Dlaždicový epitel a pokožka: Komplexný pohľad na štruktúru a funkcie

Ľudské telo je zložitý systém buniek, tkanív, orgánov a orgánových sústav, ktoré spoločne zabezpečujú jeho fungovanie. Na tejto hierarchickej úrovni zohrávajú tkanivá kľúčovú úlohu, pričom epitelové tkanivo tvorí vonkajšie povrchy tela a vystiela vnútorné strany orgánov a telové dutiny.

Úvod do tkanív a epitelu

Tkanivo je súbor buniek rovnakého tvaru a pôvodu, ktoré sú špecializované na vykonávanie určitej funkcie. Epitelové tkanivo, často označované ako výstelkové tkanivo, je charakteristické tým, že jeho bunky ležia tesne vedľa seba s minimom medzibunkovej hmoty. Toto tkanivo nemá vlastné krvné zásobenie a je vyživované difúziou z hlbšie uložených spojivových tkanív. Od týchto tkanív je epitel oddelený tenkou vrstvou nazývanou bazálna membrána (membrana basalis, resp. lamina basalis), ktorá funguje ako polopriepustný filter pre výmenu makromolekúl.

Epitelové tkanivo môže mať rôzny embryonálny pôvod - z ektodermu (napr. pokožka), endodermu (napr. výstelka čreva) alebo mezodermu. Okrem pokožky ho nájdeme aj vo výstelke dýchacej sústavy, čreva, pľúcnych mechúrikov (respiračný epitel), vajíčkovodov (riasinkový epitel) či vo zmyslových orgánoch (zmyslový epitel).

Dlaždicový epitel: Definícia a typy

Dlaždicový epitel (niekedy označovaný ako plochý dlaždicový) je druh viacvrstvového epitelu, zloženého z viacerých vrstiev, z ktorej najvrchnejšia pozostáva z plochých buniek podobných dlaždičkám. Tieto povrchové bunky môžu obsahovať viaceré druhy molekúl keratínu. Existuje mnoho rozličných druhov vláknitých molekúl keratínu zložených z kyslých (Typ I) a bázických (typ II) filamentov, ktoré tvoria heterodimérne makromolekuly prítomné v cytoplazme povrchových dlaždicových buniek.

Rozlišujeme rohovatejúci a nerohovatejúci dlaždicový epitel:

  • Rohovatejúci dlaždicový epitel je typický pre kožu, kde povrchové bunky prechádzajú procesom rohovatenia a vytvárajú ochrannú vrstvu.
  • Nerohovatejúci dlaždicový epitel pokrýva sliznice, ktoré nie sú vystavené takým mechanickým vplyvom, ako je koža. Nájdeme ho napríklad v ústnej dutine, ezofagu (pažeráku), spojovke viečok, vagíne vrátane čapíka maternice.

Koža ako orgán a jej štruktúra

Koža je najväčší orgán ľudského tela a predstavuje primárnu obrannú líniu proti vplyvom prostredia. Skladá sa z troch hlavných vrstiev, ktoré spolu tvoria anatomicky a funkčne prepojený celok:

  1. Epidermis (pokožka)
  2. Dermis (škára, korium, zamša)
  3. Subcutis (hypodermis, podkožné väzivo)
Schéma vrstiev kože (epidermis, dermis, hypodermis) s hlavnými bunkovými typmi a štruktúrami

Pokožka (Epidermis): Stavba a bunky

Epiderma alebo pokožka je najvrchnejšia vrstva kože. Tvorí ju viacvrstvový rohovatejúci dlaždicový epitel a skladá sa z piatich podvrstiev podľa typu buniek a ich stupňa diferenciácie. Do spodnej hranice epidermis zasahujú výbežky kória.

Vrsty pokožky:

  • Stratum basale (zárodečná vrstva): Je najspodnejšia bunková vrstva epidermis, ktorá leží priamo na bazálnej membráne a oddeľuje ju od dermis. Tvorí ju jedna vrstva palisádovito usporiadaných kubicko-cylindrických keratinocytov. V tejto vrstve prebieha nepretržité delenie a vznik nových buniek. Zrenie buniek od bazálnej vrstvy k povrchu trvá približne 28 dní, napríklad na hlave tento proces trvá 14 dní. Keratinocyty sú navzájom spojené desmozómami a k bazálnej membráne sú pripojené hemidesmozómami.
  • Stratum spinosum (tŕňová vrstva): Spolu so stratum basale tvorí stratum germinativum Malpighii. Jedná sa o polygónne bunky spojené pomocou desmozómov (pod mikroskopom vyzerajú ako tŕne). Ich medzibunkové priestory sú vyplnené tkanivovým mokom. Majú dlhé výbežky a svetlú chromofóbnou cytoplazmu.
  • Stratum granulosum (zrniečková vrstva): Obsahuje jednu alebo viac vrstiev plochých buniek. Majú bazofilne sa farbiace hrubé zrná keratohyalínu (predchodcu keratínu), ktoré sú medziproduktom rohovatenia.
  • Stratum lucidum (svetlá vrstva): Je tenká vrstva epidermis obsahujúca 2-3 vrstvy buniek. Jadrá buniek už nie sú farbiteľné, cytoplazma je homogénna. V tejto vrstve sa keratohyalín premieňa na granuly glykogénu a eleidínu. Táto vrstva je najvýraznejšia na dlaniach a chodidlách.
  • Stratum corneum (rohová vrstva): Skladá sa z niekoľkých vrstiev bezjadrových, úplne oploštených buniek, nazývaných korneocyty (tiež keratinocyty). Podľa hrúbky tejto vrstvy rozlišujeme hrubý a tenký typ epidermis. Najsilnejší typ je na chodidlách a dlaniach. Táto najvrchnejšia vrstva tvorí primárnu ochrannú líniu voči prostrediu.

Kľúčové bunkové typy v pokožke:

  • Keratinocyty: Hlavné bunky pokožky, ktoré produkujú keratín a zabezpečujú ochrannú funkciu. Sú usporiadané vo vrstvách a ich diferenciáciou vznikajú povrchové bezjadrové korneocyty.
  • Melanocyty: Sú to bunky syntetizujúce kožný pigment melanín. Melanocyty sú bunky s početnými výbežkami, ktorými transportujú melanín do okolitých keratinocytov (1 melanocyt zásobuje cca 30-40 keratinocytov). Pri vystavovaní nechránenej kože UV žiareniu prenášajú melanín do vrchných vrstiev kože ku keratinocytom, kde sa melanín ukladá ponad bunkové jadro a chráni tak jadro a DNA pred škodlivým pôsobením UV žiarenia. To je vlastne zhnednutie kože a predstavuje jej základnú ochranu. Melanocyty nie sú pripojené k susedným keratinocytom desmozómami, ale sú pripojené hemidesmozómami k bazálnej membráne.

Dermis (Škára)

Dermis je robustná vrstva spojivového tkaniva mezenchymálneho pôvodu, ktorá zabezpečuje pružnosť a pevnosť kože. Jej výbežky zasahujú do epidermis vo forme papíl. Tvorí ju riedke kolagénne väzivo s mnohými bunkami a elastickými vláknami. Pod papilárnou vrstvou sa nachádza stratum reticulare, hustá pleteň kolagénnych a elastických vlákien. Hlavné bunkové populácie tvoria fibroblasty (produkujú extracelulárnu matricu - kolagén, elastín), imunitné bunky a endotelové bunky. V dermis sa nachádzajú vlasové folikuly, mazové a potné žľazy, ako aj senzorické nervové zakončenia, vrátane Ruffiniho, Meissnerovho a Vaterovo-Paciniho telieska.

Subcutis (Podkožie)

Subcutis (hypodermis) má mezenchymálny pôvod a pozostáva z tukového tkaniva a voľného spojiva. Vyskytuje sa tu väzivo, cievy, nervy, nervové zakončenia a potné žľazy. Zabezpečuje tepelnú izoláciu a mechanickú ochranu.

Funkcie pokožky

Koža vykonáva celý rad životne dôležitých funkcií, ktoré sú pre zdravie organizmu nenahraditeľné:

  • Ochranná bariéra: Pokožka pôsobí ako primárna ochranná bariéra medzi vonkajším prostredím a vnútornými orgánmi tela. Chráni pred vonkajšími fyzikálnymi vplyvmi (poranenie, slnečné žiarenie), chemickými (iritancie, alergény) aj biologickými (mikroorganizmy). Zabraňuje stratám vody a udržiava hydratáciu organizmu.
  • Termoregulačná funkcia: Udržiava konštantnú teplotu tela reguláciou tepelných strát pomocou potných žliaz a zmien prietoku krvi v cievnom riečisku.
  • Orgán hmatu: Obsahuje veľké množstvo nervových zakončení citlivých na tlak, teplo, chlad, bolesť či svrbenie.
  • Exkrečná funkcia: Vďaka potným a mazovým žľazám sa vylučuje pot a maz.
  • Metabolická funkcia: Zabezpečuje tvorbu vitamínu D z prekurzoru 7-dehydrocholesterolu, iniciovanú UVB žiarením, a podieľa sa na metabolizme iných látok.
  • Imunitná funkcia: Je naším najväčším imunitným orgánom, ktorý disponuje vlastným imunitným systémom rozpoznávajúcim a neutralizujúcim infekcie a škodlivé podnety (napr. Langerhansove bunky).
Ilustrácia rôznych funkcií kože (ochrana, termoregulácia, hmat, syntéza vitamínu D)

Kožné adnexá (deriváty pokožky)

Z rohovatenia epidermis vznikajú jej deriváty, ktoré plnia špecifické funkcie:

  • Nechty: Sú rohové platničky, ktoré zlepšujú hmatovú funkciu koncových hmatových vankúšikov prstov. Na nechtoch môžeme odhaliť aj mnohé metabolické alebo infekčné ochorenia (napr. priečne Beauove čiary pri narušení matrixu). Nádružová farba je daná cievami presvitajúcimi nechtovou platničkou, čo odráža kvalitu prekrvenia periférnych častí tela. Štiepivosť a lámavosť nechtov môže signalizovať nedostatok kremíka, horčíka, zinku a vitamínu A.
  • Kožné žľazy: Rozdeľujeme ich na dve hlavné skupiny - potné a mazové žľazy.
    • Mazové žľazy: Sú pripojené k ochlpeniu (vlasom) a ich sekret, kožný maz, má funkciu zvlhčovaciu a ochrannú proti smáčaniu.
    • Potné žľazy: Podľa spôsobu sekrécie sú merokrinné a apokrinné. Merokrinné žľazy produkujú váčky, ktoré sa dostávajú na povrch. Apokrinné žľazy uvoľňujú celú koncovú časť buniek vrátane všetkého sekretu.
  • Ochlpenie: Rozoznávame tri druhy - primárne (fetálne), sekundárne (objavuje sa po narodení, vyvíjajú sa z neho chloupky, vlasy, riasy a obočie) a terciálne (terminálne), ktoré sa začína objavovať až v puberte a jeho výskyt je závislý na prítomnosti testosterónu a činnosti žliaz s vnútornou sekréciou.

Vplyv UV žiarenia na pokožku

Ultrafialové žiarenie (UV) je elektromagnetické žiarenie, biologicky najaktívnejšia časť slnečného žiarenia s vlnovou dĺžkou od 100 do 400 nm. Delí sa na tri pásma:

  • UVA (320 až 400 nm): Preniká najhlbšie, až na rozhranie dermis a podkožia.
  • UVB (280 až 320 nm): Preniká iba do vrchnej vrstvy kože (epidermis), na rozhranie dermoepidermálnej junkcie. Je z veľkej časti pohltené ozónovou vrstvou. Je erytemogénne (vyvoláva začervenanie) a priamym karcinogénom spôsobujúcim priame poškodenie DNA keratinocytov.
  • UVC (100 až 280 nm): Je pohltené ozónovou vrstvou a nedosahuje povrch Zeme.
Infografika znázorňujúca prienik UVA a UVB žiarenia do vrstiev kože a ich účinky

Poznanie interakcie slnečného žiarenia a kože je základom pre pochopenie patogenézy, diagnostiky a liečby viac ako 100 kožných ochorení. Pri dopade žiarenia na kožu dochádza k jeho lomu, časť sa odrazí, ale väčšina preniká do hĺbky. Čím má žiarenie dlhšiu vlnovú dĺžku, tým preniká hlbšie.

Individuálna vnímavosť a fototypy

Hranica a vnímavosť na účinky UV žiarenia sú u každého človeka veľmi variabilné a individuálne. Závisia od mnohých faktorov, ako sú fototyp, genetické predispozície, kumulatívna celoživotná dávka UV žiarenia, história spálenia sa, zdravotný stav, imunita, vek a užívané lieky. Rozdiely v pigmentácii kože sú dané geneticky a určujú tzv. fototyp. Melanín chráni naše bunky pred UV žiarením a pred okamžitým spálením. Ľudia s najbledším fototypom (alabastrová pokožka, ryšavé vlasy, pehy) sa spália takmer vždy a nikdy nezhnednú, pretože majú extrémne málo melanínu.

Riziká a ochrana

Je preukázaný súvis medzi dlhodobou nadmernou expozíciou UV žiareniu a výskytom tzv. nemelanómových kožných nádorov (bazaliómu a spinaliómu) a súvis medzi opakovaným spálením sa a zvýšeným rizikom malígneho melanómu. Rakovina kože je, žiaľ, na vzostupe u čoraz mladších ľudí, hoci je vo väčšine prípadov preventabilná. Dôležitá je akumulačná dávka UV žiarenia prijatá počas celého života. Bunky sú do určitej miery schopné UV žiarením poškodenú DNA opraviť alebo vstúpiť do apoptózy. U niektorých ľudí sú však tieto reparačné mechanizmy obmedzené (imunosupresia, infekcie, ďalšie kancerogény) alebo sa časom vyčerpajú, čo vedie k vzniku nádorov.

UV index je miera sily a intenzity UV žiarenia. Pre vybrané intervaly hodnôt UV indexu Svetová zdravotnícka organizácia odporúča použitie ochranných prostriedkov. Pre ochranu je dôležité vyhýbať sa priamemu slnečnému žiareniu v kritickú dobu (zvyčajne cez poludnie v letných mesiacoch) a používať prípravky so špeciálnym ochranným slnečným faktorom (SPF), ktorý sa vyberá podľa fototypu a doby pobytu na slnku.

Ultrafialové žiarenie má široké využitie aj v dermatologickej praxi, napríklad v balneofototerapii alebo terapeutických žiaričoch.

Patologické zmeny dlaždicového epitelu

Dysplázia

Dysplázia začína ako proliferácia bazálnych a rezervných buniek dlaždicového epitelu, sprevádzaná pribúdaním počtu dlaždicových buniek, stratou ich správnej diferenciácie, zvýšeným počtom mitóz, zmenou tvaru a rozmerov buniek a bunkových jadier vrátane ich hustoty, ako aj zmenou objemu jadra v pomere k cytoplazme.

  • Mierna dysplázia obvykle postihuje dolnú tretinu viacvrstvového epitelu (napr. CIN I/LSIL).
  • Pri stredne ťažkých formách dysplázie (HSIL) proliferácia atypických buniek postihuje dve tretiny (CIN II).
  • Pri ťažkej forme celú hrúbku dlaždicového epitelu (CIN III).

Hlavným problémom pri dysplázii epitelu čapíka maternice je rozlíšenie medzi intenzívnou proliferáciou ako predkancerózneho stavu a intraepitelovým karcinómom in situ, pretože pri oboch uvedených stavoch je prítomný proteín p16/INK4.

Mikroskopický záber na dlaždicový epitel s prejavmi dysplázie (napr. cervikálna intraepiteliálna neoplázia)

Metaplázia

Metaplázia je reverzibilná reaktívna zmena (náhrada) pôvodne prítomných diferencovaných epitelových buniek, ktorá nastáva v dôsledku patologickej stimulácie. Metaplázia sa môže prinavrátiť do pôvodného stavu, pokiaľ zanikne stimul, ktorý ju vyvolal. Morfologicky môže metaplázia znamenať premenu cylindrického endocervikálneho epitelu krčka maternice na mnohovrstvový dlaždicový epitel.

Starostlivosť o pokožku a estetická dermatológia

Pokožka môže trpieť na rad ochorení, medzi najznámejšie patria ekzém (atopický a kontaktný), svrab, lupienka, akné a bradavice. Ekzém je zápal, ktorého pôvodom nie je infekcia, prejavuje sa ako začervenané, mokvajúce, zhrubnuté miesta so stroupkami a má často genetický podklad.

Celková starostlivosť o pokožku je kľúčová, najmä vzhľadom na jej náchylnosť na zmeny ročných období a počasia. Po celý rok je dôležité udržiavať pokožku hydratovanú. Mazové žľazy produkujú maz, ktorý pokožku zvlhčuje. Akonáhle teplota klesne k trom stupňom a menej, mazové žľazy prestávajú produkovať maz, čo vedie k vysušovaniu pleti, pocitu napnutia a tvorbe vrások a prasklín. V tomto období je nevyhnutné dopriať pokožke dostatočnú hydratáciu hydratačným krémom, prípadne hutným mastným krémom. Najrizikovejší sú ľudia s citlivou a suchou pokožkou.

Chronologické starnutie a estetické zákroky

Chronologické starnutie (intrinsic aging) je geneticky a hormonálne determinované a vedie k poklesu aktivity fibroblastov, syntézy kolagénu a tvorby kyseliny hyalurónovej. Cieľom estetickej dermatológie je kompenzovať alebo spomaliť tieto zmeny - pokles hydratácie, redukciu kolagénu a elastínu, pigmentové poruchy či stratu objemu.

Úspech moderných estetických zákrokov (napr. skin boostery, polynukleotidy, biostimulátory) spočíva na troch pilieroch: výbere látky, vrstve aplikácie a technickom prevedení. Účinne zvolená látka - kyselina hyalurónová, polynukleotidy, botulotoxín či depigmentačné komponenty - prinesie cieľový efekt len pri presnej, vrstvosmernej aplikácii. Napríklad, skin booster ošetrenia sa neumiestňujú do hlbokého tuku ani nad periost ako klasické objemové výplne, ale do hlbších vrstiev dermis alebo na derma-subkutánne rozhranie, približne 1 mm pod povrchom. Tieto zákroky neslúžia na modeláciu, ale na výrazné zlepšenie kvality kože: zvyšujú hydratáciu, vyhladzujú textúru a obnovujú zdravý lesk.

Pri injekčných ošetreniach ihla preniká do vrstiev neviditeľných voľným okom, preto sa lekár spolieha na anatómiu, hmat a skúsenosti. Vrstvosmerná anatomická znalosť je nevyhnutná, pretože nesprávna hĺbka znižuje efekt a môže viesť k závažným komplikáciám. Práce popisujúce využitie ultrazvuku ako edukačného a navigačného nástroja pri estetických injekciách umožňujú v reálnom čase vizualizovať hrot ihly, cieľovú vrstvu aj prípadné cievne štruktúry, čo znižuje riziko komplikácií a zvyšuje efektivitu zákroku.

Intravitreal Injection Animation [HD]

Súvisiace pojmy a ochorenia

PAPA syndróm

PAPA syndróm je genetický, autozómovodominantný syndróm mapovaný na chromozóme 15q, spojený s mutáciou CD2BP1/PSTPIP1. Názov je akronymom pre pyogénnu artritídu, pyoderma gangrenosum a akné. Zvyčajne sa začína prejavmi artritídy v mladom veku pacienta, pričom kožné zmeny (akné) nastupujú približne v období puberty.

Neutrofilná dysfunkcia a pyoderma gangrenosum

Pyoderma gangrenosum je ochorenie zo spektra neutrofilných ochorení, pri ktorom sa predpokladá porucha fagocytózy neutrofilov. Analýza funkcií neutrofilov pri PG preukázala abnormálne fungovanie neutrofilov a aberantnú osciláciu integrínov.

tags: #dlazdicovy #epitel #pokozka

Populárne príspevky: