Kožné hrbolčeky: Prehľad typov, príčin a liečby
Na koži si niekedy môžeme všimnúť rôzne výrastky alebo uzlíky, ktoré môžu vzbudzovať obavy. Vo väčšine prípadov ide o neškodné kožné hrbolčeky súvisiace s neškodnými príčinami. Podkožné hrudky môžu byť spôsobené množstvom zdravotných príčin, ich závažnosť je rôzna. Bežné dôvody sú trauma, akné, bradavice, abscesy a vredy, môže to však byť aj alergická reakcia, rakovinové bujnenie v tele či cysta. Hoci vo väčšine prípadov nejde o vážny problém, je dôležité poznať ich možný pôvod a význam, pretože niektoré môžu byť aj závažnejšie. Každú hrčku by ste mali sledovať a nechať si ju vyšetriť lekárom, aby sa vylúčili potenciálne problémy a prípadné komplikácie. Len tak je možné efektívne riešiť akékoľvek problémy.
Typy kožných hrbolčekov
Lipómy (tukové hrčky)
Čo je lipóm?
Lipóm je nezhubný výrastok, ktorý sa tvorí z tukového tkaniva. Ide o nezhubný tukový nádor, ktorý sa zvyčajne nachádza tesne pod kožou. Podkožné hrudky (lipómy) sú tučné tkanivo, ktoré pomaly vyrastá pod kožou. Na pohľad pôsobia ako abnormálne vyvýšená koža.
Ako vyzerá lipóm a kde sa objavuje?
Lipóm sa nachádza pod kožou a je to polkruhový vypuklý výrastok. Človek ho môže nahmatať, inokedy je aj viditeľný. Môžu byť tvrdé a tuhé, ale aj mäkké a pohyblivé. Novotvar je pohyblivý a zvyčajne nespôsobuje bolesť. Ak lipóm stlačíte končekmi prstov, pocítite jeho pohyblivosť a mäkkosť. Lipómy dosahujú priemer 5 cm. Lipómy sa môžu vyskytnúť kdekoľvek. Najčastejšie postihujú krk, ramená, chrbát, brucho, ruky a stehná. Niekedy sa novotvary objavujú na rukách a na stehnách. Sú jemné na dotyk, väčšinou sa pod prstom ľahko pohybujú, bývajú tesne pod kožou, sú bledé a bezfarebné, rastú pomaly a nebolia.
Príčiny vzniku lipómu
Príčiny výskytu lipómov nie sú doteraz známe. Lekári a vedci sa vo väčšine prípadov zhodujú v tom, že ich výskyt súvisí s genetickými faktormi. Niektorí ľudia môžu zdediť po rodičoch chybný gén, ktorý môže spôsobiť vznik lipómu. Tento jav sa nazýva familiárna mnohopočetná lipomatóza. Rizikovým faktorom rozvoja lipómu je rodinná anamnéza. Ak niekto v rodine trpí podkožnými hrudkami, tento stav možno zdediť. Lipóm zvyčajne vzniká pri poruche metabolických procesov tukového tkaniva, najmä pri odbúravaní podkožných tukových zásob - lipolýzu.
Ďalšími príčinami vzniku lipómu môžu byť ochorenia pankreasu a pečene, hypofýzy a štítnej žľazy. Lipómy sa málokedy tvoria v detskom veku, výnimkou sú ochorenia ako kiahne alebo mumps. Najčastejšie sa lipóm objavuje v strednom veku alebo u starších ľudí. Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku lipómov, patria zmeny súvisiace s vekom (najčastejšie sa vyskytujú u mužov a žien vo vekovej skupine od 40 do 60 rokov) a metabolické poruchy (lipómy sa môžu vyskytnúť v prípade metabolických porúch, najmä v dôsledku nedostatku enzýmov).
Lipómy môžu vzniknúť aj v dôsledku traumy, ktorá má výrazný vplyv na oblasť, kde sa lokalizoval novotvar, čo spôsobuje nezvratné zmeny v tkanivách. Rast tukového nádoru je neoddeliteľne spojený s posttraumatickými zmenami v tkanivách. Výskyt lipómov môže vyvolať obezita, nadmerné pitie alkoholu, ochorenie pečene a intolerancia glukózy.
Lipóm vs. Liposarkóm
Hoci lipóm nie je rakovinový, môže vyzerať ako liposarkóm, ktorý je malígny alebo rakovinový. Dôležité je rozlíšiť lipóm od liposarkómu. Oba majú podobné vonkajšie vlastnosti, no na rozdiel od tukových útvarov sú liposarkómy klasifikované ako skupina mezenchymálnych nádorov, ktorých bunky môžu degenerovať do rakovinových útvarov. Na rozdiel od lipómu sú liposarkómy bolestivé a rastú pod kožou veľmi rýchlo.
Liečba a odstránenie lipómu
Podkožné hrudky veľmi často nespôsobujú žiadne ťažkosti, takže ani nevyžadujú liečbu. V mnohých prípadoch nie je nevyhnutné lipóm odstrániť. Ak vám lipóm nespôsobuje žiadny problém a lekár s istotou vie, že nie je malígny, miesto jeho odstránenia môže odporučiť iba jeho pravidelné sledovanie. Ak lipóm nespôsobuje žiadne ťažkosti, zvyčajne sa neodstraňuje.
Odstránenie lipómu je potrebné iba v prípade, keď jeho umiestnenie spôsobuje iné zdravotné ťažkosti alebo predstavuje hrozbu pre zdravie či život pacienta. Ak novotvar zasahuje do kĺbov, do nervov, orgánov, svalov alebo ciev, pravdepodobne ho nebude možné odstrániť. Odporúča sa aj vtedy, keď je kožný nádor veľký a naďalej rastie. V prípade potreby vám lekár môže predpísať steroidné injekcie na zmiernenie zápalu a bolesti. Aplikujú sa priamo na postihnutú oblasť, no hrudka sa len zmenší, nezmizne úplne.
Lipóm sa odstraňuje chirurgickým zákrokom, laserom alebo metódou rádiových vĺn. Najčastejšie sa vykonáva chirurgické odstránenie lipómu (v mieste tvorby lipómu sa urobí malý rez, po ktorom môže zostať jazva). Miniinvazívny zákrok sa vykonáva ambulantne pod vplyvom lokálnej anestézie a nemá vplyv na zdravé tkanivá. Znižuje sa tiež riziko straty krvi a obdobie rehabilitácie (po zákroku môže pacient ísť domov). Na urýchlenie hojenia je nutné pravidelne meniť obväz a zabrániť tomu, aby bol mokrý či špinavý. Počas obdobia hojenia sa pacientovi neodporúča športovať, navštevovať kúpele alebo solárium.
Ďalšou možnosťou liečby je liposukcia. Keďže podkožné hrudky sú na báze tuku, tento postup veľmi dobre funguje na ich zmenšovanie. Pri liposukcii sa používa ihla pripojená k veľkej injekčnej striekačke a oblasť je odsávaná. Lipómy môžu byť lokalizované aj na hlave a najšetrnejšou možnosťou ich odstránenia je použitie lasera. Odstránenie lipómu laserom pomáha predchádzať komplikáciám, keďže laserový lúč pôsobí len na postihnutú oblasť a nezasahuje zdravé tkanivo. Pomáha predchádzať riziku infekcie a považuje sa za bezpečnejší ako tradičný chirurgický zákrok. Odstránenie lipómu laserom zabraňuje vzniku modrín a opuchu v postihnutej oblasti. Okraje sa koagulujú (zapečatia laserom) a zašijú intradermálnym stehom. Odstránenie laserom si nevyžaduje hospitalizáciu ani dlhé obdobie rehabilitácie. Ľudové liečiteľstvo (brezový odvar, cesnakové, cibuľové alebo zázvorové masti) dermatológovia neodporúčajú, pretože samoliečba môže viesť k zhubnej zmene.
LIPOMAS and surgery
Aterómy (mazové cysty)
Rozdiely medzi aterómom a lipómom
Ateróm je folikulárna alebo epidermálna cysta, ktorá obsahuje pastovitú alebo stuhnutú hmotu. Rovnako ako lipóm, aj ateróm sa tvorí pod kožou a môže byť jednoduchý alebo viacnásobný. Na rozdiel od hromadenia tukov (lipómu) má táto podkožná kapsula malý otvor, z ktorého sa uvoľňuje páchnuci obsah.
Príčiny aterómu
Vo väčšine prípadov sa ateróm vyskytuje v dôsledku upchatia mazovej žľazy následkom nadmernej tvorby mazu alebo jej poranenia či prasknutia.
Odstránenie a prevencia aterómu
Ak sa v puzdre aterómu nachádza veľké množstvo mazu, môže dôjsť k zápalu, ktorý spôsobuje bolesť a svrbenie. Lekár otvorí výrastok, odstráni jej obsah a predpíše lieky na zmiernenie zápalu. Ateróm sa potom vyreže spolu s puzdrom, ktorý obsahuje hnis. Najčastejšie sa ateróm odstraňuje chirurgicky, inak môže dôjsť k recidíve.
Prevencia aterómu spočíva v zabránení upchatia mazových žliaz prostredníctvom kozmetických procedúr na čistenie pokožky (peelingy, jemné masky).
Dermatofibrómy (väzivové uzlíky)
Čo je dermatofibróm?
Na koži si niekedy môžeme všimnúť drobné hrbolčeky, ktoré sú tvrdé, okrúhle a nemenia sa celé roky. Jedným z takýchto bežných útvarov je dermatofibróm. Je to nezhubný kožný útvar, ktorý vzniká v hlbšej vrstve kože - v tzv. dermis - ako reakcia na drobné poranenie, bodnutie hmyzom alebo zápal. Ide o malý, tuhý uzlík vytvorený z väzivového a histiocytového tkaniva. Zväčša nespôsobuje žiadne vážne ťažkosti - len v ojedinelých prípadoch býva citlivý na dotyk alebo esteticky rušivý.
Ako dermatofibróm vyzerá?
Typický dermatofibróm má okrúhly alebo oválny tvar, je mierne vystúpený alebo zapadnutý. Farba sa môže líšiť podľa typu pokožky a veku útvaru, býva najčastejšie hnedý, sivohnedý, červenkastý alebo žltkastý. Je tuhý na dotyk, často pripomína malý gombík pod kožou. Niektoré sa po rokoch zafarbia tmavšie alebo zostanú nenápadne hnedé. Charakteristické je, že sa pri stlačení z bokov môže v strede jemne preliačiť (tzv. „dimple sign“).
- veľkosť od 0,3 do 1,5 cm
- pevný, tuhý na dotyk
- hladký alebo mierne drsný povrch
- ohraničený, ale niekedy zdanlivo splýva s okolitou pokožkou
- zvyčajne bez iných príznakov, ale môže byť citlivý pri dotyku alebo holením
Kde sa dermatofibróm najčastejšie objavuje?
Dermatofibróm sa najčastejšie objavuje na miestach, ktoré sú vystavené drobným poraneniam, treniu alebo štípancom od hmyzu - typicky na predkoleniach, stehnách, ramenách a predlaktiach. U žien sa často vyskytuje práve na nohách, kde môže byť podráždený holením. Môže sa však objaviť kdekoľvek na tele, no vždy ide o povrchový kožný útvar, najčastejšie jednotlivý, ojedinele sa môže vyskytnúť viacnásobne.
Príčiny dermatofibrómu
Dermatofibróm vzniká ako dôsledok lokálnej reakcie kože na drobné poškodenie, zápal alebo cudzie teleso - telo si v mieste podráždenia vytvorí „uzáver“ z väzivového tkaniva. Hoci presný mechanizmus nie je úplne objasnený, predpokladá sa, že ide o reakciu imunitného systému na nejaký spúšťač. Nejde o dedičné ani infekčné ochorenie.
Možné príčiny vzniku dermatofibrómu:
- bodnutie alebo štípanie hmyzom
- drobné poranenie kože (napr. škrabnutie, porezanie)
- zapálený vlasový folikul alebo zarastený chlp
- reakcia na tetovanie, očkovanie či vpich
- zriedkavo aj bez zjavnej príčiny (spontánny vznik)
Dermatofibrómy najčastejšie postihujú mladých až stredne starých dospelých, pričom ženy sú postihnuté častejšie než muži - pravdepodobne v dôsledku častejšieho holenia nôh alebo väčšej citlivosti na drobné podráždenia kože. V detstve sa objavujú zriedkavo. Sklon k tvorbe dermatofibrómov môže byť aj individuálny.
Dermatofibróm vs. Dermatofibrosarkóm
Hoci názvy týchto dvoch útvarov znejú podobne, ide o úplne odlišné diagnózy. Dermatofibróm je bežný, neškodný a ohraničený kožný výrastok, ktorý nevykazuje zhubné vlastnosti, nerastie do hĺbky a takmer nikdy sa nemení. Naopak, dermatofibrosarkóm protuberans (DFSP) je zriedkavý, no zhubný nádor, ktorý síce rastie pomaly, ale invazívne - môže prerastať do hlbších vrstiev kože a podkožia. Dermatofibróm býva malý, dobre ohraničený a tuhý uzlík na povrchu kože, ktorý má farbu od svetlohnedej až po tmavohnedú alebo červenkastú. Často sa objavuje jednotlivo, najmä na nohách či rukách. Po stlačení z bokov sa jeho stred môže jemne vnútorne preliačiť - čo je známe ako „dimple sign“. Zvyčajne nerastie, nemení sa a nebolí, aj keď môže byť citlivý pri podráždení. Naopak, dermatofibrosarkóm protuberans (DFSP) často vyzerá ako plošný, tuhý uzol, ktorý sa časom zväčšuje a môže začať vystupovať nad úroveň kože (odtiaľ slovo protuberans = vyčnievajúci). Býva bledší alebo mierne fialový, s lesklým alebo napnutým povrchom. Nemá typický „dimple sign“, rastie veľmi pomaly, ale invazívne do hĺbky, a môže sa na dotyk líšiť od okolitej kože.
Diagnostika dermatofibrómu
Diagnostika dermatofibrómu je vo väčšine prípadov klinická, čo znamená, že skúsený dermatológ ho rozpozná už pri bežnom vyšetrení pohľadom a pohmatom. Pomáha najmä jeho typický vzhľad - malý, tuhý, okrúhly alebo oválny uzlík, často sfarbený dohneda alebo červenkasto, s charakteristickým preliačením v strede pri stlačení z bokov (dimple sign). Ak však útvar nie je úplne typický, je priveľký, nejednoznačne sfarbený, mení sa alebo si ho pacient často dráždi, lekár môže odporučiť biopsiu.
Možnosti liečby a odstránenia dermatofibrómu
Väčšina dermatofibrómov nevyžaduje žiadnu liečbu, pokiaľ nespôsobujú diskomfort alebo estetické ťažkosti. Ak je uzlík na mieste, kde sa opakovane dráždi, alebo ak pacientovi vizuálne prekáža, môže dermatológ odporučiť jeho odstránenie. Samotný útvar však zvyčajne neustupuje spontánne a môže pretrvávať roky, či dokonca celý život.
Spôsoby odstránenia dermatofibrómu:
- Chirurgické vyrezanie: Ide o najúčinnejšiu metódu, pri ktorej sa útvar úplne odstráni spolu s časťou okolitého tkaniva. Výhodou je definitívne riešenie, no nevýhodou je vznik jazvy.
- Laserová terapia: Laserom sa vrchné vrstvy útvaru zbrúsia alebo „odparia“. Výsledok je často estetickejší než po chirurgii, no časť dermatofibrómu môže v hĺbke ostať a časom sa obnoviť.
- Kryoterapia: Zmrazenie tekutým dusíkom poškodí tkanivo útvaru, ktorý sa následne postupne vstrebáva alebo odpadne. Častejšie si vyžaduje opakovanie.
Domáca starostlivosť a prevencia
Ak sa rozhodnete dermatofibróm neliečiť, odporúča sa občasné vizuálne sledovanie útvaru (napr. raz za 2-3 mesiace) a kontrola, či sa nemení veľkosť, tvar, farba alebo nepociťuješ bolesť, svrbenie či krvácanie. V prípade, že je útvar podráždený, môžeš ho chrániť jemným krytím alebo nosením voľnejšieho oblečenia.
Úplná prevencia nie je možná, no existujú spôsoby, ako znížiť riziko ich vzniku: chrániť pokožku pred bodnutím hmyzom, ošetrovať drobné poranenia, neškrabať a nedráždiť zapálené miesta, vyhýbať sa opakovanému podráždeniu kože.
Zväčšené lymfatické uzliny
Úloha lymfatických uzlín
Lymfatickú uzlinu tvorí tkanivo, ktoré je súčasťou nášho imunitného systému, ktorým bojujeme proti infekciám. V lymfatickej uzline prebývajú lymfocyty, čiže biele krvinky, ktorých úloha spočíva v boji proti nežiaducim mikroorganizmom a toxínom. Zväčšená uzlina obyčajne znamená pomnoženie lymfocytov, a teda obyčajne je reakciou na infekciu.
Príčiny zväčšenia uzlín: Infekcie
Keďže naše telo je popretkávané sieťou lymfatických ciev a uzlín a lymfa v našom tele cirkuluje jednosmerne z tkanív do krvi, je väčšinou orientačne možné zistiť oblasť infekcie podľa toho, ktorá uzlina či uzliny sú zväčšené. Ak teda natrafíme na zväčšené uzliny, mali by sme si všímať príznaky prípadnej infekcie v okolí.
- Uzliny na krku: zväčšujú sa pri infekciách dýchacích ciest, chrípke, herpetickej infekcii či probléme v dutine ústnej.
- Zdurenie uzlín v záhlaví: častý príznak vírusovej infekcie dýchacích ciest, ale vyskytuje sa aj pri postihnutí všami.
- Uzliny v slabinách: môžu byť reaktívne zväčšené u dievčat v puberte, ktoré si holia nohy.
Veľké lymfatické uzliny spolu s typickými príznakmi angíny môžu byť súčasťou infekčnej mononukleózy. Ak je príčinou zväčšenia uzliny infekcia, uzlina nadobudne normálnu veľkosť do niekoľkých týždňov, obyčajne do jedného mesiaca.
Kedy navštíviť lekára so zväčšenými uzlinami?
Faktom je, že zväčšené lymfatické uzliny sú veľmi častým dôvodom návštevy lekára, vo väčšine prípadov nezávažný. Ak sa uzlina nezmenší po uplynutí niekoľkých týždňov od infekcie, zväčšuje sa, alebo ak máte pochybnosti, určite s návštevou lekára neváhajte.
Určite navštívte lekára v prípade:
- náhleho zväčšenia uzliny a začervenania či sfialovenia kože nad ňou
- vysokej horúčky
- nálezu zväčšených uzlín vo viacerých oblastiach tela
- súčasného výskytu únavy, letargie, nechutenstva, nočného potenia, straty hmotnosti
- ak sú uzliny tvrdé a nedajú sa posunúť voči spodine, prípadne splýva viacero uzlín do tzv. paketu
- ak zväčšenie uzlín nesúvisí s infekciou, prípadne je súvis nejasný
- ak sa uzliny nezmenšia ani po uplynutí niekoľkých týždňov od infekcie, prípadne sa zväčšujú
- pri zväčšených a citlivých uzlinách počas viac ako 5 dní
- ak zväčšené uzliny na krku spôsobujú ťažkosti s dýchaním, prehĺtaním či pitím
- ak sa uzliny veľmi zväčšia v priebehu 6 alebo menej hodín
- uzlina je veľmi citlivá na dotyk
- uzlina obmedzuje pohyblivosť krku, ramena či nohy
- pri horúčke trvajúcej dlhšie ako 3 dni
Iné príčiny zväčšenia uzlín
V prípade, že zväčšenie uzlín nesúvisí so žiadnou infekciou, je potrebné vylúčiť iné zápalové ochorenia neinfekčného pôvodu - napríklad reumatoidnú artritídu či choroby spojivového tkaniva. Zväčšenie lymfatických uzlín môže byť aj reakciou na viaceré lieky. Takisto možnou, hoci nie častou príčinou môže byť onkologické ochorenie - v takomto prípade bývajú uzliny tvrdé, nepohyblivé voči okolitému tkanivu a môžu splývať viaceré do paketov, pretrvávajú dlhodobo a obyčajne sa pomaly zväčšujú, nebývajú bolestivé a pacient môže byť unavený, bledý, často nepriberá alebo chudne.
Hrčky v oblasti konečníka: Hemoroidy a perianálna trombóza
Popis a príznaky
Hrčka v oblasti konečníka, ktorú popisujete ako bolestivú a tmavú, by mohla skutočne naznačovať vonkajšie hemoroidy alebo tzv. perianálnu trombózu. Táto situácia vzniká, keď sa v cievach konečníka vytvorí krvná zrazenina, čo vedie k vzniku bolestivej a zdurenej hrčky. Vzhľadom na to, že je hrčka tmavá, môže ísť o nahromadenú krv pod kožou. Pri zápale či trombóze bývajú hrčky viac bolestivé a citlivé. Hemoroidy patria medzi najčastejšie ochorenia konečníka, ktoré spôsobujú nekomfort a môžu predstavovať aj rad komplikácií. Tzv. vonkajšie hemoroidy sa môžu objaviť aj v oblasti konečníka. Väčšinou ide o mäkké, pohyblivé a nebolestivé útvary. Pri zápale či trombóze bývajú hrčky viac bolestivé a citlivé.
Liečba a prevencia
Ak sa hrčka nezväčšuje a bolesť nie je neznesiteľná, je možné stav skúsiť zvládnuť pomocou voľne dostupných prípravkov. Masti na hemoroidy, ako napríklad Faktu masť, pomáhajú znižovať opuch a bolesť. Celkovo je možné podporiť hojenie a regeneráciu liekmi s obsahom diosminolu. Ak hrčka pretrváva dlhšie ako týždeň alebo sa zväčšuje, či je sprevádzaná silnou bolesťou, horúčkou alebo krvácaním, je potrebné vyšetrenie u lekára.
Základom prevencie sú zdravé stravovacie návyky, dostatočný pitný režim a pravidelná fyzická aktivita. Strava bohatá na vlákninu a dostatočné množstvo tekutín prispievajú k mäkkej stolici a ľahšiemu vyprázdňovaniu, čím sa znižuje tlak v oblasti konečníka. Dbajte na hygienu po vyprázdňovaní. V niektorých prípadoch môže byť nutné chirurgické odstránenie.
Diagnostika a Všeobecné Odporúčania
Všeobecná diagnostika kožných hrčiek
Lekár diagnostikuje podkožné hrudky vyšetrením. Skontroluje ich stav, farbu, pohyblivosť a veľkosť. Pre každý novotvar existuje iná liečba. Lipóm môže diagnostikovať iba lekár, a to najmä podľa typu a umiestnenia. V niektorých prípadoch môže dermatológ urobiť biopsiu, pričom zoškrabe kúsok tkaniva z povrchu hrudky na histologické vyšetrenie. Tento test sa vykonáva, aby sa vylúčila možnosť vzniku rakoviny. Na presnejšie určenie povahy hrčky, najmä ak ide o cystický útvar vyplnený rôsolovitou polotekutou hmotou, vzduchom alebo iným materiálom v okolí kĺbov a svalov a šliach, sa môžu použiť vyšetrenia ako ultrazvuk (sonografia) alebo magnetická rezonancia (MRI).
Kedy vyhľadať lekára?
Každú hrčku by ste mali sledovať a nechať si ju vyšetriť lekárom, najmä ak sa mení jej veľkosť, tvar, farba, spôsobuje bolesť, citlivosť, krvácanie, alebo ak máte akékoľvek obavy. Odbornú lekársku radu je dôležité vyhľadať pri prvom spozorovaní neobvyklého útvaru na koži, aby sa predišlo možným komplikáciám a zabezpečilo správne riešenie.