Vírus Varicella-Zoster a jeho úloha pri vzniku neurodegeneratívnych ochorení
Vírus varicella-zoster (VZV) je široko rozšírený ľudský patogén, ktorý patrí do čeľade herpesvírusov. Je zodpovedný za dve odlišné ochorenia: primárnu infekciu, známu ako ovčie kiahne (varicella), a jej reaktiváciu, ktorá vedie k pásovému oparu (herpes zoster). K primárnej infekcii vírusom varicella-zoster dochádza často už v detskom veku. Infekcia sa pritom prenáša kvapôčkami, vzduchom, ale aj priamym kontaktom. Z primárnej infekcie vírusom sa vyliečite a príznaky zmiznú, no vírus ostáva v ľudskom tele v spinálnych gangliách. Tam pretrváva chránený pred imunitným systémom aj niekoľko rokov. Pochopenie VZV je kľúčové nielen pre rozpoznanie jeho príznakov a možností liečby, ale aj pre zavedenie účinných preventívnych stratégií a najmä pre pochopenie jeho potenciálnej úlohy pri vzniku závažných neurodegeneratívnych ochorení, vrátane sklerózy.
Vplyv VZV na nervový systém a súvislosť s neurodegeneratívnymi ochoreniami
Vírusové ochorenia nepredstavujú riziko len kvôli tomu, že spúšťajú akútny zápal, ako je to pri chrípke alebo COVID-19. Vírusové infekcie môžu výraznou mierou prispievať aj k vzniku neurodegeneratívnych ochorení. Podľa štúdií až 45 druhov vírusov zvyšuje riziko vzniku neurodegeneratívnych ochorení, a to až 15 rokov po prebehnutej infekcii. Medzi tieto "bežné vírusy", ktoré spôsobujú "bežné" ochorenia, patria aj herpetické vírusy, ktoré sú pôvodcami kiahní a pásového oparu. Pri neurodegeneratívnych ochoreniach dochádza v nervovom systéme k strate neurónov.
Neurodegeneratívne ochorenia spojené s vírusovými infekciami:
- Alzheimerova demencia
- Parkinsonova choroba
- Skleróza multiplex
- Amyotrofická laterálna skleróza (ALS)
- Cievna demencia
Konkrétne, vírus varicella zoster sa podieľa na vzniku cievnej demencie, ktorej príznakmi sú zmätenosť, problémy s pozornosťou a sústredením, pokles schopnosti analyzovať situácie, rozvíjať efektívne riešenia, problémy s komunikáciou, ťažkosti pri rozhodovaní, problémy s pamäťou a nepokoj.
Mechanizmy vplyvu vírusov na neurologické zdravie
Otázkou je, prečo dokážu vírusové infekcie spôsobiť neurologické ochorenia aj po 15 rokoch od prebehnutej infekcie. Existujú dôkazy o tom, že vírusové infekcie dokážu spustiť nadmernú reaktivitu imunity, ktorá vytvára neprimerané zápalové prostredie. Toto zápalové prostredie ovplyvňuje neurozápaly. Zle fungujúci imunitný systém a neurozápaly patria medzi hlavné príčiny neurodegeneratívnych ochorení. Vírusy môžu tiež priamo nakaziť samotné mozgové bunky, čo zvyšuje riziko vzniku neurodegeneratívnych ochorení. Napríklad, vírus herpes simplex sa dokáže priamo dostať do mozgu, kde spúšťa neurozápal, ktorý zhoršuje funkciu nervových buniek a poškodzuje ich.
Vírusové infekcie, aj keď nemusia priamo spustiť neurodegeneratívne ochorenia, dokážu negatívne vplývať na nervový systém a zhoršovať funkcie mozgu. Napríklad, klinická štúdia vo Veľkej Británii skúmala zmeny kognitívnych funkcií (pamäť, schopnosť poznávať, učiť sa) u mladých dospelých po infekcii vírusom SARS-CoV-2. Napriek miernemu prejavu ochorenia mali nakazení jedinci zhoršené kognitívne schopnosti, ktoré pretrvávali jeden rok alebo dlhšie, v porovnaní s osobami, ktoré neboli nakazené.
Pásový opar (Herpes Zoster): Reaktivácia VZV
Pásový opar (herpes zoster) je infekčné vírusové ochorenie spôsobujúce prepuknutie bolestivej vyrážky alebo pľuzgierov na koži. Je spôsobený vírusom varicella-zoster. Ak ste v minulosti ovčie kiahne neprekonali, pásový opar by sa u vás vyvinúť nemal, pretože k nemu dochádza reaktiváciou spiaceho vírusu v tele. Riziko pásového oparu sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom, pričom približne polovica prípadov sa vyskytuje u ľudí starších ako 50 rokov. Pásový opar sa vyvinie u približne 10 - 20 % ľudí, ktorí mali ovčie kiahne v skoršom období svojho života. Opakovaný výskyt pásového oparu je pomerne zriedkavý, hoci je možný.
Prejavy a priebeh pásového oparu
Samotnému výsevu pľuzgierikov môže v niektorých prípadoch predchádzať tzv. prodromálne štádium. Od chvíle, keď začnete pociťovať prvé príznaky, môže ochorenie pretrvávať tri až päť týždňov, kým vyrážka úplne nezmizne.
- Bolesť: Niekoľko dní pred objavením sa vyrážky môžete pociťovať bolesť v určitej oblasti na koži. Bolesť sa prejavuje ako svrbenie, pálenie, bodanie alebo vystreľovanie. Táto bolesť môže byť veľmi výrazná, pripomínajúca migrénu, kardiálne bolesti, žlčníkové alebo obličkové koliky, a preto môže byť v tomto štádiu nesprávne diagnostikovaná. Okrem toho sa môže objaviť malátnosť a zvýšená teplota.
- Kožný výsev: V priebehu troch až štyroch dní sa vyrážka rozvinie do otvorených pľuzgierov. Na začiatku sa objavia červené pupienky, na ktorých sa v priebehu 12 - 24 hodín tvoria herpetické pľuzgieriky. Ich výsev sprevádza zvýšená teplota a nepríjemný pocit svrbenia a pálenia. Pľuzgieriky sú usporiadané do skupiniek pozdĺž zmyslových nervov v oblasti kožnej inervácie takmer vždy na jednej strane tela. Výsev vo forme pásu sa najčastejšie objavuje na bruchu, hrudníku, chrbte a menej často aj na iných častiach tela, napríklad na tvári, ušiach, ústach.
- Hoja sa: Obsah pľuzgierikov je spočiatku číry, postupne sa kalí, v priebehu 7 - 10 dní zasychá a mení sa na hnedočervenú chrastu. Chrasty vymiznú o dva až tri týždne neskôr. Po odpadnutí krusty ešte nejakú dobu pretrvávajú farebné zmeny.
U detí nie je bolestivosť taká výrazná ako u dospelých, najvýraznejšia býva u starších ľudí. V niektorých prípadoch sa herpes zoster prejavuje iba bolesťou a kožné prejavy sa nevyskytujú. Ide o tzv. zoster sine herpete.
Rizikové faktory reaktivácie VZV
Vírus sa reaktivuje najčastejšie v dôsledku oslabenej imunity. K reaktivácii dochádza vplyvom rôznych faktorov, ktoré narúšajú imunitný systém, čo vedie k množeniu vírusu v gangliách a následnému zápalu. Na rozdiel od infekcie vírusom herpes simplex, kde sa môže objaviť aj pri dobrom stave imunity, herpes zoster sa spája s oslabenou obranyschopnosťou organizmu. Okrem veku, kedy riziko stúpa nad 50 rokov, sú ďalšími rizikovými faktormi:
- Rádioterapia a chemoterapia
- Deficit vitamínov (najmä A, B-komplex, C a E)
- Cukrovka
- Náhle zmeny klimatického pásma
- Transplantácia orgánov
- Podchladenie
- Žalúdočný vred
- Chirurgické zákroky
- Nekontrolované užívanie liekov
- Stres
Stres je hlavným rizikovým faktorom spôsobujúcim vypuknutie pásového oparu, a preto je vhodné vyhýbať sa situáciám, ktoré sú pre vás stresujúce. Odporúčané je vyskúšať meditáciu, jogu alebo iné relaxačné metódy.
Komplikácie pásového oparu s neurologickým dopadom
Komplikácie pásového oparu sa vyskytujú celkovo u 1 - 2 % pacientov a môžu spôsobiť predĺženie doby ochorenia na niekoľko týždňov až mesiacov. Približne 1 - 4 % pacientov s týmto ochorením musí byť kvôli komplikáciám hospitalizovaných.
- Postherpetická neuralgia: Medzi najčastejšie a najobávanejšie komplikácie patrí postherpetická neuralgia, ktorá pretrváva aj po vymiznutí kožného výsevu. Ide o neuropatiu periférneho a centrálneho nervového systému s pretrvávaním zápalových zmien, ktoré môžu viesť k degenerácii nervových buniek. Spontánna, permanentná bolesť v postihnutej oblasti môže pretrvávať 1 až 6 mesiacov po ústupe kožného výsevu. Vedie k poruchám spánku, depresiám a výrazne zhoršuje kvalitu života. Táto bolesť môže byť vyprovokovaná aj minimálnym podnetom, ako je dotyk alebo teplo. Kým v detskom veku sa vyskytuje zriedkavo, vo veku nad 50 rokov postihuje 50 až 70 % pacientov. U 90 - 95 % postherpetická neuralgia spontánne odznie do 6 mesiacov.
- Postihnutie hlavových nervov: Veľmi nebezpečný je výsev v oblasti hlavových nervov, predovšetkým v oblasti oka a ucha. Postihnutie oka môže spôsobiť zhoršenie zraku až možnú slepotu. Postihnutie ucha môže viesť k ochrnutiu tváre.
- Sekundárne bakteriálne infekcie: Poškriabanie pľuzgierov môže viesť k sekundárnym bakteriálnym infekciám pokožky.
- Systémové prejavy a CNS: U pacientov s veľmi oslabeným imunitným systémom sa môže herpes zoster prejaviť ako generalizovaná (vystupňovaná) infekcia pripomínajúca ovčie kiahne. Objavujú sa systémové prejavy s pneumonitídou, hepatitídou a postihnutím centrálneho nervového systému.
Prípadová štúdia: Závažný prípad herpetickej encefalitídy u dieťaťa
Prípad syna Dominika poukazuje na extrémne závažné dôsledky vírusovej infekcie VZV, ktorá sa prejavila ako herpes na mozgu. Dominik mal po narodení problém s očkom, ktorý sa neskôr vyvinul do vážnej diagnózy. Po operácii, odmietaní potravy a horúčke sa u neho objavili kŕče celého tela. Lekári zistili, že Dominik má na mozgu herpes, ktorý úplne vyradil ľavú hemisféru a s ňou celú pravú časť tela. Herpes na mozgu je vírusové ochorenie, ktoré sa pri oslabenej imunite môže kedykoľvek vrátiť a reaktivovať. Herpes mu poškodil aj zrak, preto musí odmalička nosiť okuliare. Napriek vážnemu zdravotnému stavu Dominik reaguje na okolie, vie rozoznať najbližších a udržuje očný kontakt. Zlepšenie nastalo vďaka terapii Bobath a okysličovaniu mozgu. Pre jeho zdravotný stav je dôležité, aby nebola oslabená jeho imunita a aby neprichádzal do kontaktu s množstvom ľudí. Tento prípad ilustruje závažnosť neurologických komplikácií, ktoré môže vírus varicella-zoster spôsobiť.
Nervous System
Pásový opar u detí a v tehotenstve
Hoci je pásový opar prevažne ochorenie dospelých, môže postihnúť aj deti, ktoré v minulosti prekonali ovčie kiahne pred ukončením 2. roku života alebo sa s nimi stretli ešte v maternici. U detí pásový opar zvyčajne prebieha miernejšie, s menej rozsiahlym výsevom a menšou bolestivosťou ako u dospelých.
Pásový opar predstavuje potenciálne riziko u tých tehotných žien, ktoré ešte nemali ovčie kiahne, alebo sa objavili v čase tehotenstva. Infekcia ovčími kiahňami počas tehotenstva môže priniesť rôzne komplikácie pre plod. Nakazenie ovčích kiahní v období 3. až 6. mesiaca tehotenstva (najrizikovejší je 13. až 20. týždeň) môže spôsobiť vyvíjajúcemu plodu postihnutie končatín, chrbtice, CNS, očí a možné jazvy na koži. Našťastie, riziko malformácií nie je zvýšené a prognóza plodu je až v 70 % dobrá. V prípade, že tehotná žena v minulosti prekonala ovčie kiahne a vírus sa práve počas tehotenstva reaktivoval a spôsobil pásový opar, má čo najskôr kontaktovať svojho lekára. Ten predpíše adekvátnu liečbu na zmiernenie prejavov a minimalizáciu rizík pre matku a dieťatko.
Liečba a prevencia VZV infekcií
Hoci priama liečba pásového oparu, ktorá by vírus úplne zničila, neexistuje, dostupné možnosti pomáhajú zvládnuť príznaky, skrátiť dobu trvania ochorenia a znižovať riziko komplikácií. Včasná návšteva lekára pri prvých príznakoch je kľúčová pre úspešnú liečbu.
Kauzálna liečba
V terapii sa používajú virostatiká - liečivá blokujúce reprodukciu vírusu. Tieto lieky nie sú schopné vírus úplne zničiť, ale významne znižujú závažnosť jeho prejavov, urýchľujú hojenie pľuzgierov a skracujú trvanie ochorenia. Účinnosť liečby závisí aj od jej včasného nasadenia - ideálne do 3 dní od prvých prejavov ochorenia a vzniku vyrážok, čím sa výrazne znižuje riziko vzniku postherpetickej neuralgie. Pri ťažkých formách herpes zoster sa virostatikum acyklovir kombinuje s kortikosteroidmi, ktoré pomáhajú redukovať bolesť a urýchľujú hojenie. Lokálna aplikácia prípravkov na liečbu herpetických infekcií, ako sú masti s acyklovirom, nie je pri pásovom opare indikovaná, s výnimkou očnej herpetickej infekcie.
Symptomatická a adjuvantná liečba
- Tlmenie bolesti: Na tlmenie bolesti sa využívajú analgetiká a nesteroidné protizápalové lieky - ako napríklad ibuprofen, kyselina acetylsalicylová či paracetamol. Môžu sa použiť aj znecitlivujúce krémy alebo gély s účinnou látkou lidokaín.
- Lokálna terapia: Základom symptomatickej liečby je podávanie analgetík a lokálna terapia prostriedkami, ktoré zmierňujú svrbenie, zlepšujú hojenie a zabraňujú bakteriálnej infekcii. Vhodné sú chladiace, protizápalové alebo antiseptické roztoky, ale rovnako je vhodné používať aj sterilný fyziologický roztok 4 až 6-krát denne. Aplikácia tekutého púdru sa neodporúča, pretože prináša len krátkodobý efekt a skôr sťažuje hojenie. Hoci to môže byť náročné, je dôležité pľuzgiere neškrabať a chrasty neodlupovať, aby sa zabránilo zhoršeniu príznakov či rozšíreniu infekcie.
- Podpora imunity: Adjuvantná liečba spočíva v stimulácii celkovej obranyschopnosti organizmu. Vhodné je užívanie vitamínov a podporovanie imunity. Silný imunitný systém lepšie odoláva vzniku akéhokoľvek ochorenia, vrátane vírusu herpes zoster. Vhodný je napríklad vitamín C, vitamín D, zinok, betaglukány a ďalšie látky.
Prevencia VZV infekcií
Najúčinnejšou metódou prevencie pásového oparu je očkovanie.
- Očkovanie proti ovčím kiahňam: Vakcína je vhodná pre ľudí, ktorí ešte nemali ovčie kiahne. Je určená najmä pre aktívnu imunizáciu detí starších 9-12 mesiacov a dospelých osôb, ktoré sú voči planým neštoviciam vnímavé, ako sú napríklad zdravotníci, učitelia, rodičia malých detí a podobne. Očkovanie sa tiež odporúča osobám cestujúcim do zahraničia, ak ich imunita nie je známa a predpokladá sa pravdepodobný kontakt s infikovanými osobami.
- Očkovanie proti pásovému oparu: V minulosti bola dostupná aj očkovacia látka proti pásovému oparu, určená na prevenciu herpes zoster a postherpetických neuralgií u osôb nad 50 rokov. Dnes už však nie je bežne dostupná, jej dovoz bol ukončený.
Okrem očkovania je dôležité udržiavať silný imunitný systém, čo zahŕňa zdravú stravu, pravidelný pohyb, dostatočný spánok a zvládanie stresu. Dôležité je tiež obmedziť stres a ideálne úplne vylúčiť zlozvyky v podobe fajčenia či konzumácie alkoholu. Pozor si treba dať aj pri hormonálnych výkyvoch, keďže tiež môžu oslabiť imunitný systém. Vhodné je aj zvýšenie príjmu vitamínov A, B-komplex, C a E. Vitamín A reguluje zápalovú reakciu, vitamíny zo skupiny B sú dôležité pre zdravie nervových buniek, a vitamín C a E patria medzi najsilnejšie antioxidanty.
Ďalšie rizikové faktory neurodegeneratívnych ochorení
Popri vírusových infekciách existujú aj ďalšie rizikové faktory, ktoré prispievajú k vzniku neurodegeneratívnych ochorení:
- Oxidačný stres: Nerovnováha medzi voľnými radikálmi a antioxidačnými schopnosťami tela.
- Zle fungujúce mitochondrie: Bunkové elektrárne, ktoré vyrábajú pre bunku energiu. Ak zle fungujú, sú zdrojom voľných radikálov (oxidačného stresu) a aktivujú zápaly.
- Odumieranie buniek: Pod vplyvom zlyhania antioxidačných mechanizmov bunky.
- Narušenie črevnej mikroflóry.
- Hromadenie nesprávne poskladaných bielkovín: Nesprávne poskladané bielkoviny sú zdrojom zápalu. Každá bielkovina musí byť správne poskladaná, inak je to pre telo problém.
- Neurozápal.
Ak hľadáte prírodné riešenie na obmedzovanie vírusových infekcií, a to aj v mozgu, môžete siahnuť po laktoferíne. Laktoferín je telu vlastná bielkovina, ktorá má silné protivírusové a protizápalové účinky a dokáže sa dostať do mozgu.
tags: #varicella #zoster #vyvola #sklerozu