Pásový opar: Informácie z lekárne
Pásový opar (latinsky herpes zoster) je vírusové ochorenie spôsobené herpetickým vírusom varicella zoster (VZV), ktorý patrí medzi najčastejšie ľudské patogény. Tento vírus vyvoláva dve klinicky odlišné ochorenia: varicellu (známu ako ovčie kiahne) a herpes zoster. Zatiaľ čo ovčie kiahne sú primárnou infekciou, pásový opar je prejavom reaktivácie tohto vírusu.
Ak ste v minulosti ovčie kiahne neprekonali, pásový opar by sa u vás nemal vyvinúť. Ide o bolestivé infekčné ochorenie, ktoré sa prejavuje prepuknutím bolestivej vyrážky alebo pľuzgierov na koži.
Čo je pásový opar a ako vzniká?
Reaktivácia vírusu varicella zoster
Predpokladom pre vznik pásového oparu je prekonanie primárnej infekcie - ovčích kiahní. Po prekonaní ovčích kiahní vírus varicella zoster z tela úplne nezmizne, ale prežíva v zadných koreňových gangliách miechy vo forme latentnej (spiacej) infekcie. Mnoho ľudí netuší, že vírus, ktorý spôsobil ich detské kiahne, zostáva v tele v tzv. spánkovej fáze a môže sa po rokoch znova ozvať.
K reaktivácii vírusu dochádza približne u 10 - 20 % pacientov, ktorí prekonali ovčie kiahne. Po rôzne dlhom období (aj po niekoľkých desaťročiach) dochádza vplyvom rôznych činiteľov k reaktivácii vírusu a rozvoju ochorenia herpes zoster. Pri reaktivácii sa vírus množí vo vnútri ganglia, kde dochádza k lokálnemu zápalu, ktorý je sprevádzaný neuropatickou bolesťou.
Rizikové faktory a prevalencia
Pásový opar s typickými kožnými prejavmi a sprievodnou bolesťou postihuje prevažne pacientov vyššieho veku, najmä po 50. roku života, a jeho výskyt neustále narastá. Približne polovica prípadov sa vyskytuje u ľudí starších ako 50 rokov. Ženy sú postihnuté pásovým oparom častejšie ako muži. Väčšina pacientov má pásový opar len jedenkrát za život, hoci opakovaný výskyt je možný, aj keď je pomerne zriedkavý a jeho frekvencia s vekom klesá. Na rozdiel od infekcie vírusom herpes simplex, kde dochádza k opätovnému výskytu aj pri dobrom stave imunity, herpes zoster sa objavuje len pri narušení imunity.
Oslabený imunitný systém je hlavnou príčinou prebudenia vírusu. Medzi rizikové faktory patria:
- oslabený imunitný systém
- hormonálne zmeny v organizme
- zvýšené vystavenie stresovým situáciám (stres je hlavným rizikovým faktorom)
- únava
- nádorové ochorenia
- zlá životospráva
Pásový opar sa netýka len starších ľudí. Môže postihnúť aj mladšie osoby, najmä ak sú vystavené dlhodobému stresu alebo napríklad po ťažkom ochorení. Približne 1 - 4 % pacientov s týmto ochorením musia byť kvôli komplikáciám hospitalizovaní.
Príznaky pásového oparu
Prodromálne štádium
Pásový opar má typický priebeh, začína nenápadne, ale veľmi rýchlo sa rozvíja. Samotnému výsevu pľuzgierikov môže v niektorých prípadoch predchádzať tzv. prodromálne štádium, ktoré zvyčajne pretrváva jeden až päť dní. Prvým signálom býva bolesť, brnenie alebo svrbenie v určitej oblasti na tele.
Bolesť v tomto štádiu môže byť veľmi výrazná a pociťuje sa ako mravčenie, bodavá, ostrá a pálivá bolesť. Môže pripomínať migrénu, kardiálne bolesti, žlčníkové alebo obličkové koliky, a preto môže byť v tomto štádiu nesprávne diagnostikovaná. Okrem príznakov v mieste vzniku pásového oparu, môže človek pociťovať zvýšenú citlivosť na svetlo a tiež sa môže vyskytnúť malátnosť, zvýšená teplota, únava či zimnica.
Kožný výsev
Až po 1-3 dňoch od prvých príznakov sa objaví kožný výsev. Na začiatku sa objavia červené pupienky, na ktorých sa v priebehu 12 - 24 hodín tvoria herpetické pľuzgieriky. Ich výsev sprevádza zvýšená teplota a nepríjemný pocit svrbenia a pálenia. V priebehu nasledujúcich týždňov dochádza k tvorbe pľuzgierikov, ktorých číry obsah sa začne zakaľovať a sfarbovať do tmavej farby. Pľuzgieriky sú usporiadané do skupiniek pozdĺž zmyslových nervov v oblasti kožnej inervácie takmer vždy na jednej strane tela, nikdy nie cez stred tela, čo je jeden z rozpoznávacích znakov.
Obsah pľuzgierikov je spočiatku číry, postupne sa kalí, a v priebehu 7 - 10 dní zasychá a mení sa na krustu (chrastu). Chrasty vymiznú o dva až tri týždne neskôr. Po odpadnutí krusty ešte nejakú dobu pretrvávajú farebné zmeny. Typické pre pľuzgiere je ich praskanie, mokvanie a krvácanie. Vzhľadom na to je toto obdobie typické vyšším rizikom infekcie v dôsledku pôsobenia baktérií, ktoré sa do rany môžu dostať.
V niektorých prípadoch sa herpes zoster prejavuje iba bolesťou a kožné prejavy sa nevyskytujú. Ide o tzv. zoster sine herpete.
Lokalizácia pásového oparu
Vyrážka sa najčastejšie objavuje ako pás vyrážok alebo pľuzgierov v jednej oblasti tela - vďaka čomu dostalo toto ochorenie aj svoj názov. Najčastejším miestom výskytu pásového oparu je trup, najmä oblasť hrudníka, drieku a bokov, ako typický pásik pľuzgierikov. Okrem trupu sa u mnohých pacientov vyskytuje tiež:
- pásový opar na krku
- pásový opar na chrbte
- pásový opar na bruchu
- pásový opar na nohe
- pásový opar na tvári
- pásový opar na oku
Menej často môže pásový opar postihnúť tvár, krk alebo iné časti tela. Ojedinele sa objavuje aj pásový opar v ústach, na sliznici.
Komplikácie pásového oparu
Komplikácie pásového oparu sa vyskytujú celkovo u 1 - 2 % pacientov s herpes zoster a spôsobujú predĺženie doby ochorenia na niekoľko týždňov až mesiacov.
Postherpetická neuralgia (PHN)
Veľmi obávanou a najčastejšou neskorou komplikáciou je postherpetická neuralgia (PHN), ktorá pretrváva aj po vymiznutí kožného výsevu. Hovoríme o nej vtedy, ak spontánna bolesť v postihnutej oblasti, ktorá je permanentná, pretrváva 1 až 6 mesiacov po ústupe kožného výsevu. Táto bolesť môže pretrvávať mesiace až roky a môže byť veľmi intenzívna, vedie k poruchám spánku až k depresiám.
Ide o neuropatiu periférneho a centrálneho nervového systému s pretrvávaním zápalových zmien, ktoré môžu viesť k degenerácii nervových buniek. Bolesť môže byť vyprovokovaná len minimálnym podnetom ako je dotyk alebo teplo. Kým v detskom veku sa vyskytuje zriedkavo, vo veku nad 50 rokov postihuje 50 až 70 % pacientov, častejšie ňou trpia aj pacienti s depresiami a úzkostnými stavmi. Približne u 10 % až 15 % ľudí, ktorí majú pásový opar, sa neskôr vyvinie postherpetická neuralgia. U 90 - 95 % spontánne odznie do 6 mesiacov.
Ďalšie závažné komplikácie
- Postihnutie oka a ucha: Veľmi nebezpečný je výsev v oblasti hlavových nervov, predovšetkým v oblasti oka a ucha. V prípade, že sa pásový opar vyskytuje na tvári, prípadne na oku, ide o mimoriadne závažný stav, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Postihnutie oka spôsobuje zhoršenie zraku až možnú slepotu. Okolie očí je často červené a opuchnuté, pričom sa objavuje aj bolesť, rezanie a pálenie v oku, čo svedčí o rozvíjajúcej sa keratitíde (zápal rohovky). Môže byť zasiahnuté aj ucho, kedy môže dôjsť k strate sluchu, hučaniu v ušiach, závratoch či paralýze polovice tváre. Strata sluchu sa môže do určitej miery upraviť, paralýza tváre však často pretrváva.
- Sekundárne bakteriálne infekcie: Medzi najčastejšie komplikácie pásového oparu patrí sekundárna bakteriálna superinfekcia herpetických lézií.
- Generalizovaná infekcia: U pacientov s veľmi oslabeným imunitným systémom sa môže herpes zoster prejaviť ako generalizovaná (vystupňovaná) infekcia pripomínajúca ovčie kiahne. Objavujú sa systémové prejavy s pneumonitídou (zápal pľúc), hepatitídou (zápal pečene) a postihnutím centrálneho nervového systému. Neliečený pásový opar môže mať za následok aj neurologické ťažkosti, ako je napríklad zápal mozgových blán, ochrnutie tváre či problémy so sluchom a rovnováhou. Najväčšou komplikáciou je tzv. generalizovaný pásový opar, ktorý sa rozšíri nielen po celom tele, ale aj do krvného obehu a tiež orgánov, kde spôsobí vnútorný pásový opar.
Diagnostika pásového oparu
Diagnostika pásového oparu sa zvyčajne začína rozhovorom s lekárom o symptómoch. Lekár si potom prehliadne postihnutú kožu, aby posúdil charakteristické pľuzgiere, ktoré sú typické pre toto ochorenie. Pásový opar možno diagnostikovať podľa charakteristických pľuzgierikov na koži a podľa ich typickej lokalizácie v páse na jednej strane tela. V niektorých prípadoch môže byť potrebné urobiť krvné testy alebo odobrať vzorky z pľuzgierov, aby sa potvrdila prítomnosť vírusu varicella zoster. Rýchla diagnostika je mimoriadne dôležitá, pretože umožňuje včasnú liečbu, ktorá môže zmierniť príznaky a urýchliť hojenie.
Liečba pásového oparu
Liečba pásového oparu vždy patrí do rúk odborníka, a teda lekára. Dĺžka liečby pásového oparu je zvyčajne 7 až 10 dní, avšak môže sa predĺžiť v závislosti od závažnosti príznakov a celkového zdravotného stavu pacienta. Dôležité je začať liečbu čo najskôr po objavení sa prvotných príznakov, aby sa minimalizovalo riziko komplikácií.
Kauzálna liečba: Antivirotiká
Zvyčajne sa na liečbu pásového oparu využívajú antivirotiká, ktorých hlavnou úlohou je zabrániť množeniu vírusu a zmierniť príznaky ochorenia. Podávajú sa systémové antivirotiká, ktoré bránia rozsiahlejšej kožnej manifestácii, urýchľujú hojenie, prispievajú k vymiznutiu akútnej bolesti a zároveň znižujú výskyt postherpetickej neuralgie.
Dôležité je ich včasné nasadenie, ideálne do 3 dní od prvých prejavov ochorenia a vzniku vyrážok, pretože to redukuje riziko vzniku postherpetickej bolesti. Antivirotiká je potrebné podať čo najskôr, dostatočne dlho a v dostatočnej dávke; v porovnaní s liečbou herpes simplex vyžadujú vyššie koncentrácie. Medzi účinné látky antivirotík patrí napríklad acyklovir, famciklovir či valaciklovir. Pri ťažkých formách herpes zoster sa virostatikum acyklovir kombinuje s kortikosteroidmi, ktoré pomáhajú redukovať bolesť a urýchľujú hojenie.
Lokálna aplikácia prípravkov na liečbu herpetických infekcií, ako sú masti s aciklovirom (napr. ZOVIRAX, HERPESIN), s výnimkou očnej herpetickej infekcie, nie je vždy primárne indikovaná na kauzálnu liečbu, ale skôr na symptomatickú.
Symptomatická liečba a lokálna starostlivosť
Základom symptomatickej liečby je podávanie analgetík a lokálna terapia prostriedkami, ktoré zmierňujú svrbenie, zlepšujú hojenie a zabraňujú bakteriálnej infekcii.
- Tlmenie bolesti: Na tlmenie bolesti sa využívajú analgetiká a nesteroidné protizápalové lieky - ako napríklad ibuprofén, kyselina acetylsalicylová či paracetamol. Pri postherpetickej neuralgii môže lekár odporučiť aj lieky na neuropatickú bolesť. Tým, že pásový opar má pôvod v nervoch, súčasťou liečby je aj podávanie vitamínov B, ktoré podporujú činnosť nervovej sústavy. Pri neuralgiách sa indikujú konkrétne vitamíny B1, B6 a B12.
- Lokálna starostlivosť o pľuzgieriky: Lokálne sa aplikujú prípravky, ktoré zmierňujú nepríjemné prejavy na koži ako svrbenie, zlepšujú hojenie a zabraňujú superinfekcii. Vhodné sú chladiace, protizápalové alebo antiseptické roztoky, ale rovnako je vhodné používať aj sterilný fyziologický roztok 4 až 6-krát denne. Pľuzgieriky, ktoré sú vodnaté a ešte nepraskli, treba dezinfikovať a vysušovať. Aplikácia tekutého púdru prináša len krátkodobý efekt a skôr sťažuje hojenie, preto sa v liečbe herpes zoster neodporúča ako primárny prostriedok.
- Podpora hojenia: Keď sa už pľuzgieriky hoja, regeneráciu kože je možné podporiť aj použitím kalciovej masti. Vhodnou kombináciou na podporu hojenia sú aj účinné prírodné látky ako aktívny kyslík, morská soľ a ionizovaná zásaditá voda. Za zmienku stojí aj koloidné striebro.
Prevencia pásového oparu
Očkovanie
V súčasnosti je možná prevencia pásového oparu prostredníctvom očkovania proti infekcii ovčích kiahní, a to u ľudí, ktorí toto ochorenie počas života doposiaľ neprekonali. Toto očkovanie v súčasnosti nepatrí medzi povinné očkovania, avšak niektoré poisťovne môžu prispievať formou rôznych bonusových programov.
V minulosti bola k dispozícii aj očkovacia látka proti pásovému oparu, určená na prevenciu herpes zoster a postherpetických neuralgií u osôb nad 50 rokov, avšak dnes už nie je na Slovensku bežne dostupná.
Úvod do vakcín.
Podpora imunity a životný štýl
Okrem očkovania sa pre účinnú prevenciu odporúča:
- posilniť imunitný systém (silný imunitný systém lepšie odoláva vzniku akéhokoľvek ochorenia, vrátane vírusu herpes zoster). Vhodný je napríklad vitamín C, vitamín D, zinok, betaglukány a ďalšie látky.
- vyhýbať sa stresu (odporúča sa vyskúšať meditáciu, jogu alebo iné relaxačné metódy)
- obmedziť fajčenie a alkohol
- dbať na zdravú stravu a dostatok pohybu
- dodržiavať dôkladnú hygienu
Pásový opar v tehotenstve a u detí
U detí
Aj keď pásový opar je prevažne ochorenie dospelých, môže postihnúť aj deti, ktoré v minulosti prekonali ovčie kiahne pred ukončením 2. roku života alebo sa stretli s ovčími kiahňami ešte v maternici. V prípade, že dieťa neprekonalo ovčie kiahne, nemôže dostať pásový opar.
U detí pásový opar prebieha podobne ako u dospelých, ale zvyčajne je miernejší a výsev pľuzgierikov býva menej rozsiahly. Našťastie deti s pásovým oparom trpia menšími bolesťami ako dospelí, u ktorých býva bolesť veľmi intenzívna a nepríjemná.
Liečba pásového oparu u detí je podobná ako u dospelých, vrátane užívania antivirotík. Pľuzgieriky je potrebné zasušiť či už použitím vhodných mastí alebo sprejov. Deťom sa podávajú aj antihistaminiká, ktoré zmierňujú svrbenie. Úľavu od svrbenia a podráždenia pomôže aj ovsený kúpeľ pre deti, ktorý je dobre tolerovaný detskou pokožkou. Pri bolesti, prípadne pri zvýšenej teplote sa deťom podáva ibuprofén alebo paracetamol, nie však kyselina acetylsalicylová, pretože môže dôjsť k vzniku Reyovho syndrómu.
U tehotných žien
Pásový opar predstavuje potenciálne riziko u tých tehotných žien, ktoré ešte nemali ovčie kiahne, alebo sa ovčie kiahne objavili v čase tehotenstva. Infekcia ovčích kiahní počas tehotenstva môže priniesť rôzne komplikácie pre plod. Nakazenie ovčích kiahní v období 3. až 6. mesiaca tehotenstva (najrizikovejší je 13. až 20. týždeň), môže spôsobiť vyvíjajúcemu plodu postihnutie končatín, chrbtice, CNS, očí a možné jazvy na koži. Našťastie nie je tam prítomné zvýšené riziko malformácií a prognóza plodu až v 70 % je dobrá.
V prípade, že tehotná žena v minulosti prekonala ovčie kiahne a vírus sa práve počas tehotenstva reaktivoval a spôsobil pásový opar, má čo najskôr kontaktovať svojho lekára. Lekár predpíše adekvátnu liečbu na zmiernenie prejavov a minimalizáciu rizík pre matku a dieťatko. Nebezpečné je, ak sa pásový opar objaví u žien v prvom trimestri tehotenstva alebo v posledných dvoch týždňoch pred pôrodom. V prípade pásového oparu v tehotenstve môže žena užívať antivirotiká až po dôkladnom zvážení zdravotného stavu lekárom.
Prenos a nákazlivosť pásového oparu
Inkubačná doba pásového oparu sa zvyčajne pohybuje od 2 do 3 týždňov po expozícii vírusu. V tomto období sa vírus reaktivuje v nervových bunkách. Prvé príznaky, medzi ktoré patrí bolesť alebo pocit pálenia v postihnutej oblasti, sa môžu objaviť skôr, ako sa vyrážka objaví. Vyrážka zvyčajne vzniká niekoľko dní po nástupe týchto prvotných symptómov.
V prípade pásového oparu je infekčnosť naozaj vysoká, a teda pásový opar je vysoko nákazlivý pre osoby, ktoré neprekonali ovčie kiahne a neboli očkované. Zdrojom nákazy je chorý jedinec s príznakmi ovčích kiahní alebo pásového oparu.
Na rozdiel od ovčích kiahní je pásový opar 5× menej nákazlivý. K prenosu však dochádza iba priamym kontaktom s tekutinou, ktorá sa nachádza v pľuzgierikoch. Ak máte pásový opar, nemôžete ním nakaziť inú osobu, aby dostala pásový opar. Môžete však ďalej šíriť vírus varicella zoster, ktorý u nepriestrelných osôb môže spôsobiť ovčie kiahne. Ak ste nikdy nemali ovčie kiahne a prídete do priameho kontaktu s vytekajúcou pľuzgierovou vyrážkou niekoho s pásovým oparom - napríklad pri ošetrovaní blízkeho - vírus vás môže nakaziť a spôsobiť ovčie kiahne.
Osoba s pásovým oparom zostáva nákazlivá, kým nie sú všetky pľuzgiere úplne zaschnuté a pokryté chrastou. Zvyčajne to trvá až 10 dní od prvého objavenia sa vyrážky. Kým pľuzgieriky nezaschnú, odporúča sa obmedzenie návštev a fyzického kontaktu na verejných miestach, a teda nie je vhodné navštevovať bazény, posilňovne či sauny.
Kedy navštíviť lekára a odporúčania počas liečby
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Návšteva lekára sa odporúča pri pociťovaní prvotných príznakov, ktoré sú charakteristické pre pásový opar. Ak sa objavia vyrážky, ktoré sa intenzívne rozširujú, prípadne sa objavia ďalšie príznaky ako napríklad horúčka, zimnica či bolesť, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc. Je dôležité zabezpečiť, aby pacient dostal čo najskôr adekvátnu liečbu, ktorá môže skrátiť dobu trvania infekcie. Zvlášť opatrní by mali byť najmä ľudia s oslabenou imunitou, starší ľudia či ženy, u ktorých sa vyskytne pásový opar v tehotenstve.
Hygiena a strava počas liečby
Pre zníženie rizika prenosu pásového oparu je dôležité pásového oparu nedotýkať sa a vyhýbať sa škrabaniu vyrážok a pľuzgierov. Fyzický kontakt s pásovým oparom môže spôsobovať rozšírenie infekcie a mnohé iné komplikácie spojené so zhoršeným hojením. Dôležité je tiež dodržiavať správnu hygienu, a teda pravidelne si umývať ruky a nezdieľať uterák s inými členmi domácnosti.
Počas liečby je nutné udržiavať postihnuté miesto čisté a suché a nosiť priedušné oblečenie, aby nedošlo k zapareniu. Aj keď sa veľa ľudí obáva, ako voda zareaguje na pľuzgiere, kúpanie a sprchovanie je pri pásovom opare povolené. Je však potrebné počítať s tým, že v niektorých momentoch môže voda zintenzívniť bolesť.
Pri liečbe pásového oparu je dôležitá aj zdravá strava. Myslite na pestrý jedálniček s vysokým obsahom vitamínu C, ktorý sa nachádza najmä v ovocí. Doprajte si dostatok zeleniny, chudého mäsa, škorice, kokosového oleja, medu a celozrnného pečiva. Vyhnite sa rýchlemu občerstveniu, umelým sladidlám či farbivám. Posilniť imunitu môžete aj prostredníctvom výživových doplnkov, a to napríklad vitamínu C alebo L-lyzínu, účinnej antivirotickej aminokyseliny.