Bradavica – Majestátny štít Vysokých Tatier
Bradavica je jedným z menej známych, no o to krajších tatranských štítov, ktorý ponúka nádherné výstupy. S nadmorskou výškou 2476 m n. m. patrí medzi významné vrcholy Vysokých Tatier. Leží vo vedľajšom hrebeni, ktorý sa vysúva z Východnej Vysokej a oddeľuje Velickú dolinu od Veľkej Studenej doliny, pričom masív Bradavice tiež ohraničuje Slavkovskú dolinu.
Geografická poloha a charakteristika
Bradavica je najvyšším štítom rázsochy, ktorá vystupuje z Východnej Vysokej a končí Slavkovským štítom. Je to uzlový bod, z ktorého na sever pokračuje hrebeň k Východnej Vysokej, na juhovýchod Vareškový hrebeň (ukončený Slavkovským štítom) a na juh-juhovýchod hrebeň Velických Granátov. Od Weszterovho štítu ju oddeľuje sedlo Zvodná lávka, od Rohatej veže Kvetnicové sedlo a od Starolesnianskej ihly Vyšná Starolesnianska štrbina.
Štít Bradavica má charakteristický tvar so štyrmi vrcholmi, ktorým vďačí za svoj názov. V slovenskom názvosloví je každý vrcholček označovaný svetovou stranou, na ktorej sa nachádza. Najvyšší z nich je severovýchodný vrchol, zatiaľ čo nová vrcholová knižka sa nachádza na východnom vrchole, ktorý je v podstate rovnako vysoký.
Bradavica je tak trochu v tieni populárnejších tatranských štítov, hlavne oproti ležiaceho Gerlachovského štítu. Napriek tomu ponúka výstup na ňu nezabudnuteľné zážitky a veľkorysý výhľad do okolitých dolín.
Výstupové trasy na Bradavicu
Na vrchol Bradavice vedie niekoľko výstupových trás, pričom väčšina z nich si vyžaduje skúsenosti a sprievod horského vodcu, keďže k štítu nevedie žiadny turistický značený chodník.
1. Klasická cesta z Velickej doliny (zo Sliezskeho domu)
Tento stredne náročný výstup začína na Sliezskom dome. Od Sliezskeho domu stúpame popri Večnom Daždi až do miesta pod Guľatým kopcom, kde popri Opálovej stene spadá spod Bradavice markantná hlboká roklina. V zime je možné pustiť sa hore priamo roklinou, nakoľko býva zarovnaná snehom. V lete postupujeme trávnatým úbočím po pravej strane rokliny až k úpätiu Opálovej steny. Tu vojdeme do rokliny a šikmo ju prekonáme na jej ľavú stranu, kde je terén schodnejší.
Pokračujeme až pod stenu Bradavice, kde sa stretneme s Granátovou lávkou. Chvíľu ju sledujeme, ale keď začne stúpať do Opálového sedla, opustíme ju a zahneme do výrazného žľabu, tiahnucemu sa k Rohatej veži. Pod jej úpätím prechádza rampa, ktorou začneme traverzovať smerom k Bradavici. Vystúpiac takmer na vrchol menšej vežičky sa napokon dostávame do Kvetnicového sedla. Odtiaľto už ľahko do sedla medzi vrcholy Bradavice po naklonenej suti a doprava na hlavný vrchol. Výstup je kondične menej náročný, čo sa týka expozície, na hrebeni si ju však užijete! Tento výstup je možný len v sprievode horského vodcu.
2. Cesta cez Zvodnú lávku
Bradavica cez Zvodnú lávku patrí k náročnejším túram. Zo Sliezskeho domu pokračujeme Velickou dolinou a po asi 30 minútach prichádzame pod Kvetnicový žľab. Z tohto miesta sa pokračuje už naviazaní na lano s kompletným výstrojom (horolezecký úväz, prilba). Po prekonaní ľahšieho terénu sa vstupuje do žľabu, ktorým sa pokračuje pod Rohatú vežu. Vo Zvodnej lávke prekročíme hrebeň na stranu Veľkej Studenej doliny a asi 10 metrov traverzujeme po polici. Neodporúča sa nechať sa zlákať zostupom do strmého žľabu (ústi do sedla medzi vrcholy Bradavice), ale zahnúť takmer kolmo hore vhĺbením v stene severozápadného vrcholu (využijú sa osadené borháky).
Prvý borhák sa nachádza v mieste, kde sa spomínaná polica križuje s vhĺbením, druhý asi po 20 metroch priamo hore v smere vhĺbenia. Po dosiahnutí úbočia s miernejším sklonom sa traverzuje k sedlu medzi vrcholmi (pomerne jednoducho tiež možno vystúpiť na juhozápadný vrchol). Tesne nad sedlom medzi vrcholmi sa zostúpi strmým vhĺbením, kde je tiež osadený borhák (v zlom počasí pri mokrom povrchu sa použije na zlanenie). Obtiažnosť tohto výstupu je III. stupňa horolezeckej obtiažnosti a je orientačne ľahší ako výstup z Opálového sedla.
3. Výstup hrebeňom z Východnej Vysokej
Tento variant je najkrajší, ale zároveň najnáročnejší. Zo Sliezskeho domu sa vystúpi na Poľský hrebeň a turistickým chodníkom na vrchol Východnej Vysokej 2429 m n. m. Odtiaľ sa pokračuje hrebeňom cez Kupolu a Westerov štít až na vrchol Bradavice. Terén sa tu postupne pritvrdzuje a je nutné preliezať skaly. Obtiažnosť je I-II UIAA, v niektorých úsekoch až III. stupňa horolezeckej obtiažnosti. Zo sedla sa postupuje zubatým hrebeňom až po prevísaný výšvih, ktorý sa obíde spodom doprava a po rozpukaných platniach sa vráti späť na hrebeň.
4. Z Velickej doliny cez Kvetnicový žľab (variant)
Zo Sliezskeho domu sa pokračuje Velickou dolinou až pod Kvetnicový žľab. Ním nahor a neskôr dlhým traverzom popod Rohatú vežu do Kvetnicového sedla. Tu na krátkom úseku prekonávame hrebeň krásnej expozície a stúpame do Sedla Bradavíc, ktoré sa nachádza medzi štyrmi vrcholmi. Odtiaľ je to na vrchol Bradavice už len pár minút. Táto trasa je technicky ľahšia, ale orientačne náročnejšia ako výstup cez Zvodnú lávku.
Historické výstupy
Prvovýstup na Bradavicu vykonali 14. augusta 1892 Kazimierz Przerwa-Tetmajer, Tadeusz Boy-Żeleński, Klimek Bachleda a Jan Bachleda Tajber.
Zimné podmienky
Výstup na Bradavicu v zimných podmienkach je závislý od aktuálnych snehových a lavínových podmienok a vyžaduje si vysokú úroveň skúseností a znalosť terénu, ako aj kompletný horolezecký výstroj. Horský vodca si klienta v takýchto podmienkach naväzuje lanom. V prípade záujmu o výstup v zimných podmienkach je vždy vhodné poradiť sa a zabezpečiť si kvalifikovaného horského vodcu.
tags: #bradavica #vrch #vo #vysokych #tatrach