Dysplastický melanocytárny névus: komplexný prehľad

Melanocyty sú prirodzene prítomné v koži, kde sú rozložené jednotlivo a v určitých vzdialenostiach od seba. Rozdiely v pigmentácii kože sú primárne spôsobené aktivitou týchto buniek, nie ich usporiadaním. Pri pigmentovom névuse dochádza k nahromadeniu melanocytov do špecifických štruktúr. Tieto vrodené vývojové anomálie kože sú založené už počas vývoja plodu, teda pred narodením. Vznikajú pravdepodobne v dôsledku narušenej migrácie prekurzorov melanocytov z neurálnej lišty a z hľadiska svojej podstaty ide o hamartómy.

Vrodené pigmentové névy sa vyskytujú až u 2 % novorodencov, pričom vo výnimočných prípadoch môžu mať formu obrovských kongenitálnych melanocytárnych névov. Tieto útvary majú zvyčajne hnedú alebo čiernu farbu, môžu byť ploché alebo vystúpené a často sú na nich prítomné chĺpky. Sú potenciálne maligné, pričom riziko malignity stúpa s veľkosťou a počtom névov. Dermatologické sledovanie je odporúčané pri pigmentových névov väčších ako 0,5 cm. Počas rastu dieťaťa sa môžu névy meniť, a preto je pri zmene farby alebo tvaru vhodné lekárske vyšetrenie na vylúčenie melanómu. Profylaktické odstránenie lézie nezaručuje ochranu pred rozvojom melanómu, preto je dermatologické sledovanie dôležité aj po odstránení vrodeného melanocytárneho névu.

Vrodené névy môžu byť spojené s inými poruchami. Na rozdiel od vrodených névov, ktoré sú zvyčajne ojedinelé, získané névy sú väčšinou mnohočetné, v počte od desiatok až po stovky. Objavujú sa neskôr v živote, najčastejšie od raného detstva do puberty. Vrodené névy majú rôznu veľkosť, od 1-2 cm až po rozsiahle plochy. Jedná sa o najčastejšie pigmentované kožné útvary s hnedou farbou v rôznych odtieňoch. Dôležitým znakom je homogénne zafarbenie a ostré, pravidelné ohraničenie. Névus môže byť v úrovni okolitej kože alebo vyvýšený.

Rôzne typy kožných névov, vrátane vrodených a získaných.

Typy melanocytárnych névov

Névus je lekársky termín opisujúci výrastok alebo miesto na koži vyvinuté z melanocytov, buniek produkujúcich pigment melanín. Pojmy „névus“ a „znamienko“ sa často používajú zameniteľne, ale névus je širší lekársky pojem zahŕňajúci všetky typy melanocytových výrastkov. Znamienko je bežný termín pre melanocytový névus, zvyčajne sa vzťahujúci na malé pigmentované škvrny.

Klasifikácia névov podľa lokalizácie melanocytov:

  • Junkčný névus: Rastie na križovatke epidermis a dermis.
  • Zložený nevus: Rastie v spoji epidermis a dermis aj v derme.
  • Dermálny nevus: Rastie výlučne v derme.

Ďalšie typy melanocytárnych névov:

  • Jednoduché lentigo: Malá plochá škvrna spôsobená zvýšeným počtom melanocytov.
  • Lentiginózny melanocytárny nevus: Melanocyty sú rozložené v lineárnom vzore pozdĺž základne epidermis.
  • Dysplastický nevus (atypický/Clarkov névus): Má nepravidelné okraje, nerovnomernú pigmentáciu a často je väčší ako bežné znamienka.
  • Nevus spilus: Svetlohnedá škvrna s tmavšími škvrnami alebo znamienkami.
  • Névy vyskytujúce sa v špecifických oblastiach: napr. prsia, podpazušie, pokožka hlavy, ucho.
  • Halo névus: Znamienko obklopené depigmentovaným lemom.
  • Meyersonov névus: Névus obklopený červenou šupinatou vyrážkou.
  • Recidivujúci névus: Névus, ktorý po odstránení opätovne narastie.
  • Kombinovaný névus: Obsahuje dva alebo viac typov melanocytových névov v jednej lézií.
  • Spitz névus: Benígne znamienko, často ružové, červené alebo hnedé, ktoré môže pripomínať melanóm.
  • Névy na dlaniach, chodidlách alebo pod nechtami.
  • Névy na slizniciach: napr. v ústach alebo na genitáliách.
  • Modrý nevus: Javí sa ako modrý alebo sivý v dôsledku hĺbky melanocytov v derme.

Vrodené névy sú prítomné pri narodení alebo sa vyvinú v prvom roku života. Pod mikroskopom sa névus skladá z melanocytov. Proces zrenia nastáva, keď melanocyty rastú hlbšie do dermis, čo zvyčajne vedie k zmenšeniu névusu. V vrodených névov môžu melanocyty rásť okolo normálnych kožných štruktúr, ako sú vlasové folikuly alebo mazové žľazy. Každý typ névusu má jedinečné mikroskopické znaky.

Mikroskopický pohľad na dermálny névus.

Dysplastický melanocytárny névus: Charakteristika a riziko

Dysplastický névus, známy aj ako atypický alebo Clarkov névus, vyvoláva diskusie v dermatológii. Lekári často vykonávajú biopsiu týchto znamienok, pretože môžu vyzerať abnormálne a vyvolávať obavy z melanómu. Ide o získané znamienko s jedinečným klinickým a histopatologickým vzhľadom, ktorý ho odlišuje od bežného névusu. Klinicky sa javia atypicky, často s tzv. „vyprážaným okom“.

Dysplastické névy môžu viesť k melanómu. Približne 36 % melanómov sa nachádza v blízkosti dysplastických névov. Znaky naznačujúce premenu dysplastického névusu na melanóm zahŕňajú asymetriu kontúry, zreteľné zmeny pigmentácie alebo sivastý odtieň signalizujúci regresiu. Tieto malignity sa zvyčajne vyskytujú v mladšom veku (okolo polovice tridsiatych rokov), môžu byť viacnásobné a často sa objavujú na trupe. Geneticky sú dysplastické névy považované za medzistav medzi benígnymi névmi a melanómom. Je však dôležité poznamenať, že len 20 % až 30 % melanómov sa vyvinie z existujúcich névov. Keďže väčšina névov sa nestáva melanómom, zvyčajne sa ich preventívne odstraňovanie neodporúča.

Dysplastický nevus je nerakovinový typ kožného výrastku tvorený melanocytmi. Líši sa od bežných znamienok neobvyklými tvarmi, veľkosťami alebo farbami. Dysplastické névy majú často nepravidelný tvar s nerovnými alebo rozmazanými okrajmi. Môžu byť väčšie ako typické znamienka, niekedy s priemerom viac ako 5 milimetrov. Ich farba je často nerovnomerná, s odtieňmi hnedej, hnedej, ružovej alebo červenej. Môžu byť ploché, vyvýšené alebo kombinovať textúry.

Architektonické a cytologické atypie dysplastického névusu:

  • Architektonická porucha: Štruktúra névusu sa odchyluje od typického vzoru bežných névov. Melanocyty sa môžu šíriť lineárne pozdĺž okrajov lézie, vytvárať „ramená“ siahajúce za centrálnu oblasť. Hniezda melanocytov môžu premosťovať predĺžené hrebeňové siete.
  • Cytologické atypie: Zmeny vo vzhľade jednotlivých melanocytov. Ich jadrá môžu byť väčšie, nepravidelného tvaru a tmavšie (hyperchromatizmus). Môžu sa objaviť zhluky chromatínu alebo prominentné jadierka.

Aj ťažko dysplastický névus je benígny rast a riziko jeho zmeny na melanóm je nízke. Avšak dysplastické névy, najmä viacnásobné alebo závažné, sa považujú za nezávislý rizikový faktor pre rozvoj melanómu v iných oblastiach kože. Okraje lézie odstránenej pri biopsii alebo chirurgickom zákroku sú dôležité pre určenie potreby ďalšej liečby. Ak sú okraje „čisté“ alebo „negatívne“, znamená to, že celá lézia bola pravdepodobne odstránená.

Ilustrácia znázorňujúca nepravidelné okraje a nerovnomernú pigmentáciu dysplastického névusu.

Riziko vzniku melanómu a sledovanie névov

Väčšina dysplastických névov zostáva benígna a nemení sa na melanóm. Zatiaľ čo riziko premeny jedného dysplastického névusu na rakovinu je nízke, prítomnosť dysplastických névov zvyšuje celkové riziko vzniku melanómu v priebehu času. Toto riziko je vyššie u jedincov s mnohopočetnými dysplastickými névmi alebo s rodinnou anamnézou melanómu.

Nie všetky dysplastické névy potrebujú odstránenie, ale mnohé sú vyrezané na vylúčenie melanómu. Ak je lézia úplne odstránená a potvrdená ako dysplastický névus, zvyčajne nie je potrebná ďalšia liečba. Rozhodnutie o odstránení dysplastického névusu závisí od viacerých faktorov, vrátane jeho vzhľadu, zmien v čase a celkového rizika melanómu u pacienta.

Malígny melanóm je zhubný nádor vychádzajúci z melanocytov, buniek produkujúcich pigment melanín. Najčastejšie vzniká poškodením DNA buniek nadmerne vystavených ultrafialovému žiareniu (UV), najmä nadmerným opaľovaním na slnku alebo v soláriách. Rizikový terén predstavuje syndróm dysplastických névov. U pacientov s viac ako siedmimi dysplastickými névmi na tele je riziko vzniku melanómu dvojnásobne vyššie, pri 10 a viac znamienkach sa riziko zvyšuje 12-násobne. Je však dôležité poznamenať, že melanóm u nositeľov dysplastických névov často vzniká na zdravej koži.

Riziková je aj koža popálená, omrznutá a koža po rádioterapii. Jedinci patriaci do týchto rizikových skupín by mali pravidelne kontrolovať svoju pokožku. Výskyt malígnych melanómov celosvetovo stúpa o 4 % ročne. Pri objavení podozrivého znamienka je dôležité neodkladať kontrolu u kožného lekára.

Vyšetrovacie metódy a liečba

Existuje niekoľko vyšetrovacích postupov na odlíšenie malígneho melanómu od atypicky vyzerajúcich kožných útvarov. Najjednoduchšie je tzv. pravidlo „ABCDE“ (Asymmetry, Border irregularity, Color variation, Diameter > 6 mm, Evolving). Dermatoskopia je vyšetrenie kože pomocou ručného dermatoskopu s 10-násobným zväčšením alebo špecializovaného prístroja s väčším zväčšením, umožňujúceho archiváciu nálezov a počítačové vyhodnotenie. Digitálna epiluminiscencia umožňuje digitálne zobrazenie, vyhodnotenie pomocou softvéru a archiváciu pre dispenzárne kontroly. SIAskopia vyšetruje okrsok kože pomocou viditeľného a infračerveného svetla. Reflexná konfokálna mikroskopia ponúka najvyššiu rozlišovaciu schopnosť.

Základnou liečebnou metódou je excízia, teda vyrezanie postihnutého miesta kože. Excízia musí byť kompletná, zahŕňajúca nielen celý nádor, ale aj tzv. bezpečnostný lem zdravej kože. Hrúbka melanómu (Breslowova klasifikácia) determinuje potrebu následnej liečby a prognózu pacienta. U melanómov nepresahujúcich hrúbku jeden milimeter postačuje chirurgická liečba s približne 95 % šancou na päťročné prežívanie. U melanómov hrubších ako štyri milimetre prežíva približne 30 % pacientov päť rokov od diagnózy. Je to spôsobené šírením nádorových buniek cez lymfatické cievy v hlbších vrstvách kože.

Existujú rôzne chirurgické techniky odstránenia névov, vrátane:

  • Klasická excízia: Vyrezanie útvaru s následným zošitím rany. V prípade atypických névov môže mať tesné okraje, pričom dĺžka jazvy zodpovedá približne 3,5-násobku šírky névusu. Riziko recidívy je približne 4 %.
  • Žiletková excízia (shave-excízia): Plošné zrezanie útvaru v jeho spodnej úrovni. Ide o náročnú techniku vyžadujúcu skúsenosť lekára. Následné krvácanie sa zastavuje vhodným spôsobom, prípadne ošetrením spodiny CO2 laserom, ktorý stimuluje rast. Táto metóda často zanecháva minimálne stopy a poskytuje dobrý kozmetický efekt.
  • Priebojníková excízia: Vyrezanie útvaru priebojníkom s následným zošitím alebo hojením bez stehu. Vhodná pre drobné útvary.
  • Laserová excízia: Problematická, pretože neumožňuje odber materiálu na histologické vyšetrenie, čo môže sťažiť posúdenie prípadnej chyby v diagnostike.

Správny spôsob odstránenia vrodených pigmentových névov, najmä na nepriaznivých miestach, je dôležité dobre naplánovať. Sekvenčná excízia, spočívajúca v postupnom vyrezávaní, je jednou z možností. Ideálnou možnosťou pre kongenitálne névy je exkochleácia („vyškriabanie“) počas prvého týždňa života dieťaťa, kedy koža má zvláštne vlastnosti a névus je možné odstrániť bez jazvy.

tags: #zmiesany #dysplaticky #melanocytovy #nevus

Populárne príspevky: