a lokálna terapia. Na tlmenie bolesti sa využívajú analgetiká a nesteroidné protizápalové lieky, ako napríklad ibuprofén, kyselina acetylsalicylová či paracetamol. Na zmiernenie svrbenia a pálenia na postihnuté miesto môžete priložiť studený obklad alebo kocku ľadu. V lekárňach dostanete kúpiť masti priamo na lokálne ošetrenie herpesov, ktoré obsahujú analgetiká alebo antivírusové zložky. Vhodné sú chladiace, protizápalové alebo antiseptické roztoky, ale rovnako je vhodné používať aj sterilný fyziologický roztok 4 až 6-krát denne. Aplikácia tekutého púdru sa v liečbe herpes zoster neodporúča, pretože vytvorené chrasty sťažujú hojenie. Dôležité je udržiavať postihnuté miesto čisté a suché a nosiť priedušné oblečenie, aby nedošlo k zapareniu. V neskorších fázach sa potom hodia hojivé krémy.
Komplikácie pásového oparu
Postherpetická neuralgia
Po zmiznutí pásového oparu môžu niektorí pacienti aj naďalej pociťovať bolesti nervov v tej istej oblasti. Táto bolesť, nazývaná postherpetická neuralgia, môže pretrvávať mesiace až roky a môže byť veľmi intenzívna. Približne u 10% až 15% ľudí, ktorí majú pásový opar, sa neskôr vyvinie postherpetická neuralgia. Presne sa nevie, prečo niektorí ľudia dostanú postherpetickú neuralgiu a iní nie. Liečba postherpetickej neuralgie je veľmi náročná a vyžaduje si spoluprácu viacerých odborníkov, ako napríklad dermatológa a neurológa.
Závažné neurologické a orgánové komplikácie
Neliečený pásový opar môže mať za následok aj neurologické ťažkosti, ako je napríklad zápal mozgových blán, ochrnutie tváre či problémy so sluchom a rovnováhou. Medzi najčastejšie komplikácie pásového oparu patrí sekundárna bakteriálna superinfekcia herpetických lézií alebo postihnutie oka, ktoré môže skončiť až slepotou. U pacientov s veľmi oslabeným imunitným systémom sa môže herpes zoster prejaviť ako generalizovaná (vystupňovaná) infekcia pripomínajúca ovčie kiahne. Objavujú sa systémové prejavy s pneumonitídou, hepatitídou a postihnutím centrálneho nervového systému. V tehotenstve, a to najmä v jeho prvej polovici, môže generalizovaný pásový opar viesť k poškodeniu plodu.
Prevencia pásového oparu
Očkovanie
Najúčinnejšou prevenciou proti pásovému oparu je očkovanie. Vakcína je vhodná pre ľudí, ktorí ešte neprekonali ovčie kiahne, nakoľko pásový opar a ovčie kiahne spôsobuje rovnaký vírus. V minulosti bola dostupná aj vakcína proti pásovému oparu určená pre ľudí po 50. roku života.
Podpora imunity a kľúčové živiny
Pre prevenciu akýchkoľvek herpetických infekcií, vrátane pásového oparu, je nevyhnutná silná imunita. Vhodné je užívanie vitamínov a podpora imunity. K posilneniu imunitného systému prispievajú napríklad vitamín C, vitamín D, zinok, betaglukány a ďalšie látky. Na prevenciu opakovania herpetických infekcií (či už oparu na pere, genitáliách, pásového oparu alebo mononukleózy) je dôležité organizmu dodávať aminokyselinu L-lyzín v kombinácii s ďalšími špecifickými farmaceutickými zložkami. L-lyzín je považovaný za prvú pomoc pri herpetických infekciách a je často obohatený o vitamín B6 a Echinaceu, čo znásobuje jeho účinnosť v boji proti herpesom. Vitamín B6 je dôležitý pre správne fungovanie imunitného systému a podporu tvorby protilátok. Echinacea má imunostimulačné a protivírusové vlastnosti.
Antioxidanty by, nielen počas leta, v starostlivosti o pleť rozhodne nemali chýbať, pretože zvyšujú ochranu pred UV žiarením. Zabraňujú poškodeniu buniek a redukujú riziko vzniku degeneratívnych zmien pod vplyvom pôsobenia voľných radikálov. Spomaľujú proces starnutia pleti. Medzi významné antioxidanty patrí napríklad vitamín C, glutatión či zinok a selén.
Odporúča sa zvýšiť aj príjem vitamínov skupiny B (B1, B6 a B12), ktoré dokážu potlačiť nepríjemné bolesti vyvolané ochoreniami či podráždením periférnych nervov.
Ochrana pred slnečným žiarením a hygienické opatrenia
Aby ste minimalizovali riziko vzniku pásového oparu, najmä jeho aktivácie vplyvom externých faktorov, venujte starostlivosť a ochranu aj pokožke. Pri pobyte vonku používajte kvalitný balzam na pery s vysokým UV faktorom a chráňte tvár a pery pred priamym slnečným žiarením klobúkom alebo čiapkou. Ochrana pred slnkom je potrebná vždy, a to aj v prípade zamračeného počasia alebo pobytu v tieni. Po slnení používajte hydratačné prípravky, napríklad pleťové mlieko s obsahom aloe vera, ktoré má upokojujúce účinky.
Nezabúdajte ani na efektívnu hydratáciu organizmu zvnútra. Počas pobytu na slnku sa intenzívnejšie potíme a rýchlejšie strácame tekutiny, vitamíny a minerály, ktoré je potrebné spätne doplniť, napríklad prostredníctvom iontových nápojov.
Medzi ďalšie preventívne opatrenia patria bežné hygienické návyky, ako je časté umývanie rúk či nezdieľanie uterákov, toaletných potrieb a iných osobných predmetov, najmä s osobou s akútnym pásovým oparom.