Frakčné bankovníctvo a systém plných rezerv: Mechanizmy a dôsledky

    Bankový systém je nevyhnutnou súčasťou vyspelej trhovej ekonomiky a neoddeliteľnou súčasťou finančného trhu. Pôsobí ako sprostredkovateľ medzi stranou ponuky a dopytu po dočasne voľných finančných zdrojoch ekonomiky. Finančné inštitúcie plnia v ekonomike tieto základné funkcie: zhromažďujú úspory obyvateľstva aj voľné peňažné prostriedky podnikov, investujú získané finančné prostriedky na finančných trhoch a uskutočňujú zúčtovanie platieb a hotovostný i bezhotovostný platobný styk.

    Tie finančné inštitúcie, ktoré môžu prijímať vklady klientov, sa označujú ako depozitné. Patria k nim predovšetkým banky. V tomto kontexte je kľúčové pochopenie rôznych prístupov k fungovaniu bankových systémov, najmä frakčného bankovníctva a konceptu plných rezerv.

    Schéma štruktúry bankového systému

    Formy a členenie bankového systému

    Bankový systém je štruktúra, členenie a vzájomné vzťahy medzi obchodne činnými bankami. Môže byť jednostupňový alebo dvojstupňový.

    • Jednostupňový bankový systém

      Charakteristický existenciou jednej inštitúcie, ktorá vykonáva funkcie centrálnej banky a zároveň aj funkcie komerčných bánk. Takýto typ bankovej sústavy sa zväčša vyskytuje v centrálne plánovanej ekonomike. Príkladom takejto bankovej sústavy bola aj naša banková sústava do roku 1989, kedy existovala jedna banka - Štátna banka československá (ŠBČS), ktorá plnila funkciu emisie bankoviek a mincí, funkciu riadenia peňažného obehu, funkciu realizácie peňažnej politiky a funkciu financovania firiem. Charakteristické znaky jednostupňovej bankovej sústavy zahŕňajú: nepripúšťa sa ani teoretická možnosť inflácie (v dôsledku nadmernej emisie peňazí), vznikajú vynútené úspory (v dôsledku nerovnováhy medzi ponukou a dopytom) a poskytovanie úverov je na iných než komerčných princípoch. Samostatné banky existovali, ale možnosť ich krachu bola vylúčená, keďže sa nikto nezaujímal o ich hospodársky výsledok.

    • Dvojstupňový bankový systém

      Vyskytuje sa častejšie a je založený na oddelení centrálnej banky od komerčných bánk. Uplatňuje sa v trhových ekonomikách a jeho vznik je mnohokrát podmienený politickými zmenami. V SR je bankový systém dvojstupňový, tvorený Národnou bankou Slovenska (NBS) ako centrálnou bankou a sieťou komerčných bánk.

      1. Prvý stupeň: Centrálna banka (NBS, ECB) - plní emisnú, centrálnu a ústrednú funkciu, zabezpečuje stabilitu meny.
      2. Druhý stupeň: Komerčné (obchodné) banky - upravujú činnosť obchodných bánk, prijímajú vklady a poskytujú úvery, ako aj ďalšie služby.

    Banky sa delia aj podľa viacerých hľadísk:

    • Hľadisko vlastníctva: štátne (slúžia na zabezpečenie presadenia štátnych záujmov), družstevné (založené na podielovom vlastníctve) a súkromné (základná forma bankového podnikania, v SR majú formu a.s.).
    • Hľadisko zameranej činnosti: univerzálne (rozhodujúce postavenie na trhu) a špeciálne (vybraný okruh bankových operácií).
    • Podľa pôvodu kapitálu: domáce a zahraničné.
    • Hľadisko veľkosti banky: malé, stredné, veľké (podľa objemu aktív).
    • Hľadisko veľkosti klientov: maloobchodné a veľkoobchodné banky.

    Komerčné banky a ich základné činnosti

    Bankami sa rozumejú právnické osoby so sídlom v SR založené ako akciové spoločnosti alebo štátne peňažné ústavy, ktoré prijímajú vklady a poskytujú úvery. Na výkon činnosti musia mať povolenie od Národnej banky Slovenska (NBS) po dohode s Ministerstvom financií SR. Právnická osoba môže byť bankou, ak spĺňa tri základné aspekty: má predpísanú právnu formu, vykonáva dve základné bankové činnosti a musí mať povolenie pôsobiť ako banka.

    Infografika: Základné aspekty činnosti banky

    V zmysle zákona o bankách musia banky vykonávať minimálne dve základné činnosti: prijímať vklady a poskytovať úvery. Okrem toho realizujú platobný styk, poskytujú finančné a poradenské služby, financujú zahraničný obchod a obchodujú s cennými papiermi.

    Základné funkcie komerčnej banky

    • Finančné sprostredkovanie: túto činnosť vykonávajú v trhovej ekonomike na ziskovom princípe. Snažia sa pritom umiestniť získaný kapitál tam, kde prináša najväčšie zhodnotenie pri určitej miere rizika.
    • Vykonávanie bezhotovostného platobného styku: vedú účty pre veľký počet svojich klientov a môžu uskutočňovať ich prevod z účtu a príslušný zápis na dotknutých účtoch.

    Ďalšie činnosti obchodných bánk zahŕňajú investovanie do cenných papierov na vlastný účet, finančný prenájom (finančný leasing), vydávanie a správu platobných prostriedkov, obchodovanie s cennými papiermi, mincami z drahých kovov, pamätnými bankovkami, zmenárenskú činnosť, poskytovanie hypotekárnych úverov, investično-poradenskú činnosť, otváranie akreditívov, depozitné služby (zabezpečenie uloženia vecí, prenájom bezpečnostných schránok) a poskytovanie bankových informácií a iných služieb. Zamestnanci banky musia dodržiavať bankové tajomstvo, týkajúce sa záležitostí klientov.

    Vklad ako záväzok banky

    Vklad (depozit) je peňažná suma, ktorú vkladateľ za určitú náhradu zapožičia banke. Náhradou je úrok. Vklady predstavujú pre banky záväzok voči vkladateľovi, pričom sa banka zaväzuje vyplatiť vkladateľovi pôvodný vklad aj dohodnutý úrok, čím banke vzniká náklad. Zákon o bankách definuje vklad ako „zverené peňažné prostriedky alebo iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu“.

    Vklad v banke predstavuje váš kredit, teda plus na účte. Vklad môže vzniknúť buď fyzickým prinesením hotovosti do banky, alebo pripísaním prevodu z iného účtu. Keď vložíte hotovosť do banky, táto hotovosť sa pre vás premení na „virtuálne čísla“ na vašom účte, ktoré sú záväzkom banky voči vám. Z právneho hľadiska nemáte v banke uloženú hotovosť, ale „virtuálne čísla“ vo forme vkladu. Banka sa síce zaväzuje, že vám tieto peniaze vyplatí, ale predpokladá, že ich nebudete chcieť všetky naraz v hotovosti. Namiesto toho sa očakáva, že budete vykonávať prevody, investovať alebo si prostriedky nechať na účte. Limit pre vyplácanie náhrad za nedostupné vklady v bankách je 90 % z vkladu, maximálne však do výšky 100 000 €.

    Ilustrácia: Typy vkladov v banke (vkladná knižka, termínovaný vklad)

    Úver a tvorba peňazí

    Úver sú peňažné prostriedky, ktoré banka poskytne klientovi na preklenutie dočasného nedostatku peňažných prostriedkov na určitú dobu za určitú náhradu. Aj tu je náhradou úrok, ktorý pre komerčnú banku predstavuje výnos. Úrok je cena za požičanie peňazí. Aktívne operácie predstavujú činnosti, pri ktorých sa mení objem aktív. Banka vystupuje ako veriteľ a tieto operácie pre ňu predstavujú výnosy. Medzi aktívne operácie patria úverové operácie a investičné operácie.

    Kľúčový moment v tvorbe „virtuálnych“ peňazí nastáva, keď banka poskytuje úver. Po schválení úveru a podpísaní zmluvy sa na vašom účte objaví požičaná suma. Tieto peniaze banka nevzala z vkladov iných klientov, ani nepotrebovala hotovosť. Banka vytvorila tieto „virtuálne“ peniaze priamo na vašom účte ako vklad (kredit). Zároveň vám vznikol záväzok voči banke, ktorý je krytý napríklad vašou nehnuteľnosťou alebo príjmom. V tomto procese banka nepotrebuje ani hotovosť, ani okamžité zvýšenie rezerv v centrálnej banke.

    Proces tvorby peňazí v bankovom systéme

    Vytváranie peňazí v bankovom systéme môže na prvý pohľad pôsobiť ako zložité alebo dokonca tajomné. V skutočnosti však proces funguje na princípe, ktorý je dobre známy ekonómom a je dokonca verejne dokumentovaný. Banky nevytvárajú nové peniaze na základe existujúcej hotovosti, ale skôr ich generujú prostredníctvom poskytovania pôžičiek.

    Základný princíp vytvárania peňazí

    Keď banka poskytne klientovi pôžičku, nepotrebuje na to žiadnu fyzickú hotovosť. Namiesto toho banka jednoducho vytvorí nové peniaze zadaním sumy do počítača ako vklad na účet klienta. Tento proces sa môže zdať ako sci-fi, no v skutočnosti je to základný mechanizmus fungovania moderného peňažného systému. Hoci ekonómovia môžu tento proces komplikovane vysvetľovať vo svojich teóriách, jeho podstata nie je tajomná. Banky v podstate legálne používajú existujúcu hotovosť viackrát a znásobujú ju v ekonomike prostredníctvom úverov.

    Druhy peňazí v bankovníctve

    Aby sme pochopili, ako banky vytvárajú „virtuálne“ peniaze, je dôležité rozlišovať medzi tromi hlavnými druhmi peňazí, ktoré fungujú v bankovníctve:

    • Hotovosť: Bankovky a mince, ktoré používame na bežné platby.
    • Rezervy v centrálnej banke: Elektronická forma hotovosti, ktorú majú komerčné banky uložené na účtoch v centrálnej banke. Tieto rezervy sú základom pre vytváranie „virtuálnych“ peňazí.
    • „Virtuálne“ (digitálne) peniaze: Vklady na bankových účtoch, ktoré vidíme na výpisoch.

    Hotovosť a rezervy v centrálnej banke predstavujú jediné skutočné peniaze, ktoré tvoria len približne 3 % všetkých peňazí v ekonomike. Zvyšných 97 % tvoria práve „virtuálne“ peniaze. Centrálna banka garantuje hodnotu ako hotovosti, tak aj „virtuálnych“ peňazí.

    Ako banky vytvárajú peniaze - makrotéma 4.4

    Potvrdenie Bank of England

    Bank of England vo svojej správe z roku 2014 potvrdzuje tento princíp: "Banky vytvárajú vklady pomocou poskytovania pôžičiek: vždy, keď poskytnú klientovi pôžičku, vytvoria vklad na jeho účte a tým vytvárajú nové peniaze."

    Pochopenie toho, ako banky vytvárajú peniaze, je kľúčové pre pochopenie ekonomiky. Tento proces naznačuje, že banky môžu teoreticky vytvoriť značné množstvo peňazí. Správne porozumenie tejto problematike pomáha demystifikovať ekonomické koncepty a odhaliť niektoré mýty týkajúce sa zdaňovania, úrokov či inflácie. Je dôležité si uvedomiť, že banky vo svojom súkromnom vlastníctve vytvárajú veľkú časť peňažnej zásoby. Táto skutočnosť je často prehliadaná alebo považovaná za konšpiráciu, napriek tomu, že je otvorene priznávaná v mnohých ekonomických učebniciach.

    Frakčné bankovníctvo (bankovníctvo čiastočných rezerv)

    Frakčné bankovníctvo (alebo bankovníctvo čiastočných rezerv) je systém, v ktorom sa od bánk požaduje držať len časť vkladov ako rezervy. Táto prax, spolu s akceptáciou prevodov medzi účtami ako platných peňazí, umožňuje komerčným bankám aktívne vytvárať nové peniaze prostredníctvom zápisov v účtovných knihách.

    Povinné minimálne rezervy a ich funkcia

    Každá komerčná banka drží na účte v centrálnej banke tzv. povinné minimálne rezervy. Tieto rezervy sú elektronickou hotovosťou a ich výška sa vypočítava ako percento z každého vkladu. Napríklad, pri 1 % povinných minimálnych rezervách, z vkladu 1 000 EUR musí banka odložiť 10 EUR do centrálnej banky.

    Rezervy majú viacero funkcií:

    • Stabilizácia úrokových sadzieb: Pomáhajú ovplyvňovať likviditu v ekonomike. Zvyšovaním rezerv môžu centrálne banky regulovať tvorbu „virtuálnych“ peňazí.
    • Platobná funkcia: Banky využívajú rezervy na vzájomné vyrovnávanie platieb medzi klientmi rôznych bánk. Keď uskutočníte prevod z Banky A do Banky B, banky si tieto prostriedky neposielajú v hotovosti, ale prostredníctvom úpravy svojich rezerv v centrálnej banke. Pri prevode peňazí medzi bankami sa na konci dňa vyrovnávajú rozdiely. Napríklad, ak Banka A dlží Banke B 10 EUR, tieto peniaze sa reálne neprevedú, ale Banke A klesnú rezervy a Banke B stúpnu rezervy v centrálnej banke.

    Dôsledky frakčného bankovníctva

    V teoretickom modeli funguje tento proces nasledovne: ak klient vloží svoju výplatu na účet v banke, táto banka môže časť týchto peňazí požičať inému klientovi. Tento druhý klient potom peniaze minie a tie sa dostanú do inej banky prostredníctvom vkladu. Výsledkom sú dva vklady, ale pôvodne len jedny peniaze v hotovosti. Tento teoretický model však v reálnom svete naráža na obmedzenia. V praxi by banka A nemohla čakať, kým klient vloží svoju výplatu na účet, aby mohla požičať inému klientovi. Hoci banky obsluhujú viacero klientov, úverový trh nefunguje rovnomerne počas roka. Môže sa stať, že dopyt po úveroch prevýši objem vkladov, a banka nebude môcť okamžite poskytnúť úver len preto, že čaká na nové vklady.

    Koncept plných rezerv (Full Reserved Banking)

    Zatiaľ čo frakčné bankovníctvo je štandardnou praxou, existuje aj koncept systému plných rezerv (Full Reserved Banking). V takomto systéme by banky museli držať 100 % vkladov klientov ako rezervy, čo by znamenalo, že nemôžu vytvárať nové peniaze prostredníctvom úverov. Vklady by boli priamo kryté reálnymi peniazmi, a banky by slúžili primárne ako bezpečné úložiská a sprostredkovatelia platieb.

    Ak by banka v systéme plných rezerv prijala vklad, tieto prostriedky by musela držať v plnej výške a nemohla by ich požičať ďalej. Na poskytovanie úverov by banky museli získavať prostriedky inými spôsobmi, napríklad prostredníctvom emisie vlastných cenných papierov alebo získavaním kapitálu od investorov. V takomto systéme by tvorba peňazí bola výhradnou doménou centrálnej banky a objem peňazí v obehu by bol stabilnejší, no zároveň by to mohlo obmedziť objem úverov dostupných v ekonomike a spomaliť hospodársky rast. Teoretický model s dvomi vkladmi z jedných pôvodných peňazí by v systéme plných rezerv nenastal, pretože banka by nemohla vklad požičať ďalej a tak "znásobiť" peniaze.

    Centrálna banka a regulácia peňažnej zásoby

    V dvojstupňovom bankovom systéme zohráva kľúčovú úlohu centrálna banka. Na Slovensku je to Národná banka Slovenska (NBS), ktorá je od 1. januára 2009 súčasťou Eurosystému. Eurosystém pozostáva z Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá je zodpovedná za menovú politiku, a z centrálnych bánk členských krajín patriacich do Eurozóny. Eurozóna je územie v rámci Európskej únie tvorené štátmi, ktoré zaviedli euro. Európska centrálna banka (ECB) sídli vo Frankfurte nad Mohanom a určuje menovú politiku pre krajiny eurozóny s cieľom zabezpečiť cenovú stabilitu (definovanú ako medziročný nárast spotrebiteľských cien v eurozóne do výšky 2 %).

    Hlavné úlohy ECB a nástroje menovej politiky

    Medzi hlavné úlohy ECB patrí zabezpečovanie cenovej stability v eurozóne, určovanie a riadenie menovej politiky, riadenie eura ako spoločnej meny, povoľovanie vydávania euro bankoviek a mincí, vyhlasovanie kurzov eura k iným menám, uchovávanie a spravovanie devízových rezerv zúčastnených štátov a podpora hladkého chodu platobných systémov v eurozóne. Tieto úlohy plní ECB v spolupráci s národnými centrálnymi bankami a s nimi tvorí Eurosystém.

    Centrálna banka prichádza denne do styku s komerčnými bankami a ďalšími finančnými inštitúciami a obchoduje s nimi. Je to vlastne banka pre banky, kde si komerčné banky zakladajú účty podobne ako ľudia v komerčných bankách. Prostredníctvom týchto účtov sa uskutočňujú medzibankové finančné operácie medzi centrálnymi a komerčnými bankami, rovnako ako operácie na peňažnom, čiže veľkoobchodnom trhu, na ktorom si banky požičiavajú na krátky čas veľké sumy peňazí.

    Grafika: Hlavné úlohy Európskej centrálnej banky

    ECB podobne ako ostatné národné centrálne banky môže ovplyvňovať úroveň úrokových mier na peňažnom trhu, ktoré majú značný vplyv na všetky ostatné úrokové sadzby a tým aj na celú ekonomiku. Najdôležitejšie nástroje menovej politiky ECB sú:

    • Operácie na voľnom trhu: Hlavné refinančné operácie - v rámci nich ECB prostredníctvom národných centrálnych bánk na určitý, presne stanovený čas požičiava peniaze komerčným bankám, ktoré predkladajú svoje ponuky v pravidelných týždenných tendroch. ECB teda dodáva trhu likviditu. Komerčné banky platia z týchto pôžičiek úroky a zároveň musia Eurosystému poskytnúť záruku v podobe vhodných finančných aktív. ECB stanovuje minimálnu akceptovateľnú úrokovú sadzbu.
    • Automatické operácie: Banky si môžu peniaze z centrálnej banky požičať (jednodňové refinančné obchody) alebo ich do nej uložiť (jednodňové sterilizačné obchody) bez čakania na operácie na trhu. Sadzba pri jednodňových refinančných obchodoch je vždy vyššia ako minimálna akceptovateľná sadzba (drahšie požičiavanie), pri sterilizačných obchodoch je vždy nižšia.
    • Povinné minimálne rezervy: ECB od bánk vyžaduje, aby počas stanoveného časového obdobia držali určitý minimálny priemerný objem likvidity. Táto požiadavka pomáha stabilizovať sadzby peňažného trhu a zvyšuje závislosť bánk na likvidite, ktorú poskytuje ECB. Ak centrálna banka chce utlmovať rozvoj ekonomiky, bude znižovať ponuku peňazí, t. j. sťahovať peniaze z obehu, čo sa nazýva reštriktívna menová politika. Nástrojmi sú zvýšenie diskontnej sadzby, zvýšenie percenta povinných minimálnych rezerv a predaj cenných papierov. Ak chce naopak podporiť ekonomiku, uplatní expanzívnu menovú politiku znížením sadzieb a povinných minimálnych rezerv, a nákupom cenných papierov.

    Na zabezpečenie plynulého prevodu peňazí medzi bankami slúži peňažný zúčtovací systém TARGET 2 (Trans-european Automated Real-Time Gross Settlement Express Transfer System), ktorý zabezpečuje rýchle a plynulé zúčtovanie platieb v reálnom čase. Spája národné platobné systémy s platobným mechanizmom ECB a je jedným z troch najväčších na svete.

    Porovnanie frakčného bankovníctva a systému plných rezerv

    Rozdiely medzi frakčným bankovníctvom a systémom plných rezerv sú zásadné pre pochopenie fungovania modernej ekonomiky a jej stability.

    Parameter Frakčné bankovníctvo (čiastočné rezervy) Systém plných rezerv (100 % rezervy)
    Tvorba peňazí Banky aktívne vytvárajú nové peniaze pri poskytovaní úverov, pretože držia len časť vkladov ako rezervy. Banky nemôžu vytvárať nové peniaze. Peniaze by tvorila výhradne centrálna banka.
    Objem peňažnej zásoby Objem peňažnej zásoby je výrazne väčší ako objem hotovosti a rezerv, keďže banky znásobujú peniaze prostredníctvom úverov. Objem peňažnej zásoby by bol oveľa bližšie k objemu hotovosti a rezerv v obehu.
    Likviditné riziko Vyššie riziko runu na banky (bank run), keďže banky nemajú dostatok hotovosti na vyplatenie všetkých vkladateľov naraz. Rieši sa poistením vkladov a centrálnou bankou ako veriteľom poslednej inštancie. Nižšie riziko runu na banky, keďže vklady sú plne kryté rezervami.
    Ekonomický rast a úvery Umožňuje rozsiahlejšie poskytovanie úverov a stimuluje hospodársky rast, ale môže viesť k úverovým bublinám a prehriatiu ekonomiky. Môže obmedziť dostupnosť úverov a spomaliť rast ekonomiky. Banky by úverovali len z vlastného kapitálu alebo špecificky získaných zdrojov.
    Stabilita a regulácia Vyžaduje silnú reguláciu a dohľad centrálnej banky nad povinnými minimálnymi rezervami a menovou politikou na udržanie stability. Potenciálne stabilnejší systém z hľadiska peňažnej zásoby, menej náchylný na cyklické výkyvy spôsobené úverovou expanziou.
    Úloha centrálnej banky Centrálna banka reguluje peňažnú zásobu a poskytuje likviditu. Centrálna banka má priamejšiu kontrolu nad celkovou peňažnou zásobou.

    Frakčné bankovníctvo je základom moderných ekonomík, ktoré spája výhody flexibilnej tvorby úverov s rizikami finančnej nestability. Systém plných rezerv predstavuje alternatívu, ktorá by mohla priniesť väčšiu stabilitu, no zároveň by si vyžadovala prehodnotenie fungovania úverového trhu a celkového hospodárskeho rastu.

    tags: #frakcny #bankovy #system #vs #full #reserved

    Populárne príspevky: