Syfilis a prehľad sexuálne prenosných chorôb

Sexuálne prenosné choroby (SPCH), často nazývané aj pohlavné choroby, sú stále aktuálnou a dôležitou témou, ktorá ovplyvňuje každodenné zdravie a životy miliónov ľudí po celom svete. Aj keď sú často tabuizované a nehovorí sa o nich dostatočne otvorene, ich prevencia a včasná diagnostika sú kľúčové. V tomto článku sa bližšie pozrieme na jednu z najzávažnejších SPCH, syfilis, a poskytneme prehľad o iných sexuálne prenosných ochoreniach, ich príznakoch, rizikách, diagnostike a liečbe.

Čo sú sexuálne prenosné choroby (SPCH)?

Pohlavné ochorenia sú infekčné choroby, ktoré sa primárne prenášajú pohlavným stykom. Môžu ich spôsobovať baktérie, vírusy, parazity alebo huby (kvasinky). Pohlavné choroby u mužov a žien môžu mať rôzne príznaky, od miernych až po závažné zdravotné problémy, pričom sa líšia aj v závislosti od konkrétneho typu infekcie. Výnimkou nie sú ani prípady, kedy prebiehajú ochorenia asymptomaticky, teda bez viditeľných príznakov, pričom nakazený môže v tom čase infekciu prenášať na iných. Je prirodzené, že majú pohlavné choroby u mužov príznaky, ktoré sú výrazne odlišné od tých, ktoré sa vyskytujú u žien. Vyplýva to nielen z fyziologických rozdielov medzi pohlaviami, ale aj z rozdielov v imunitnom systéme.

Syfilis (lues): Základné informácie

História a etymológia

Syfilis je pohlavne prenosné ochorenie s vážnymi zdravotnými dôsledkami, ktoré často má nenápadný začiatok. Prvé pomenovanie syfilisu pochádza zo 16. storočia. V roku 1521 taliansky lekár a básnik Girolamo Fracastoro napísal báseň o syfilise, v ktorej prvýkrát použil jeho názov tak, ako ho poznáme dnes. V básnickom príbehu vystupuje pastier Syphilus odmietajúci kvôli slnečnej páľave prinášať obete bohu slnka Apolónovi, ten ho následne potrestá chorobou: „… Syphilus prvý stáva sa obeťou. Choroba telo mu rozožrala vredmi nepeknými.“ Syfilis bol kedysi nazývaný aj francúzska či galská choroba. Podľa rôznych hypotéz priviezli syfilis do Európy Kolumbovi námorníci po návrate z Ameriky v roku 1492.

Pôvodca a prenos

Syfilis je pohlavná choroba vyvolaná baktériou Treponema pallidum, ktorá patrí k baktériám známym ako spirochéty. Majú špirálovitý tvar s pravidelnými závitmi a vďaka drobnej štruktúry sa môžu aktívne pohybovať - rotovať, zmršťovať sa a podobne. Jedná sa o baktérie patriace k anaeróbom, teda nevyžadujú k svojmu životu kyslík. Infekcia sa zvyčajne nakazí v dôsledku prenosu intímnym kontaktom s infekčnými vredmi počas vaginálneho, análneho alebo orálneho sexu. Patogén môže vstúpiť cez tkanivá, ako je vagína, nos alebo konečník. Baktérie sú schopné preniknúť do neporušených slizníc alebo povrchov kože. Počas niekoľkých hodín po expozícii sa môžu dostať do krvi a rozšíriť sa do iných orgánov.

Okrem sexuálneho kontaktu sa vrodený syfilis môže preniesť z infikovanej matky na plod počas tehotenstva, ak dôjde k prechodu baktérií cez placentu. K prenosu môže dôjsť aj prostredníctvom kontaminovaných krvných produktov alebo zdieľaním transfúznych ihiel, avšak prenos syfilisu mimo pohlavného styku je veľmi ojedinelý.

Epidemiológia

WHO v roku 2020 odhadla okolo 7,1 milióna prípadov syfilisu, pričom najvyšší výskyt bol v subsaharskej Afrike, Latinskej Amerike a v Karibiku. Aj keď sú priebeh, vyvolávateľ či liečba syfilisu celkom dobre zdokumentované a pochopené, aj v 21. storočí sa jedná o vážnu chorobu. V posledných rokoch bol nárast výskytu tohto ochorenia zaznamenaný aj na Slovensku. Podľa štatistík z roku 2019 patrili medzi najrozšírenejšie pohlavné choroby syfilis a kvapavka. Pri syfilise bolo evidovaných 274 prípadov najmä u mladších pacientov do 34 rokov. Vyskytoval sa najmä v Nitrianskom a Košickom kraji.

Typy a štádiá syfilisu

Poznáme viacero typov syfilisu: zjednodušene sa dá hovoriť o vrodenom a získanom syfilise.

Vrodený syfilis

Vrodený syfilis nastáva po prenose z infikovanej matky na plod. Ak dôjde k prechodu baktérií cez placentu, dochádza k ich rozšíreniu do všetkých tkanív plodu. To môže viesť k potratu, predčasnému pôrodu, alebo vzniku viacpočetných malformácií plodu. Tehotné ženy sú vystavené riziku prenosu infekcie na novorodenca. Odporúča sa podstúpiť vyšetrenie a liečbu. Ak sa syfilis nelieči, môže viesť ku komplikáciám, ako je potrat, predčasný pôrod a smrť novorodenca.

Získaný syfilis

Získaný syfilis je kategorizovaný do štyroch odlišných štádií: primárne, sekundárne, latentné a terciárne.

1. Primárny syfilis

   Prvé štádium vzniká po kontakte s nakazeným. Inkubačná doba je medzi 10 - 90 dňami, avšak príznaky sa najčastejšie objavia za 3 týždne. Prvým príznakom syfilisu je malá, nebolestivá rana nazývaná chancre (tvrdý vred), ktorá sa objavuje v mieste vstupu infekcie - na genitáliách, ústach alebo v konečníku. Vred má tvrdú spodinu. Môže byť jeden alebo viac. Mnoho ľudí si chancre nevšimne, pretože je zvyčajne bezbolestné a môže byť skryté v konečníku alebo vagíne. Po asi 6 týždňoch sa spontánne zhojí, no infekcia v tele zostáva.

2. Sekundárny syfilis

   Druhé štádium nastáva po zhojení vredu, asi za 1 - 5 týždňov. Choroba sa šíri na kožu, lymfatické uzliny a sliznice. Dochádza ku krvnému rozsevu baktérií po celom tele. Na trupe a končatinách tela vrátane chodidiel a dlaní sa môžu objaviť červenoružové, symetrické a nesvrbiace vyrážky. Taktiež sa objavujú pľuzgiere s bielosivým zapáchajúcim povrchom, najmä na genitáliách, ale aj v ústach či podpazuší. Ďalšími príznakmi sekundárneho syfilisu sú únava, bolesť hlavy, bolesti kĺbov, horúčka, chudnutie a opuch v lymfatických uzlinách. Toto štádium začína do šiestich týždňov až šiestich mesiacov od infekcie a môže trvať až tri mesiace. Je veľmi nákazlivé.

3. Latentný syfilis

   Latentný syfilis je štádium bez príznakov, nasledujúce po odoznení sekundárneho štádia. Ide o tzv. skryté štádium, kedy baktérie prežívajú v lymfatických uzlinách alebo slezine. Toto štádium môže trvať 3 - 30 rokov. Ak sa pacientovi, ktorý už nie je infekčný, urobia krvné testy, syfilis test odhalí protilátky v krvi. V tomto štádiu môže počas tehotenstva žena preniesť infekciu na plod. Ak sa syfilis nelieči ani v tomto štádiu, prichádza terciárne štádium.

4. Terciárny syfilis

   Terciárne štádium ochorenia je dnes už vzácne. Je charakteristické tvorbou tzv. gummata - tuhých kožných uzlíkov, ktoré sa nemusia vytvárať len na koži, ale aj na kostiach, pečeni či v oku. V tomto štádiu sa objavujú aj kardiovaskulárne príznaky, najmä postihnutie aortálneho oblúka (vydutie a opuch aorty - hlavnej tepny tela - a iných ciev). Ohrozenie krvných ciev významne zvyšuje riziko infarktu myokardu. Objavuje sa 10 až 30 rokov po prvotnej infekcii a táto forma ochorenia postihuje približne 10 % ľudí trpiacich syfilisom. Terciárne štádium ochorenia môže spôsobiť poškodenie kĺbov, mozgu, srdca, pečene, očí, nervov a kostí.

   Najzávažnejšou formou choroby je neurosyfilis, ktorý mimoriadne postihuje nervový systém (mozog a miechu). Môže sa objaviť 5 až 35 rokov po infikovaní.

Diagnostika syfilisu

Keďže je pre toto ochorenie typický tvrdý vred, lekár dokáže diagnózu určiť pomerne ľahko. Pri tvrdom vrede je možné urobiť ster a následne vzorku vyšetriť v laboratóriu pod mikroskopom. Ďalšou možnosťou je použitie PCR alebo imunofluorescencie. Diagnostika syfilisu je pre pacienta veľmi citlivá. Zvyčajne pacienti cítia hanbu alebo zatieňujú skutočnosti svojej pohlavnej aktivity. Testov na toto ochorenie v posledných dekádach pribudlo. Vyšetrenie a diagnostika prebieha 4 týždne po nákaze. Vykonajú sa testy protilátok z krvi alebo mozgovomiechového moku. Pri diagnostike môže pomôcť ster z ložiska nákazy, napr. vo vagíne.

Liečba syfilisu

Liečba syfilisu je hlavne antibiotická. Baktéria spôsobujúca syfilis je citlivá na penicilín G. V liečbe sa preto využíva dlhodobá, tzv. depotná forma tejto látky. Penicilín, antibiotikum, je preferovanou liečbou vo všetkých štádiách, pretože môže zabiť organizmus, ktorý spôsobuje syfilis. Jestvujú aj alternatívy, napríklad pri alergii na penicilín sa používajú makrolidy alebo doxycyklín. V neskorom štádiu ochorenia sa môže voliť kryštalický penicilín. Počas liečby pri syfilise je zväčša nutná hospitalizácia, a to z dôvodu tzv. „Herxheimerovej reakcie“.

Prognóza syfilisu závisí od štádia a rozsahu postihnutia organizmu. Ak sa syfilis zachytí včas, prognóza je veľmi priaznivá. Liečba dokáže infekciu úplne odstrániť a zabrániť jej ďalšiemu šíreniu. Syfilis je liečiteľný, no ak sa nelieči, môže zanechať vážne a trvalé následky. Liečba však nemôže zvrátiť škody, ktoré už vznikli. Najväčším rizikom je oneskorená diagnostika, keď sa ochorenie dostane do neskorších štádií - vtedy už môže dôjsť k nevratnému poškodeniu orgánov, nervového systému, očí či srdca.

Prevencia syfilisu

Na prevenciu syfilisu nie je dostupná žiadna vakcína. Najlepšou metódou, ako zabrániť riziku infekcie syfilisom, je praktizovať bezpečný pohlavný styk. Používanie kondómov počas sexuálneho kontaktu sa ukázalo ako účinné pri znižovaní rizika všetkých pohlavne prenosných infekcií vrátane syfilisu. Je veľmi dôležitá prevencia infekcie syfilisom, teda nestriedanie a najmä výber spoľahlivých - zdravých sexuálnych partnerov. Ak spozorujete príznaky infekcie, zdržte sa sexuálneho kontaktu. Ak si myslíte, že by ste mohli mať infekciu syfilisom alebo ste mali sexuálny kontakt s niekým, kto by mohol mať syfilis, okamžite sa dajte na vyšetrenie.

Iné sexuálne prenosné choroby a ich charakteristika

Pohlavné choroby sa podľa pôvodcu delia na niekoľko hlavných skupín:

• Bakteriálne pohlavné choroby: Chlamýdie, kvapavka, syfilis, mykoplazmy, ureaplazmy, mäkký vred (ulcus molle).
• Vírusové pohlavné choroby: Genitálny herpes, HIV, HPV, cytomegalovírus, hepatitída B, hepatitída C.
• Parazitárne infekcie: Trichomoniáza, voš lonová (filcka).
• Hubové (kvasinkové) infekcie: Kandidóza.

Všeobecné príznaky SPCH

Ak sa zblízka pozrieme na najčastejšie pohlavné choroby, zoznam niekoľkých všeobecných príznakov nie je možné stanoviť, keďže sa líšia v závislosti od pôvodcu. Avšak, existujú varovné signály, pri ktorých je potrebné vyhľadať lekára:

• Výtok z penisu alebo pošvy: U mužov môže byť hnisavý alebo mliečny, často indikuje kvapavku. U žien môžu výtoky z pošvy signalizovať rôzne infekcie.
• Pocit pálenia alebo bolesti pri močení: Častý príznak infekcií ako kvapavka, chlamýdie alebo trichomoniáza.
• Vredy, pľuzgiere a vyrážky: Líšia sa v závislosti od pôvodcu. Bolestivé pľuzgiere alebo vredy v genitálnej oblasti, okolí análneho otvoru alebo v ústach naznačujú genitálny herpes. Vred, ktorý nebolí a po čase môže zmiznúť, je typickým príznakom syfilisu. Mäkký vred spôsobuje bolestivé vredy na genitáliách, ktoré sú výrazne mäkké na dotyk.
• Bolesť a opuch lymfatických uzlín: Zvyčajne ide o imunitnú reakciu tela na infekciu.
• Bolesť pri pohlavnom styku: Často ako druhotný prejav SPCH, napríklad pri zápaloch slizníc alebo suchosti vagíny (pri kvasinkových infekciách).
• Svrbenie alebo podráždenie: V oblasti genitálií býva často sprievodným javom ochorení, ktoré postihujú kožu alebo vnútorné sliznice pohlavných orgánov.
• Systémové príznaky: Horúčka, únava alebo nevoľnosť.
• Neobvyklé krvácanie: Mimo bežného menštruačného cyklu u žien môže byť spôsobené stresom, hormonálnym výkyvom, ale aj chlamýdiami alebo kvapavkou.

Dôležité je pamätať, že nie každá vyrážka alebo začervenanie musí signalizovať pohlavné choroby, príznaky však treba vnímať v celkovom obraze zdravia. Niektoré pohlavné choroby, ako HIV alebo hepatitída typu B, môžu prebiehať dlho bez príznakov, no postupne poškodzujú imunitný systém alebo iné orgány.

Prehľad vybraných SPCH

• Chlamýdie: Patria medzi najčastejšie a najrozšírenejšie pohlavné choroby. Postihujú urogenitálny systém, ale môžu zasiahnuť aj oči či hrdlo. Často prebiehajú bezpríznakovo.
• Kvapavka: Patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce pohlavné choroby. Ovplyvňuje predovšetkým sliznice močových ciest, pohlavných orgánov, konečníka a hrdla, no môže postihnúť aj oči. Je veľmi nákazlivá a rozšírená infekcia, ktorá sa šíri najmä sexuálnym stykom, môže sa však preniesť aj z matky na dieťa pri pôrode. Podľa štatistík z roku 2019 bolo na Slovensku nahlásených 370 prípadov, kedy medziročne stúpol výskyt o 27,6 %. Najčastejšie sa vyskytovala v Bratislavskom a Trnavskom kraji.
• HIV (Human Immunodeficiency Virus): Vírus, ktorý napáda imunitný systém, konkrétne T-lymfocyty (CD4 bunky), ktoré sú kľúčové pre obranu tela proti infekciám. Na Slovensku je od roku 1985 monitorovaný aj výskyt HIV vírusu. V roku 2022 pribudlo 103 nových prípadov, 80 u občanov Slovenska, 23 u cudzincov. Väčšina nakazených boli muži a 9-krát bola zaznamenaná aj terminálna fáza HIV infekcie, teda AIDS.
• HPV (ľudský papilomavírus): Jeden z najbežnejších sexuálne prenosných vírusov, ktorý môže postihovať kožu a sliznice.
• Trichomoniáza: Patrí medzi najčastejšie pohlavné choroby s parazitárnym pôvodom. Postihuje najmä ženy, môže sa však vyskytnúť aj u mužov. Jej liečba je pomerne jednoduchá.
• Mykoplazmové infekcie: Spôsobujú baktérie rodu Mycoplasma, ktoré postihujú najmä močové a pohlavné cesty. Ich príznaky nedokáže potlačiť penicilín.
• Ureaplazmové infekcie: Spôsobujú baktérie z rodu Ureaplasma, ktoré sa v ľudskom tele bežne vyskytujú. V niektorých prípadoch môžu spôsobovať zápaly a infekcie močových a pohlavných ciest. Neliečené ureaplazmové infekcie môžu spôsobiť problémy s plodnosťou, potrat či vyvolať predčasný pôrod.
• Genitálny herpes: Bežná pohlavná choroba spôsobená vírusom herpes simplex (HSV). Je charakterizovaný bolestivými pľuzgiermi a vredmi v oblasti genitálií a análneho otvoru. Je vysoko nákazlivý a môže sa šíriť aj bez prítomnosti viditeľných príznakov. Herpes zostáva v tele a opakovane sa reaktivuje.
• Kandidóza (kvasinková infekcia): Pohlavne prenosné choroby s hubovým pôvodcom sú najčastejšie spôsobené Candidou a prejavujú sa ako kvasinkové infekcie. Kandidóza je infekcia spôsobená kvasinkami rodu Candida, pričom najčastejším pôvodcom je druh Candida albicans.
• Voš lonová (filcka): Malý parazitický hmyz, ktorý sa usadzuje v ochlpení v oblasti genitálií. Môže sa nachádzať aj v iných častiach tela, kde je hrubšie ochlpenie, ako napríklad podpazušie, obočie alebo fúzy.

Diagnostika a liečba SPCH

Diagnostika pohlavných chorôb zahŕňa rôzne metódy, ktoré pomáhajú identifikovať prítomnosť infekcie. Medzi najbežnejšie metódy patrí fyzikálne vyšetrenie, pri ktorom lekár vykoná vizuálnu kontrolu pohlavných orgánov, úst, hrdla alebo konečníka. Lekár skontroluje výskyt pľuzgierov, vyrážok, vredov alebo iných príznakov. Po osobnom vyšetrení nasleduje najčastejšie odber vzoriek a laboratórne testovanie (napr. krvné testy na protilátky, ster z ložiska nákazy, PCR, imunofluorescencia), ktoré v dnešnej dobe dokáže spoľahlivo určiť typ a štádium ochorenia.

Liečba sexuálne prenosných ochorení závisí od typu infekcie, závažnosti stavu a ďalších zdravotných komplikácií. Existuje niekoľko spôsobov liečby:

• Bakteriálne pohlavné choroby: Vo väčšine prípadov sa úspešne liečia antibiotikami (napr. doxycyklín, azitromycín, ceftriaxón a injekčná forma penicilínu).
• Vírusové pohlavné choroby: Nemôžu byť úplne vyliečené, ich symptómy sa však dajú kontrolovať a zmierniť pomocou antivirotík.
• Parazitárne infekcie: Na liečbu trichomoniázy sa využívajú lieky ako metronidazol alebo tinidazol. Na odstránenie vši lonovej je potrebný špecifický prístup.
• Hubové (kvasinkové) infekcie: Sú liečené antimykotikami, ktoré môžu byť v podobe krémov, čapíkov alebo tabletiek.

Prevencia a zodpovednosť

Prevencia, zodpovednosť a informovanosť sú najlepšou ochranou pred týmito infekciami. Dôležitou súčasťou prevencie pohlavných chorôb je používanie prezervatívov pri pohlavnom styku a pravidelné testovanie, zvlášť pri častom striedaní partnerov. Veľmi dôležitá je otvorená komunikácia so sexuálnym partnerom o intímnom zdraví. Ak sa u vás potvrdí pohlavná choroba, je potrebné kontaktovať sexuálneho partnera/partnerov, ktorí sa mohli buď nakaziť od vás alebo vy od neho. Ideálne je, ak partner absolvuje laboratórne testy aj bez toho, aby sa u neho vyskytli príznaky, aby mal istotu a zabránilo sa ďalšiemu šíreniu ochorenia. Pohlavné choroby sa netýkajú iba diagnostikovaného pacienta, ale aj partnera alebo partnerov, s ktorými dotyčný v poslednom čase prišiel do sexuálneho kontaktu. Pre zamedzenie šírenia pohlavných chorôb je pri každom podozrení potrebné nechať sa otestovať a tiež kontaktovať všetkých sexuálnych partnerov, ktorí by sa mali rovnako otestovať a mohli v prípade pozitívneho nálezu pristúpiť k prípadnej liečbe. V prípade, že sa u vás potvrdí výskyt sexuálne prenosnej choroby, odporúča sa zdržanie sa pohlavného styku počas liečby a podľa konkrétneho ochorenia aj po jej ukončení, aby sa zabránilo reinfekcii.

tags: #mykoza #alebo #syfilis

Populárne príspevky:

• bieliaci opaľovací krém na tvár SPF 50
• O mandľovom kréme pre suchú pleť
• Prečítajte si o príznakoch pásového oparu
• Sprievodca výberom a používaním pleťových mliek
• Všetko o kožnom melanóme