Žihľavka: Príčiny, príznaky a liečba
Žihľavka, známa aj ako urtikária, je bežné kožné ochorenie, ktoré sa prejavuje začervenaním a svrbivými pľuzgierikmi, ktoré sa môžu zlievať do väčších ložísk. Tieto prejavy sa môžu objaviť na ktoromkoľvek mieste na tele a bývajú rôzneho rozsahu. Odhaduje sa, že aspoň raz za život sa s ňou stretne približne 25 % populácie.
Typy žihľavky
Žihľavku možno klasifikovať podľa jej trvania a spúšťačov.Akútna žihľavka
Najčastejšou formou žihľavky je jej akútna forma. Prejavy sa vyskytnú náhle a pretrvávajú od pár hodín do 3 až 6 týždňov. Príčinou môžu byť alergické alebo nealergické spúšťače.
Nealergické príčiny akútnej žihľavky
Medzi nealergické príčiny patria bakteriálne, vírusové, mykotické alebo parazitické infekcie. Tento typ je najčastejší u detí a môže byť sprevádzaný opuchom aj ďalších častí tela, najčastejšie jazyka, prípadne zvýšenou teplotou v závislosti od infekcie.
Fyzikálne spúšťače
Prejavy žihľavky sa môžu dostaviť aj pri vystavení organizmu extrémnym teplotným zmenám. Pri vystavení nadmernému chladu hovoríme o chladovej žihľavke a, naopak, tepelná žihľavka sa objavuje pri vystavení veľkému teplu. V lete sa často vyskytuje na ženskom dekolte po opaľovaní na priamom slnku bez ochranného faktora.
Alergická žihľavka
Alergická žihľavka je odpoveďou na kontakt tela s alergénom, ktorého výsledkom je spustenie alergickej reakcie. Po rozpoznaní alergénu bunky uvoľňujú histamín a práve jeho zásluhou dochádza napríklad k podráždeniu nervových zakončení, čo vyvoláva svrbenie. Histamín spôsobuje navyše aj rozšírenie krvných kapilár, ktoré je nasledované prestupom tekutiny do podkožia, čo spôsobuje typický žihľavkový podkožný výsev.
Bežné alergény
Môže ísť o alergiu na potravinu (citrusy, jahody, čokoláda, orechy atď.), alebo na uštipnutie hmyzom (osa, včela), na niektoré lieky (najmä antibiotiká alebo očkovacie látky). Veľmi často sa výsev objaví po kontakte s alergénom v kozmetike. Dráždivé môžu byť napríklad parfumové látky, konzervanty, mydlá či farbivá.
Chronická žihľavka
O chronickej urtikárii hovoríme vtedy, ak príznaky pretrvávajú viac ako 6 týždňov. V takom prípade je typická dlhodobá prítomnosť príznakov, poprípade sa príznaky môžu vrátiť po mesiacoch alebo rokoch remisie. Chronická forma postihuje prevažne dospelých a môže negatívne vplývať aj na psychický stav pacienta. Čím dlhšie ochorenie trvá, tým nižšia je šanca na vyliečenie. Takmer u 30 - 50 % pacientov nemožno ani po primeraných vyšetreniach prísť na príčinu ochorenia, v takom prípade ide o idiopatickú urtikáriu.
Akvagénna urtikária
Voda je pre človeka nevyhnutná a u väčšiny ľudí nespôsobuje žiadne nežiaduce reakcie. Nie je to však prípad jedincov so zriedkavým stavom nazývaným akvagénna urtikária. Ide o formu fyzickej žihľavky spojenej so svrbením a pálením, pri ktorej sa pri kontakte s vodou vyvíja svrbenie.
Tento stav môže postihnúť kohokoľvek, ale vo všeobecnosti postihuje ženy. Žihľavka alebo vyrážka sa môže vyskytnúť kdekoľvek na tele, s väčšou pravdepodobnosťou sa však objaví na krku, hornej časti trupu a na rukách. Pitie vody nie je na škodu, ak sa nedotýka pokožky. Existujú však prípady, keď jednotlivci trpiaci týmto stavom môžu dostať alergickú reakciu na perách alebo vo vnútri úst pri pití vody. Prekvapivo, niektorí ľudia môžu mať alergiu iba na slanú vodu (morskú vodu).
Presná príčina akvagénnej urtikárie nie je známa. Príznaky podobné alergii, ktoré môžu ľudia pociťovať z týchto vyrážok, sú spôsobené histamínom. Ak majú ľudia alergickú reakciu, ich imunitný systém uvoľňuje histamín ako odpoveď na boj so škodlivou látkou. Rizikové faktory pre akvagénnu urtikáriu nie sú známe. Rodina môže mať viac ako jeden prípad, ale väčšina prípadov sa nevyskytuje v rodinných skupinách.
Príznaky sa zvyčajne začnú objavovať do 20 - 30 minút od kontaktu s vodou. Hlavným príznakom sú lézie na koži. Môžu sa však objavovať malé, červené alebo sfarbené hrčky, ktoré vystupujú nad kožu a môžu byť obklopené veľkou červenou škvrnou. Veľmi zriedkavo sa môže vyskytnúť život ohrozujúca alergická reakcia nazývaná anafylaxia.
Diagnostika žihľavky
Pri diagnostike žihľavky lekár vykoná fyzické vyšetrenie na posúdenie symptómov. Preštuduje si anamnézu a môže tiež vykonať vodný provokačný test, počas ktorého lekár aplikuje na hornú časť tela vodný obklad s teplotou 95 °F (35 °C), aby vyvolal reakciu. V prípade podozrenia na chladovú žihľavku sa môže použiť test s kockou ľadu priloženou na predlaktie.
Zdravotná anamnéza a fyzikálne vyšetrenie sú základom. Lekár bude zhromažďovať informácie o možných alergénoch, príznakoch a dĺžke trvania žihľavky. Testy na alergie, ako sú kožné alebo krvné testy, môžu pomôcť identifikovať konkrétne alergény. Pri chronických prípadoch sa môže odporučiť biopsia kože na vylúčenie iných ochorení.
Liečba žihľavky
Na akvagénnu urtikáriu neexistuje žiadny liek, ale symptómy možno zmierniť. Liečba žihľavky sa prispôsobuje príčine a závažnosti symptómov.
Farmakologická liečba
- Antihistaminiká: Toto je najbežnejšia liečba, ktorá pomáha zmierniť svrbenie a opuch. Lekári si často vyberajú antihistaminiká druhej generácie, pretože spôsobujú menšiu ospalosť ako staršie prípravky. Sú účinné a dlhodobé.
- Lokálne prostriedky: Krémy alebo iné lokálne prostriedky, ako sú produkty na báze ropy (napr. vazelína), môžu vytvoriť bariéru medzi vodou a pokožkou, čím zabránia prenikaniu vody.
- Steroidné masti: Používajú sa na zmiernenie zápalu v prípade ťažkých prípadov.
- Imunoterapia a ďalšie lieky: Pri chronickej žihľavke a autoimunitných prípadoch sa používajú imunosupresíva alebo biologická liečba.
- Omalizumab: Ide o liek, ktorý sa používa off-label na liečbu žihľavky, aj keď pôvodne je určený na liečbu astmy.
Iné liečebné postupy
- Liečba ultrafialovým svetlom (fototerapia): Táto bežne používaná liečba je známa aj ako fototerapia a využíva ultrafialové (UV) svetlo na zníženie citlivosti pokožky.
- Chladné obklady a kúpele: Chladenie pokožky môže priniesť okamžitú úľavu od svrbenia a znížiť opuchy. Do kúpeľa si môžete pridať šálku nevarených ovsených vločiek.
- Hydratácia pokožky: Pravidelné používanie hydratačných krémov, ako je napríklad kokosový olej, znižuje suchosť a podráždenie.
- Prírodné prostriedky: Gély s obsahom aloe vera, levandule, mentolu, eukalyptu alebo pasty z kurkumy môžu pomôcť upokojiť pokožku.
AKO ZMIERNIŤ BRADAVICE, PIGMENTOVÉ A STARECKÉ ŠKVRNY POMOCOU JEDNODUCHÝCH DOMÁCICH METÓD
Prevencia žihľavky
Účinná prevencia žihľavky zahŕňa:
- Vyhýbanie sa alergénom: Ak poznáte konkrétne spúšťače žihľavky, vyhýbanie sa im je kľúčové pre prevenciu epizód.
- Eliminácia provokujúcich faktorov: V rámci manažmentu ochorenia je dôležité vylúčiť farmaká, ako je kyselina salicylová, beta blokátory a ACE inhibítory.
- Zdravý životný štýl: Podpora imunity prostredníctvom dostatočného pohybu, spánku a stravy s vysokým obsahom antioxidantov, vitamínov a minerálov podporuje zdravú pokožku a imunitný systém.
- Redukcia stresu: Stresové situácie alebo hormonálne zmeny môžu vyvolať alebo zhoršiť príznaky žihľavky. Relaxačné techniky ako meditácia, joga a dychové cvičenia môžu pomôcť zmierniť stres.
- Potravinový denník: Vedenie denníka príznakov vám môže pomôcť zistiť, čo reakcie vyvoláva, či už ide o potraviny, nápoje, lieky, počasie alebo mieru stresu.
Ľudia s akvagénnou žihľavkou by mali dbať na to, aby čo najviac obmedzili svoj kontakt s vodou. Pri domácich prácach je vhodné nosiť gumené rukavice a počas daždivých dní používať dáždnik.
Kedy navštíviť lekára?
Je dôležité vyhľadať lekársku pomoc, ak:
- Príznaky trvajú viac ako pár dní a nezlepšujú sa.
- Objavuje sa opakovaná žihľavka alebo sa jej intenzita zvyšuje.
- Žihľavka je spojená s dýchacími problémami alebo opuchom hrdla, čo môže naznačovať anafylaktickú reakciu, vyžadujúcu okamžitú intervenciu.
Ak máte podozrenie na žihľavku, odporúča sa poradiť sa s lekárom (dermatológom, alergológom alebo imunológom), ktorý zistí, čo žihľavku spôsobuje, a navrhne vhodnú liečbu.