Ošetrovateľské intervencie pri dekubitoch

Dekubity, známe aj ako preležaniny, predstavujú vážny zdravotný problém, ktorý vzniká v dôsledku dlhodobého tlaku na určité časti tela. Sestry zohrávajú kľúčovú úlohu v prevencii, liečbe a starostlivosti o pacientov s dekubitmi. Ošetrovateľstvo ako multidisciplinárny odbor sa zameriava na pacienta s cieľom prinavrátiť mu zdravie a predchádzať zhoršeniu jeho stavu prostredníctvom kvalitnej, efektívnej a bezpečnej starostlivosti.

Ilustračná fotografia pacienta na nemocničnom lôžku

Príčiny a rizikové faktory vzniku dekubitov

Dekubity vznikajú pôsobením tlaku, najmä v miestach s oslabenou vrstvou tukového alebo svalového tkaniva pri kostných výčnelkoch. Tlak na kožu a podkožné tkanivá môže viesť až k nekróze a vzniku dekubitu. Okrem priameho tlaku sa na vzniku dekubitov podieľajú aj šmykové sily, ktoré vznikajú pri ťahu po podložke a spôsobujú posunutie kožných vrstiev proti sebe s následným útlakom ciev.

Vyššiemu riziku vzniku dekubitov sú vystavení pacienti:

  • Dlhodobo upútaní na lôžko (imobilní, po úraze)
  • Vyššieho veku
  • S obezitou
  • S nedostatočnou výživou
  • Trpiaci inkontinenciou
  • S ochorením nervového a cievneho systému

Faktory ovplyvňujúce tvorbu dekubitov zahŕňajú vlhkosť, hygienu, výživu, telesnú teplotu, anémiu a mobilitu. Tlak tela a protitlak podložky pôsobí najčastejšie nad kostnými prominenciami s tenkou podkožnou tukovou vrstvou. Predispozičné lokalizácie zahŕňajú sakrálnu oblasť, päty, sedacie kosti, oblasť nad veľkými trochantermi a vonkajšie členky. Až 95 % dekubitov vzniká práve v týchto oblastiach. Ďalej sa môžu vyskytnúť v oblasti spánkových kostí, uší, lícnych kostí, sánky, nosa, ramena, malíčka a palca, ako aj na iných miestach s malou tukovou vrstvou.

Schéma ľudského tela s vyznačenými predilekčnými miestami vzniku dekubitov

Štádiá dekubitov a ich charakteristika

Dekubity sa delia do štyroch stupňov, pričom každý stupeň má svoje špecifické prejavy a vyžaduje si odlišný prístup k liečbe a ošetrovaniu.

Dekubity I. stupňa

V tomto štádiu je koža začervenaná a otlačená následkom dlhodobého tlaku. Dochádza k miernemu opuchu a začervenaniu, ale koža je inak neporušená. Postihnuté miesto môže byť bolestivé, mäkké alebo naopak tvrdé na dotyk a teplejšie či studenšie oproti okolitej pokožke.

Dekubity II. stupňa

Pri druhom stupni sa pokožka stenčuje a stáva sa modrastou. Vznikajú pľuzgieriky, ktoré je možné sterilnou ihlou prepichnúť na uvoľnenie tlaku tekutiny, avšak kožu netreba strhávať. V tomto štádiu je dôležité použiť dezinfekčný obklad podporujúci sušenie rany.

Dekubity III. stupňa

Ide o otvorenú ranu, ktorá môže mať tmavočervenú až čiernu farbu (nekróza). V tomto štádiu dochádza k prenikaniu do hlbších častí tkanív - podkožia a svaloviny. Vyskytujú sa ťažké defekty, nekróza a úplná strata kože.

Dekubity IV. stupňa

Štvrté štádium predstavuje úplnú stratu tkanív, kedy sa odhaľujú kosti, svaly aj šľachy. Pri 3. a 4. štádiu je často potrebné z rany odstrániť nekrotické tkanivá.

Ošetrovateľské intervencie pri dekubitoch

Ošetrovateľské intervencie sa zameriavajú na prevenciu, liečbu a zmiernenie komfortu pacienta. Základom je zabezpečiť komfort pacienta tlmením pálenia, svrbenia či bolesti.

Prevencia dekubitov

Kľúčovými preventívnymi opatreniami sú:

  • Pravidelné polohovanie: Zabránenie nadmernému tlaku postihnutej časti tela na podložku. Odporúča sa polohovať pacienta minimálne každé dve hodiny.
  • Používanie antidekubitných pomôcok: Antidekubitné podložky, matrace z pamäťovej peny alebo plávacie kolesá (zabalene v obliečke na vankúš) pomáhajú rozložiť tlak.
  • Hygiena a udržiavanie pokožky v suchu: Používanie vhodných ochranných krémov a olejov, ktoré pokožku nevysušujú.
  • Dostatočný prísun tekutín: Podpora hydratácie organizmu.
  • Správna výživa: Vyvážená strava je dôležitá pre zdravie pokožky a celkovú regeneráciu.
  • Výber posteľnej a osobnej bielizne: Hladké materiály minimalizujú trenie.

Díl 3: Jak si posadit pacienta na lůžku (Polohování nemocného) | #BBraunProZivot

Ošetrovanie dekubitov I. stupňa

Pri dekubitoch prvého stupňa je dôležité zabrániť nadmernému tlaku na postihnutú oblasť. Odporúča sa jemne premasírovať postihnutú časť tela jemnými pohybmi, ale netlačiť. Na podporu prekrvenia a zahriatie kože je možné použiť oleje alebo alkoholové prípravky. Prípadne sa postihnuté miesto natrie jemnou vrstvou krému. Pri výbere kozmetiky je vhodná konzultácia s lekárom, pričom sa odporúčajú prípravky s obsahom aloe vera, jojoby, avokádové oleje, panthenol, vitamíny A, E, C, alebo prípravky určené na regeneráciu pokožky.

Ošetrovanie dekubitov II. stupňa

V prípade pľuzgierikov je potrebné ich prepichnúť sterilnou ihlou, kožu však nestrhávať. Pripraví sa dezinfekčný obklad podporujúci sušenie rany, napr. Betadine, Flavín, alebo len čistý fyziologický roztok či Dermacyn, ktorý sa nanesie na sterilnú gázu a priloží na postihnuté miesto. Fixácia sa vykonáva antialergickou náplasťou.

Ošetrovanie dekubitov III. a IV. stupňa

Pri otvorených ranách v treťom a štvrtom štádiu je dôležité očistiť okolie čistou vlažnou vodou, fyziologickým roztokom alebo Dermacynom. Do samotnej rany sa výrazne nezasahuje, len sa poleje vodou a jemne osuší sterilnou gázou. Následne sa prekryje savým sterilným gázovým štvorcom. V tomto štádiu je nevyhnutný kontakt s lekárom alebo špecialistom na rany. Pri 3. a 4. štádiu je často potrebné odstrániť nekrotické tkanivá.

Ilustračná schéma rôznych typov moderných krytí na rany

Moderné materiály a terapie pri liečbe dekubitov

Na trhu existuje široká škála moderných materiálov a terapií, ktoré pomáhajú pri hojení dekubitov:

  • Transparentné filmy: Bioclusiv, Mefilm, Aldres. Sú priehľadné a používajú sa na neinfikované rany v 1. a 2. štádiu.
  • Mokrá terapia: Tenderwet 12 a 24. Vlhké hojenie rán pomocou vankúšika navlhčeného Ringerovým roztokom, s dobrou sacou schopnosťou, používa sa vo fáze čistenia rany 2. - 4. štádia.
  • Hydrogely: Nugel, Hydrosorb, Nomgel.
  • Hydrokoloidy: Hydrocoll, Granuflex, Tegasorb. Nepriepustné zvonka, gélové z vnútornej strany, vhodné na mierne tečúce rany.
  • Algináty: Sorbalgon, Melgisorb, Suprasorb. Vyrobené z morských rias, dobre savé, s čistiacou schopnosťou v silno mokvajúcich ranách 3. - 4. štádia.
  • Hydrovlákna: Aquacel. Používajú sa na silno mokvajúce rany, kde nasávajú výpotok a menia ho na gél.
  • Antiseptické krytia: Silvercel, Inadine, Atrauman Ag, Mepilex Ag, Bactigras, Hyiodine. Používajú sa na sterilné prekrytie suchých alebo len mierne mokvajúcich rán v 1. - 2. štádiu, niekedy aj v 3. štádiu. Menia sa raz za 1 - 3 dni.

Rehabilitačné ošetrovateľstvo a jeho úloha v prevencii

Rehabilitačné ošetrovateľstvo je špecifická forma ošetrovateľskej starostlivosti zameraná na prevenciu sekundárnych zmien a komplikácií u chorých, s cieľom skrátiť čas potrebný na návrat pacienta do samostatného života. Sestra v rámci svojich kompetencií zabezpečuje mobilizáciu, polohovanie, vertikalizáciu pacienta a podieľa sa na prevencii porúch z imobility. Úzka spolupráca s fyzioterapeutom je kľúčová pre dosiahnutie optimálnych výsledkov.

Medzi aktívne ošetrovateľské kompetencie patrí:

  • Mobilizácia a vertikalizácia: Postupné posadzovanie pacienta, nácvik presunov a prvých krokov.
  • Nácvik sebaobslužných činností: Pomoc pacientovi v získavaní nezávislosti pri hygiene, obliekaní, stolovaní.
  • Dychová gymnastika: Realizovaná najmä fyzioterapeutom, ale sestra môže podporovať respiračnú fyzioterapiu.

Pri mobilizácii je dôležitá vhodná komunikácia, trpezlivosť a použitie vhodných pomôcok ako G-aparáty, chodítka či barle.

Fotografia fyzioterapeuta asistujúceho pacientovi pri prvých krokoch

Špecifické situácie a kompetencie sestry

V špecifických prípadoch, ako je starostlivosť o amputovaných pacientov, sestra učí pacienta starať sa o kýpeť, poskytuje psychologickú podporu a učí rehabilitačné cvičenia. Taktiež sa venuje celkovej starostlivosti o pacienta na oddelení.

Pri každom pacientovi prijatnom do nemocnice sa vyhodnocuje Nortonová škála na stanovenie rizika vzniku dekubitu. Pri už vytvorenom dekubite sa zaznamenáva jeho veľkosť, stupeň a plánované ošetrenie. Pacientovi je poskytnutý antidekubitárny matrac a všetky dostupné antidekubitárne pomôcky. Vizuálna kontrola predilekčných miest sa vykonáva pri každom otočení pacienta. Sestra podporuje pacienta v sebaobslužných činnostiach a snaží sa, aby zvládal tieto činnosti sám.

Ak sa u pacienta vyskytne príznak dekubitu, sestra vyhotoví fotografickú dokumentáciu, zmeria rozsah poškodenia, navrhne a aplikuje vhodnú formu terapie. V zariadeniach sa vedie štatistika dekubitov a chronických rán.

Je dôležité nezabúdať na psychický stav ležiaceho pacienta, venovať mu čas na vysvetlenie a objasnenie postupov, poskytnúť mu ľudskú spoločnosť, účasť, komunikáciu, empatiu a podporu.

tags: #osetrovatelske #intervencie #dekubit

Populárne príspevky: