Pigmentový névus: príznaky, diagnostika a liečba
Pigmentové névy, odborne nazývané aj znamienka, predstavujú bežné kožné útvary, ktoré vznikajú abnormálnym nahromadením pigmentových buniek nazývaných melanocyty. Tieto bunky sú zodpovedné za produkciu melanínu, pigmentu, ktorý dodáva pokožke jej farbu. V normálnom stave sú melanocyty v koži rovnomerne rozložené a navzájom vzdialené. Rozdiely v pigmentácii kože sú dané predovšetkým aktivitou melanocytov, nie ich distribúciou.
Pigmentové névy sú vo svojej podstate vývojové anomálie kože, ktoré vznikajú už počas vývoja plodu, teda pred narodením. V takomto prípade hovoríme o vrodených (kongenitálnych) pigmentových névoch. Predpokladá sa, že vrodené névy vznikajú v dôsledku narušenej migrácie prekurzorov melanocytov v neurálnej lište. Sú to hamartómy, teda nenádorové novotvary, ktoré vznikajú z normálnych tkanív, ale v nesprávnom množstve alebo usporiadaní. Vyskytujú sa až u 2 % novorodencov, pričom v niektorých prípadoch sa môžu vyskytovať aj vo forme tzv. obrovských kongenitálnych melanocytárnych névov.
Vrodené névy majú hnedú alebo čiernu farbu, môžu byť ploché alebo mierne vystúpené a často sú na nich prítomné terminálne vlasy. S rastom dieťaťa môžu névy meniť svoj vzhľad. V prípade zmeny farby alebo tvaru je vhodné lekárske vyšetrenie na vylúčenie melanómu. Dermatologické sledovanie je odporúčané pri pigmentových névoch väčších ako 0,5 cm. Profylaktické odstránenie lézie nezaručuje ochranu pred rozvojom melanómu, preto je dermatologické sledovanie vhodné aj po odstránení vrodeného melanocytárneho névu. Vrodené névy môžu byť asociované aj s inými poruchami.
Niekedy sa vrodené névy vyskytujú na nepriaznivom mieste, napríklad na tvári. V priebehu rastu dieťaťa sa tieto névy postupne stávajú chlpatými a zhrubnutými, pričom sa na nich môžu vytvoriť nerovnosti. V špecifických situáciách predstavujú vysoko rizikové útvary, v ktorých sa môže vyvinúť malígny melanóm, ktorý je v teréne takéhoto névu ťažko rozpoznateľný. Preto existuje tendencia tieto névy odstraňovať.
Správny spôsob odstránenia vrodeného névu je potrebné dobre naplánovať, pretože pri jednofázovej excízii často vzniká dlhá alebo krivoľaká jazva. Zaujímavou možnosťou odstránenia kongenitálneho pigmentového névu je sekvenčná excízia, ktorá spočíva v postupnom vyrezávaní névu. Ideálnou možnosťou odstránenia kongenitálneho névu je jeho exkochleácia („vyškriabanie“) počas prvého týždňa života dieťaťa. V tomto období má koža zvláštne vlastnosti, čo umožňuje pomerne jednoduché odstránenie névu bez stopy alebo s minimálnymi stopami. Vzniká plytká rana, ktorá sa hojí bez jazvy.
Získané pigmentové névy
Na rozdiel od vrodených névov, získané névy sa objavujú až v neskoršom období života, najčastejšie od útleho detstva do puberty, prípadne až do tridsiatich rokov života. Potom začínajú postupne ubúdať. Zatiaľ čo vrodené névy bývajú často ojedinelé, získané névy sú zvyčajne mnohočetné, od niekoľkých desiatok až po stovky útvarov.
Bežné neškodné névy prechádzajú počas života vývojom: u detí sú znamienka ploché a väčšinou tmavé. Postupne sa menia na vyvýšené a bledšie útvary. V priebehu rokov na tvári môžu úplne stratiť pigment a môžu na nich rásť chlpy, čo je nesprávne označované ako „bradavice“. Tieto vyvýšené, bledé névy nepredstavujú žiadne zdravotné riziko a ani pri ich poranení nehrozí nebezpečenstvo.
Dysplastické névy a syndróm dysplastických névov
Podozrivé znamienka sa od neškodných odlišujú špecifickými vlastnosťami. Ide o nie celkom normálne znamienka, ktoré často spĺňajú kritériá „ABCDE“ (Asymmetry, Border irregularity, Color variation, Diameter > 6mm, Evolving). V prípade podozrivého znamienka je potrebné v priebehu pár týždňov realizovať dermatoskopické vyšetrenie, ktoré upresní stav.
Väčšina atypických névov je neškodných a v priebehu pár rokov sa ich atypické vlastnosti stratia, stanú sa obyčajnými bežnými znamienkami. Avšak pri malej časti z nich môže dôjsť k nepriaznivému vývoju a môže v nich narásť malígny melanóm. Okrem toho u pacientov s väčším počtom dysplastických névov (DPN) vzniká častejšie malígny melanóm na zdravej koži, teda bez existencie predchádzajúceho névu. DPN sú teda akýmsi ukazovateľom rizikovosti vzniku malígneho melanómu.
O syndróme dysplastických névov hovoríme, ak sa na tele vyskytuje viac ako sedem takýchto atypických znamienok. Nositelia dysplastických névov majú dvojnásobne vyššie riziko vzniku melanómu už pri jednom takomto znamienku. Ak je prítomných 10 a viac atypických névov, riziko sa zvyšuje 12-násobne. Je dôležité poznamenať, že melanóm u nositeľov dysplastických névov väčšinou vzniká na zdravej koži.
Definitívna diagnóza dysplastického névu je histologická. Existuje rôzny stupeň dysplázie (nízky alebo vysoký), pričom toto posúdenie je subjektívne a môže byť spojené s istou chybovosťou. Na druhej strane je možné dermatoskopickým vyšetrením veľmi dopredu predpovedať, či ide o dysplastický névus alebo dokonca malígny melanóm. Výsledok dermatoskopického vyšetrenia by mal byť v približne 90 % v súlade s výsledkom histologického vyšetrenia.
Rizikovú kožu predstavuje aj koža popálená, omrznutá a koža po rádioterapii. Jedinci patriaci do týchto rizikových skupín by mali venovať pravidelnú pozornosť prehliadke svojej pokožky.
Vyšetrovacie metódy
Existuje niekoľko jednoduchých vyšetrovacích postupov, pomocou ktorých možno odlíšiť malígny melanóm od atypicky vyzerajúcich kožných útvarov. Najjednoduchšie je tzv. pravidlo ABCDE.
Dermatoskopia
Dermatoskopia predstavuje vyšetrenie kože očistenej olejom pomocou ručného dermatoskopu s 10-násobným zväčšením alebo dermatoskopickým prístrojom s väčším, 10- až 100-násobným zväčšením, s možnosťou archivácie nálezov a počítačového vyhodnotenia vyšetrených miest. Je to nadstavbová metóda, užitočná pri odlíšení melanocytových útvarov od iných. Dermatoskopickým vyšetrením možno veľmi presne určiť, či je névus rizikový alebo nie. Podľa nálezu sa potom rozhoduje o jeho odstránení.
Digitálna epiluminiscencia
Umožňuje digitálne zobraziť vyšetrované miesto, vyhodnotiť ho pomocou softvéru a archivovať obraz pre dispenzárne kontroly.
SIAskopia
Umožňuje vyšetrenie okrsku kože veľkosti 12 x 12 mm, využívajúc viditeľné a infračervené svetlo.
Reflexná konfokálna mikroskopia
Má najväčšiu rozlišovaciu schopnosť zo všetkých nových optických techník.
Liečba
Základnou liečebnou metódou je excízia, čiže vyrezanie postihnutého miesta kože. Excízia musí byť kompletná, to znamená, že musí zahŕňať nielen celý nádor, ale aj tzv. bezpečnostný lem zdravej kože. Významným prínosom v určení požadovaného rozsahu excízie je ultrazvukové vyšetrenie kože, ktoré dokáže zmerať hrúbku melanómu, od ktorej sa odvíja šírka bezpečnostného lemu. Na Slovensku je toto vyšetrenie zriedkavo dostupné, preto sa spravidla nádor odstraňuje štandardne s dvojcentimetrovým okrajom.
Typy excízií
- Jednofázová excízia: Pri tomto type excízie vzniká väčšinou dlhá alebo krivoľaká jazva.
- Sekvenčná excízia: Spočíva v postupnom vyrezávaní névu.
- Exkochleácia („vyškriabanie“): Ideálna metóda pre kongenitálne névy počas prvého týždňa života dieťaťa, ktorá zanecháva minimálne alebo žiadne stopy.
- Kompletná excízia: Névus sa vyreže a rana sa zašije vhodným spôsobom. Pri atypických névov však môže mať tesné okraje a dĺžka jazvy predstavuje približne 3,5-násobok šírky névu. Riziko recidívy névu je približne 4 %.
- Žiletková excízia (shave-excízia): Névus sa odstráni plošným zrezaním. Ide o náročnú techniku, ktorá vyžaduje skúseného lekára. Následné drobné krvácanie sa zastaví. Spodina po excízii môže byť ošetrená CO2 laserom, ktorý zastavuje krvácanie a stimuluje rast. Táto metóda má dobrý kozmetický efekt.
- Priebojníková excízia: Realizuje sa priebojníkom, ktorým sa vyreže útvar. Následne sa koža zašije alebo nechá zhojiť bez stehu. Vhodná pre drobné útvary.
- Laserová excízia: Je problematická, pretože neumožňuje odber materiálu na histologické vyšetrenie, čím sa vylúči možnosť chyby v posúdení névu.
Hrúbka melanómu determinuje potrebu následnej liečby a prognózu pacienta. Kým pri melanómoch nepresahujúcich hrúbku jeden milimeter postačuje chirurgická liečba s približne 95% šancou na päťročné prežívanie, pri melanómoch hrúbky viac ako štyri milimetre prežíva päť rokov približne 30 % pacientov. Súvisí to s tým, že v hlbších vrstvách kože prebiehajú lymfatické cievy, ktorými sa nádorové bunky šíria do ďalších častí tela.
Get to know more about our non-surgical treatments at Skinjectables
Rizikové faktory a prevencia
Malígny melanóm najčastejšie vzniká poškodením DNA buniek, nadmerne vystavených ultrafialovému žiareniu (UV). To znamená predovšetkým nadmerné opaľovanie na slnku, ale aj v soláriách. Rizikový terén predstavuje najmä syndróm dysplastických névov. Riziková je aj koža popálená, omrznutá a koža po rádioterapii.
Starostlivo si sami kontrolujte svoju pokožku, pretože výskyt malígnych melanómov stúpa celosvetovo každý rok o 4 %. Pri objavení podozrivého znamienka netreba hneď podliehať panike, ale ani odkladať kontrolu u kožného lekára. Okrem zhodnotenia stavu kože zrakom lekár prezrie kožné útvary pomocou lupy alebo dermatoskopu.
tags: #intradermalny #pigmentovy #nevus