Očkovanie proti pásovému oparu: Komplexný prehľad

Pásový opar, známy aj ako herpes zoster (HZ), je ochorenie spôsobené reaktiváciou vírusu varicella-zoster (VZV). Tento vírus je zodpovedný aj za ovčie kiahne. Takmer každý, kto v minulosti prekonal ovčie kiahne, je potenciálnym nositeľom vírusu a teda v riziku vzniku pásového oparu. V Európe viac ako 90 % populácie prekoná ovčie kiahne, čo znamená, že veľká časť obyvateľstva je ohrozená. Riziko reaktivácie vírusu sa zvyšuje s vekom, najmä u osôb starších ako 50 rokov, a u ľudí s oslabenou imunitou bez ohľadu na vek.

Ilustrácia vírusu varicella-zoster

Pochopenie vzniku a rizík pásového oparu

Pásový opar vzniká v dôsledku oslabenia imunitného systému, predovšetkým bunkovej imunity, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v ochrane pred VZV. S pribúdajúcim vekom dochádza k prirodzenému poklesu imunity, čo zvyšuje incidenciu ochorenia a riziko závažnejšieho priebehu a komplikácií. Okrem veku môžu imunitu oslabiť aj chronické ochorenia, ako sú hematoonkologické malignity, zhubné nádory pevných orgánov, infekcia HIV, ako aj niektoré liečebné postupy, vrátane transplantácií kostnej drene a orgánov, chemoterapie či rádioterapie. Imunosupresívna liečba, psychické poruchy, stres či trauma tiež prispievajú k oslabeniu imunity.

Zvýšené riziko rozvoja pásového oparu bolo pozorované aj u pacientov s chronickými ochoreniami, ktoré primárne nesúvisia s imunitným systémom, ako sú bronchiálne astma, chronická obštrukčná choroba pľúc, reumatoidná artritída, zápalové ochorenia čriev, ischemická choroba srdca alebo diabetes mellitus 1. typu. Títo pacienti majú v priemere o 30 % vyššie riziko vzniku pásového oparu.

Zatiaľ čo ovčie kiahne sú typické pre detský vek, pásový opar sa dominantne vyskytuje v dospelosti, najmä vo vyššom veku. U imunokompetentných osôb po prekonaní pásového oparu dochádza k stimulácii špecifickej imunity, čo robí opakované ochorenie menej pravdepodobným, ale nie nemožným. Opakované ochorenie je možné aj u imunokompetentných osôb s pravdepodobnosťou 2-6 %, najmä do 8 rokov po prvej epizóde. U imunosuprimovaných pacientov je pravdepodobnosť recidívy podstatne vyššia.

Štatistiky výskytu a komplikácie pásového oparu

V Českej republike bolo v období rokov 2010-2022 hlásených celkovo 74 759 prípadov pásového oparu. Ročný počet prípadov sa pohyboval v rozmedzí od 3 344 do 6 737. V rokoch 2020-2022 bol zaznamenaný štatisticky významný pokles oproti obdobiu 2010-2019. Ročná incidencia sa pohybovala od 31,8/100 000 do 63,8/100 000 obyvateľov.

Ženy mali vyššiu incidenciu ochorenia (62,2/100 000) v porovnaní s mužmi (46,4/100 000), čo potvrdzuje ženské pohlavie ako rizikový faktor. Ochorenie nevykazuje sezónnosť výskytu. Najvyššia incidencia je každoročne hlásená vo vyšších vekových skupinách, pričom trend nárastu incidence bol badateľný od vekovej skupiny 45-54 rokov a výrazne narastal vo vyšších vekových skupinách. Celkovo bolo 61 % prípadov pásového oparu zaznamenaných u osôb starších ako 55 rokov.

Najnižšia incidencia bola zaznamenaná u detí do 1 roka, s postupným nárastom do vrcholu vo vekovej skupine 10-14 rokov, nasledovaným miernym poklesom a vyrovnanými hodnotami do 35-44 rokov. Od 45-54 rokov opäť rástla incidencia, s vrcholom u osôb vo veku 75 rokov a starších (540,2/100 000).

S vekom narastá aj riziko rozvoja komplikácií a nutnosti hospitalizácie, ktoré je najvyššie u najstarších osôb. Najčastejšou hlásenou komplikáciou bolo očné postihnutie.

Najčastejšou komplikáciou pásového oparu je postherpetická neuralgia (PHN), ktorá postihne asi 20 % pacientov. PHN je spojená s výraznou a dlhotrvajúcou bolesťou (3-6 mesiacov aj dlhšie), ktorá významne znižuje kvalitu života. Medzi ďalšie časté komplikácie patria bakteriálne superinfekcie kožných lézií, parézy lícneho nervu, postihnutie zraku, sluchu, meningoencefalitída, postihnutie mozgu alebo generalizovaný herpes zoster. U ťažko imunosuprimovaných osôb sa môže vyskytnúť aj postihnutie vnútorných orgánov.

Schematické znázornenie nervových dráh postihnutých pásovým oparom

Nová vakcína Shingrix: Prevencia pásového oparu

V roku 2018 bola Európskou liekovou agentúrou schválená nová očkovacia látka proti pásovému oparu pre dospelých - Shingrix (výrobca GlaxoSmithKline). Ide o neživú, subjednotkovú, rekombinantnú, adjuvantnú vakcínu.

Zloženie a mechanizmus účinku Shingrixu

Vakcína Shingrix je konštruovaná z rekombinantného glykoproteínu E (gE), ktorý tvorí významnú časť obálky vírusu varicely, a kompozitného adjuvancia AS01B. Adjuvans obsahuje saponín (QS-21) získaný z rastliny Quillaja saponaria Molina a monofosforyl-lipid A (MLP) izolovaný zo Salmonella minnesota. Tieto zložky sú rozpustné vo vode a sú zakomponované do lipozómov. Každé adjuvans je zastúpené 50 mcg/dávka.

Shingrix stimuluje nielen humorálnu imunitu (produkcia protilátok), ale aj bunkovú imunitu, predovšetkým pamäťovú. Vďaka tomu poskytuje vysokú postvakcinačnú ochranu proti pásovému oparu, ktorá je vyššia ako 90 % u osôb starších ako 50 rokov.

Indikácie a schémy očkovania

Vakcína Shingrix je indikovaná na prevenciu herpes zoster a postherpetickej neuralgie u dospělých vo veku ≥50 rokov a u dospělých vo veku ≥18 rokov so zvýšeným rizikom HZ.

Aplikuje sa v dávkovacom schéme dvoch dávok s intervalom medzi dávkami 2 až 6 mesiacov. Pre dostatočnú ochranu je nevyhnutná aplikácia oboch dávok.

Na rozdiel od predchádzajúcej živej atenuovanej vakcíny (Zostavax), Shingrix má vďaka svojmu adjuvansu vyššiu účinnosť a efektivitu, ktorá neklesá s vekom a pretrváva viac ako 10 rokov. Rekombinantná vakcína je vhodná aj pre imunosuprimovaných jedincov, u ktorých je podanie živej vakcíny kontraindikované.

Shingles: Pathophysiology, Symptoms, 3 stages of Infection, Complications, Management, Animation.

Očkovanie v špecifických populáciách

  • Imunosuprimovaní pacienti: U HIV pozitívnych pacientov s CD4 <200/μl je očkovanie vhodné po individuálnom lekárskom vyšetrení. U onkologických pacientov pred plánovanou chemoterapiou sa odporúča aplikácia prvej dávky najmenej 10 dní pred začiatkom liečby.
  • Osoby s predchádzajúcim očkovaním: Osoby očkované v minulosti živou oslabenou vakcínou proti HZ (Zostavax) sa môžu očkovať Shingrixom, pričom sa odporúča dodržať 5-ročný interval od predchádzajúceho očkovania.
  • Po prekonaní pásového oparu: Očkovanie je možné aj po prekonaní herpes zoster a zhojení kožných prejavov. U imunokompetentných osôb sa odporúča odložiť očkovanie o 6 mesiacov až 1 rok po prekonaní HZ.
  • Tehotné a dojčiace ženy: Vzhľadom na obmedzené dáta o bezpečnosti u tehotných žien sa odporúča odložiť očkovanie po pôrode. Vakcína nepredstavuje známe riziko pre dojčiace matky ani ich dojčatá, preto je možné očkovanie zvážiť.

Možnosť súčasného podania s inými vakcínami

Na základe dostupných dát je možné súčasné podanie Shingrixu s neadjuvantnou inaktivovanou očkovacou látkou proti sezónnej chrípke, 23-valentnou pneumokokovou polysacharidovou vakcínou, vakcínou proti covid-19, vakcínou proti infekciám vyvolaným RSV alebo vakcínou proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. V súlade s obecnými zásadami aplikácie vakcín je možná simultánna aplikácia s akoukoľvek inou očkovacou látkou.

Bezpečnosť a nežiaduce účinky vakcíny Shingrix

Vakcína Shingrix je všeobecne dobre tolerovaná. Medzi najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie patria:

  • Lokálne reakcie: bolesť v mieste vpichu (až 78 % očkovaných), začervenanie, svrbenie, lokálne teplo.
  • Systémové reakcie: bolesť svalov (myalgia - 45 %), únava (45 %), bolesť hlavy (38 %), malátnosť.

Druhá dávka vakcíny býva o niečo reaktogénnejšia ako prvá. U osôb starších ako 70 rokov sa pozoroval nižší výskyt nežiaducich reakcií v porovnaní s mladšími osobami.

Zriedkavo sa môžu vyskytnúť alergické reakcie, vrátane závažných s ťažkosťami pri dýchaní alebo prehĺtaní.

Infografika porovnávajúca účinnosť a bezpečnosť Shingrixu a Zostavaxu

Vakcína Zostavax: Predchádzajúca možnosť očkovania

Pred zavedením Shingrixu bola na prevenciu pásového oparu dostupná živá atenuovaná vakcína Zostavax. Táto vakcína obsahovala oslabený vírus varicella-zoster.

Indikácie a podávanie Zostavaxu

Zostavax bol indikovaný na prevenciu pásového oparu u osôb starších ako 50 rokov. Podával sa intramuskulárne v jednej dávke.

Bezpečnosť a nežiaduce účinky Zostavaxu

Medzi hlásené nežiaduce účinky Zostavaxu patrili alergické reakcie, bolesti hlavy, začervenanie a opuch v mieste vpichu. Vakcína sa nemala podávať tehotným ženám. V prípade dojčenia bolo potrebné informovať lekára.

Pretože Zostavax obsahoval živý vírus, existovalo malé riziko jeho reaktivácie, najmä u imunosuprimovaných jedincov, u ktorých bola jeho aplikácia kontraindikovaná.

Štúdie a potenciálne prínosy očkovania

Štúdie naznačujú, že očkovanie proti pásovému oparu môže mať aj ďalšie prínosy. Britskí vedci zistili, že znižuje riziko vzniku demencie a spomaľuje celkové biologické starnutie. Očkované osoby vykazovali nižšie hodnoty zápalu, pomalšie epigenetické a transkriptomické starnutie a nižšie kompozitné skóre biologického starnutia.

Vakcína Shingrix preukázala vysokú účinnosť v klinických štúdiách, pričom v štúdii ZOE-50 (účastníci nad 50 rokov) a ZOE-70 (účastníci nad 70 rokov) bola účinnosť v prevencii pásového oparu vysoká, aj keď sa mierne líšila pri rôznych spôsoboch hodnotenia (klinicky potvrdené prípady vs. možné prípady).

Podanie prvej dávky vakcíny Shingrix medzi dávkami preukázalo účinnosť približne 90,8 % v prevencii pásového oparu. Je však dôležité poznamenať, že sa jedná o predbežné údaje a pre plnú ochranu sú potrebné obe dávky.

tags: #ockovanie #proti #pasovemu #oparu

Populárne príspevky: