Vyšetrenie a diagnostika vitiliga

Nedokonalosti pleti často môžu zanechať šrámy na psychickej pohode a sebavedomí človeka. Vitiligo je ochorenie, pri ktorom dochádza k strate pigmentácie kože, čo vedie k tvorbe bielych škvŕn na koži. Ide o pomerne častý problém týkajúci sa približne 0,5 - 2 % ľudí po celom svete. Hoci je vitiligo skôr benígne ochorenie, pre pacienta môže predstavovať závažný kozmetický a psychologický problém, predovšetkým pokiaľ postihuje tvár. Vitiligo je chronické ochorenie ovplyvňujúce najmä estetiku kože, ale má aj psychologický efekt, keďže u pacientov často vedie k frustrácii a zvýšenému stresu.

Tematická fotografia: Rozdielne pigmentovaná pokožka

Čo je vitiligo?

Vitiligo je dermatologické ochorenie, pri ktorom dochádza k depigmentácii kože v dôsledku zániku melanocytov. Melanocyty sú bunky nachádzajúce sa v epiderme (vrchná vrstva kože), ktoré majú kľúčovú úlohu v produkcii melanínu, pigmentu zodpovedného za farbu kože, vlasov a očí. Melanín funguje ako ochranný mechanizmus pred škodlivým účinkom slnečného žiarenia, absorbuje UV žiarenie a chráni tak bunky pred poškodením. Pri vitiligu dochádza k deštrukcii alebo inhibícii melanocytov, čo vedie k strate melanínu v postihnutej oblasti. V postihnutých oblastiach je pokožka biela, nikdy sa neopáli a veľmi ľahko sa vplyvom UV žiarenia spáli. Ak je ložisko vo vlasoch, v obočí alebo na riasach, tieto vyrastajú biele a uvedený stav označujeme ako poliózu.

Ochorenie postihuje približne 1 - 2 % populácie. Vyskytuje sa u 1 - 2 % populácie. V 30 - 40 % má familiárny výskyt. Postihuje rovnako obidve pohlavia bez ohľadu na vek, farbu pokožky alebo rasu. Najčastejšie sa objavuje medzi 10. až 30. rokom života, ale môže sa rozvinúť v akomkoľvek veku.

Príčiny vzniku vitiliga

Príčina vzniku vitiliga nie je úplne jasná ani úplne objasnená. Na rozvoji ochorenia sa podieľajú viaceré faktory, ktoré spôsobujú autoimunitnú deštrukciu melanocytov. Existuje niekoľko teórií o vzniku vitiliga, pričom najpravdepodobnejšou sa zdá byť autoimunitná teória. Imunitný systém tela nesprávne rozpoznáva melanocyty za cudzie a začína ich napádať, čo vedie k deštrukcii alebo inhibícii týchto buniek. Prítomnosť autoprotilátok, ktoré napádajú melanocyty, bola zistená u niektorých jedincov s vitiligom.

K hlavným faktorom, ktoré sa podieľajú na vzniku vitiliga, patria:

Autoimunita: Imunitný systém začne ničiť vlastné melanocyty. Typicky sa vitiligo vyskytuje u pacientov s chorobami podmienenými autoimunitnou reakciou, napríklad u pacientov s poruchami funkcie štítnej žľazy, ale aj u diabetikov alebo pacientov trpiacich reumatoidnou artritídou, Crohnovou chorobou či alopéciou areatou.
Oxidatívny stres: Podstatou je nerovnováha medzi tvorbou voľných radikálov a schopnosťou bunky tieto radikály eliminovať. Oxidatívny stres môže spôsobiť poškodenie melanocytov a ovplyvniť ich funkciu. Melanocyty produkujúce kožný pigment sú veľmi vnímavé k oxidačnému stresu.
Genetická predispozícia: Hoci ochorenie nie je priamo dedičné, možno zdediť náchylnosť k jeho vzniku. Dedičnosť vitiliga je polygénna, pričom na jeho vzniku sa podieľa viacero génov. Ak má vitiligo jeden z rodičov, riziko pre potomka je okolo 7%.
Environmentálne faktory: Okrem predispozície k vzniku môže hrať veľkú úlohu aj určitý spúšťač ochorení. Medzi rizikové faktory patria napríklad zvýšená expozícia slnečnému žiareniu, mechanické poranenie alebo spálenie od slnka, traumatické zranenia či stres. Výsev vitiliga býva spojený so stresom a veľkou psychickou záťažou, ako aj celkovým oslabením organizmu v dôsledku ochorenia.
Neurohumorálna hypotéza: Tvrdí, že melanocyty sú zničené neuromediátormi - látkami zúčastňujúcimi sa prenosu signálu medzi nervovými bunkami.

Klinický obraz a typy vitiliga

Hlavným prejavom vitiliga sú biele škvrny na koži. Typickým znakom vitiliga sú biele, často symetrické a ostro ohraničené škvrny (makuly) veľkosti 0,5 až 50 mm. Škvrny sú nebolestivé, nesvrbia ani nevyvolávajú iné nepríjemné pocity a nemenia štruktúru kože. Rozvoj príznakov sa zvyčajne začína náhle, a potom nasleduje obdobie pomalého šírenia ochorenia. Medzi miesta, kde sa vitiligo objavuje najčastejšie, patria ruky, tvár a šija, okolie lakťov a kolien alebo okolie genitálií a trup. Ide teda prevažne o miesta, kde je obvykle veľké množstvo kožného pigmentu.

Okrem bielych škvŕn sa môžu vyskytnúť aj ďalšie prejavy:

Predčasné šedivenie vlasov
Ohraničené ložiská bielych vlasov (poliosis)
Ohraničené oblasti vypadávania vlasov (alopecia areata)
Biely lem okolo pigmentovaných névov (tzv. halo névy)

Vitiligo sa rozdeľuje do niekoľkých hlavných typov podľa toho, ako sa škvrny rozložia na tele a ako sa šíria:

Lokalizované vitiligo (fokálne vitiligo): Prejavuje sa len v určitom ohnisku alebo na konkrétnom segmente pokožky. Je zriedkavá forma, pri ktorej sa objaví jedna alebo niekoľko izolovaných škvŕn na malom ohraničenom mieste. Segmentálne vitiligo je typ, kde sa depigmentácie šíria v oblasti dermatómu na jednej strane tela a po krátkom čase sa rast zastaví.
Generalizované vitiligo (ne-segmentové): Je najčastejším typom tohto ochorenia, postihuje až 90% pacientov. Biele pigmentové škvrny sa nachádzajú na rôznych miestach po tele. Tento typ zvyčajne postihuje symetricky obe strany tela, začiatok môže byť na ktorejkoľvek časti tela, ale najčastejšie na rukách a tvári. Typické sú mnohopočetné škvrny okolo očí, úst, na kolenných, lakťových kĺboch a v krížovej oblasti. Škvrny sa môžu postupne zväčšovať a spájať.
Trichromatické vitiligo: Vytvára tri odtiene na postihnutej koži - bielu, svetlo hnedú a normálne sfarbenú pokožku.
Zápalové vitiligo: Má vyvýšené červené okraje okolo bielych škvŕn.
Mukoziálne vitiligo: Postihuje sliznice úst a pohlavných orgánov.

Vitiligo (depigmentácia kože) | Patofyziológia, príznaky a symptómy, diagnostika, liečba

Diagnostika vitiliga

Diagnózu vitiliga stanovuje lekár, zvyčajne dermatológ, na základe klinického obrazu a špecializovaných testov. Diagnostika sa zakladá na vizuálnom vyšetrení kože a získaní podrobnej anamnézy. Pacienti si často všimnú biele škvrny v lete po opálení, keď sa kontrast medzi zdravou a postihnutou kožou zvýrazní.

Klinické vyšetrenie

Dermatológ môže diagnostikovať vitiligo na základe charakteristických bielych, ostro ohraničených škvŕn na koži. Dôkladné vyšetrenie kože poskytne informácie o rozsahu postihnutia a o variabilite depigmentovaných oblastí. Lekár počas zisťovania, či ide skutočne o vitiligo, vylúči iné možné príčiny vzniku kožných škvŕn, pretože nie každá bledá škvrna na koži je vitiligo.

Woodova lampa

Nástrojom na stanovenie diagnózy vitiliga je tiež Woodova lampa. Ide o diagnostický nástroj, ktorý vyžaruje ultrafialové svetlo s vlnovou dĺžkou približne 365 nm. Pri použití Woodovej lampy sa pod UV svetlom postihnutá pokožka javí modrastá. Toto vyšetrenie je bezbolestné a rýchle. Je hlavne veľkou pomocou u pacientov s bledou pleťou, kde by biele škvrny mohli byť menej nápadné.

Histopatológia vzorky kože (biopsia)

V niektorých prípadoch, najmä v nejasných, môže byť vykonaná biopsia z postihnutej kožnej oblasti. Po lokálnom znecitlivení a dezinfekcii kože sa odoberie vzorka postihnutej kože s veľkosťou 4 až 8 mm. Odobratá vzorka sa následne vyšetrí pod mikroskopom, aby sa potvrdila absencia melanocytov.

Laboratórne testy

Pretože vitiligo môže byť spojené s inými autoimunitnými ochoreniami, odporúča sa vykonať krvné testy na kontrolu imunitného systému a vylúčenie pridružených ochorení. U ľudí s vitiligom sa doporučuje vyšetriť:

Tyreotropin (TSH): Vyšetrenie funkcie štítnej žľazy je dôležité, pretože vitiligo sa často vyskytuje s poruchami tohto orgánu (koincidencia až 30%).
Antinukleárne protilátky: Pomáhajú odhaliť prítomnosť iných autoimunitných ochorení.
Krvný obraz s diferenciálnym rozpočtom: Pomôže vylúčiť anémiu alebo iné hematologické problémy.
Hladina glukózy v krvi: Kontroluje sa, pretože vitiligo môže súvisieť s cukrovkou 1. typu.

Obzvlášť pri výseve vitiliga u dospelých po 20. roku veku je vhodné pátrať, či nie je na pozadí výsevu vitiliga iné ochorenie.

Dôležitosť komplexného prístupu

U vitiliga liečba aj diagnostika patrí do rúk lekára. Lekár musí odlíšiť vitiligo od iných kožných ochorení. Cieľom liečby vitiliga je dosiahnutie repigmentácie, a to nielen z estetického, ale aj ochranného hľadiska, keďže miesta postihnuté vitiligom nie sú prirodzene chránené pred pôsobením slnečného žiarenia. V boji proti vitiligu je kľúčová spolupráca medzi pacientom a lekárom s cieľom nájsť najefektívnejšie spôsoby liečby.

tags: #ako #prebieha #vysetrenie #na #vitiligo