Štruktúra a funkcie epidermis
Epidermis, ako najvrchnejšia vrstva kože, predstavuje našu primárnu bariéru voči vonkajšiemu prostrediu. Chráni telo pred toxínmi, baktériami a nadmernou stratou vody. Táto vrstva sa skladá z piatich vrstiev keratinocytov, ktoré vznikajú v bazálnej vrstve a postupne dozrievajú a menia sa smerom k povrchu kože.
Vrcholy dermis v epidermis
Do spodnej hranice epidermis zasahujú výbežky dermis, známe ako papily. Tieto papily tvoria riedke kolagénové väzivo s mnohými bunkami a elastickými vláknami, čím prispievajú k celkovej štruktúre a funkcii kože.
Stratum basale - základná vrstva
Stratum basale, nazývané aj bazálna vrstva, tvorí jednu vrstvu palisádovito usporiadaných kubicko-cylindrických buniek - keratinocytov. V tejto vrstve sa nachádzajú aj zrnká melanínu, ktoré tvoria nad jadrom bunky ochrannú čiapočku. Bunky sú navzájom spojené pomocou desmozómov, zatiaľ čo ich pripojenie k bazálnej membráne zabezpečujú hemidezmozómy.
Melanocyty - bunky produkujúce pigment
V stratum basale sa nachádzajú aj melanocyty, bunky s početnými výbežkami, ktorými transportujú svoj hlavný produkt, melanín, do okolitých keratinocytov. Jeden melanocyt zásobuje približne 30-40 keratinocytov. Melanocyty nie sú priamo spojené s keratinocytmi desmozómami, ale sú pripojené k bazálnej membráne pomocou hemidezmozómov.
Stratum germinativum (Malpighiho vrstva)
Spolu so stratum basale tvorí stratum germinativum (nazývané aj Malpighiho vrstva) zónu proliferácie. Táto vrstva je zložená z polygonálnych buniek spojených pomocou desmozómov, ktoré pod mikroskopom pripomínajú tŕne. Ich medzibunkové priestory sú vyplnené tkanivovou tekutinou. Bunky v tejto vrstve majú dlhé výbežky a svetlú, chromofóbnu cytoplazmu.
Stratum granulosum - zrnitá vrstva
Stratum granulosum obsahuje jednu alebo viacero vrstiev plochých buniek. V týchto bunkách sa nachádzajú bazofilne sa farbiace, hrubé zrná keratohyalínu (obsahujúce keratin, trichohyalin, profillagrin a iné), ktoré sú medziproduktom procesu rohovatenia.
Stratum lucidum - svetlá vrstva
Stratum lucidum je tenká vrstva epidermis zložená z 2-3 vrstiev buniek. V tejto vrstve už nie sú viditeľné jadrá a cytoplazma je homogénna. Dochádza tu k premene keratohyalínu na granula glykogenu a eleidinu.
Stratum corneum - rohovitá vrstva
Najvrchnejšia vrstva epidermis, stratum corneum (rohovitá vrstva), sa skladá z niekoľkých vrstiev bezjaderných, úplne oploštených buniek - korneocytov. Tieto odumreté bunky sa postupne rovnomerne olupujú v procese nazývanom deskvamácia. Bunky v stratum corneum sú spojené epidermálnymi lipidmi, ktoré tvoria ochrannú bariéru a viažu vlhkosť v pokožke. Hrúbka tejto vrstvy sa líši v závislosti od telesnej partie, pričom najhrubšia je na chodidlách a dlaniach.
Dermis - väzivová vrstva
Dermis, nazývaná aj corium, je vrstva väzivového pôvodu. Delí sa na dve hlavné časti:
- Stratum papillare: Táto vrstva vybíha smerom do epidermis v podobe papíl. Skladá sa z riedkeho kolagénového väziva s mnohými bunkami a elastickými vláknami.
- Stratum reticulare: Nachádza sa pod papilárnou vrstvou a tvorí hustú sieť kolagénových a elastických vlákien. Delí sa na povrchový (subpapilárny) a hlboký systém.
Hlavnými stavebnými zložkami dermis sú kolagén a elastín, ktoré zabezpečujú pevnosť a pružnosť pokožky. S pribúdajúcim vekom sa prirodzená tvorba týchto vlákien spomaľuje, čo vedie k strate pevnosti a tvorbe vrások.
Subcutis - podkožie
Najspodnejšia vrstva kože, subcutis (podkožie), má mezenchymálny pôvod. Vyskytuje sa tu väzivo, cievy, nervy, nervové zakončenia a potné žľazy. Táto vrstva uchováva energiu, pôsobí ako tlmič nárazov a izoluje telo.
Nervové zakončenia v koži
Koža je bohato inervovaná. Medzi nervové zakončenia patria:
- Voľné nervové zakončenia: Jednoduché fibrily pre vnímanie bolesti, dotyku a teploty.
- Špecializované zakončenia:
- Ruffinihotielsko: Obalené perineuriom a kolagénnymi vláknami, citlivé na ťah.
- Meissnerovotielsko: Oválneho tvaru, nachádza sa na bříškach prstov, dlaniach, chodidlách, perách a jazyku, citlivé na dotyk.
- Vaterovo-Pacinihotielsko: Oválneho tvaru, veľké 1-3 mm, citlivé na tlak a vibrácie.
- Vegetatívne nervy: Ovládajú funkcie žliaz a ciev (vazokonstrikcia a dilatácia).
Vývoj a zmeny kože počas života
Koža sa počas života človeka neustále mení:
- Dojčatá: Koža je tenšia, s menej aktívnymi žľazami a slabším ochranným filmom. Citlivosť na UV žiarenie je zvýšená kvôli nedostatočnej pigmentácii. Dojčatá tiež horšie regulujú telesnú teplotu.
- 4 roky: Koža a jej apendixy sú vyzretejšie, ale stále tenšie a citlivejšie na UV žiarenie.
- Puberta: Hormonálne zmeny môžu viesť k zvýšenej tvorbe mazu a akné.
- Od 25 rokov: Môžu sa objaviť prvé prejavy starnutia, stenčovanie epidermis a dermis.
- Od 30 rokov: Spomaľujú sa metabolické procesy.
- Od 40 do 60 rokov: Znižuje sa rast krvných ciev, epidermis sa stenčuje, zhoršuje sa zásobenie živinami, čo vedie k strate hutnosti a pevnosti pleti.
- Od 60 do 80 rokov: Regenerácia kože sa spomaľuje, pokožka sa stenčuje, zvyšuje sa UV citlivosť a náchylnosť na hyperpigmentácie.
- Od 75 rokov: Znižuje sa imunitná funkcia kože, čo ju robí náchylnejšou na infekcie.
Rozdiely medzi mužskou a ženskou pokožkou
Mužská a ženská pokožka starnú odlišne. Znížená aktivita žliaz, hormonálne zmeny (najmä pokles estrogénu po menopauze u žien) a pomalšia regenerácia buniek ovplyvňujú štruktúru pokožky. Genetika hrá tiež kľúčovú úlohu.
Vonkajšie a vnútorné faktory ovplyvňujúce starnutie pleti
Až 80 % negatívnych faktorov ovplyvňujúcich starnutie pleti je vonkajších a možno im predchádzať. Patria sem:
- Faktory životného štýlu: fajčenie, alkohol, strava, stres, nedostatočná alebo nevhodná starostlivosť o pleť.
- UV žiarenie: Je hlavnou príčinou predčasného starnutia. Oblasti kože, ktoré nie sú vystavované slnku, si dlhšie zachovávajú pevnosť a pružnosť.
Pravidelné čistenie a starostlivosť o pleť vhodnými produktami pomáha udržať pokožku zdravú a oddialiť prejavy starnutia.
Ako UV žiarenie spôsobuje rakovinu a starnutie
Špecifiká starostlivosti o rôzne časti tela
Koža sa líši v závislosti od jej umiestnenia na tele:
- Tvár: Najnápadnejšia časť tela, citlivá na vonkajšie vplyvy, náchylnejšia na starnutie. Pleť tváre sa delí na 4 základné typy: normálna, suchá, mastná a zmiešaná.
- Očné okolie: Pleť je tu ešte tenšia a citlivejšia, vyžaduje špecifickú starostlivosť.
- Vlasová pokožka: Zvýšený počet folikulov a žliaz, spolu s vlastnou kožnou flórou, ju robia citlivou na kožné ochorenia. Zlá voľba šampónu môže viesť k podráždeniu.
- Podpazušie: Pokožka je tu citlivá kvôli treniu a vlhkému prostrediu. pH je vyššie (6,5), čo ju robí náchylnejšou na rast baktérií a telesný pach.
- Ruky: Pokožka je tu menej schopná stabilizovať lipidy a viazať vlhkosť. Sú denne vystavené vonkajším vplyvom, ktoré ju vysušujú.
- Chodidlá: Obsahujú viac tukových buniek pre tlmenie nárazov. Epidermis je tu hrubšia (1-5 mm). Nadmerné trenie môže viesť k otlakom a kurím okám.
Ochranné mechanizmy kože
Koža disponuje radom ochranných mechanizmov:
- Hydrolipidický film a kyslý plášť: Emulzia vody a lipidov s mierne kyslým pH (5,4-5,9) chráni pred baktériami a vysúšaním.
- Rohová vrstva epidermis: Fyzická bariéra proti patogénom a chemikáliám.
- Regenerácia: Schopnosť hojiť rany.
- Imunitná funkcia: Kožné bunky reagujú na zápaly a infekcie.
- Ukladanie živín: Tukové bunky v podkoží slúžia ako zdroj energie.
Význam starostlivosti o pleť
Zdravá koža je nevyhnutná pre celkové zdravie a pohodu. Správna starostlivosť o pleť, vrátane:
- Denného čistenia: Ráno a večer na odstránenie nečistôt a kožného mazu.
- Slnečnej ochrany: Používanie prípravkov s UV filtrom na ochranu pred škodlivým žiarením.
- Výberu vhodných produktov: Produkty určené pre konkrétny typ pleti, jej stav a vek, s rešpektovaním prirodzeného pH kože.
- Používania medicínskej kozmetiky: Testovanej na citlivej pleti a s preukázanou kožnou znášanlivosťou.
Značka Eucerin ponúka komplexnú paletu prípravkov starostlivosti o pleť vhodných pre všetky typy a problémy pleti.
tags: #eucerin #zakladne #vrstvy #epidermis