Pásový Opar: Komplexné Informácie, Liečba a Hospitalizácia

Pásový opar, odborne nazývaný aj herpes zoster, je infekčné vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje prepuknutie bolestivej vyrážky alebo pľuzgierov na koži. Je spôsobený herpetickým vírusom varicella zoster (VZV), ktorý patrí medzi najčastejšie ľudské patogény. VZV vyvoláva dve klinicky odlišné ochorenia: varicellu (známejšiu ako ovčie kiahne) a herpes zoster. Primárnou infekciou je varicella, pričom herpes zoster je prejavom reaktivácie tohto vírusu. Po prekonaní ovčích kiahní vírus prežíva v zadných koreňových gangliách miechy vo forme latentnej (spiacej) infekcie, chránený pred imunitným systémom aj niekoľko rokov.

K reaktivácii vírusu dochádza u 10 - 20 % pacientov, ktorí prekonali ovčie kiahne. Po rôzne dlhom období (aj po niekoľkých desaťročiach) sa vplyvom rôznych činiteľov vírus reaktivuje a spôsobí rozvoj ochorenia herpes zoster. Pri reaktivácii sa vírus množí vo vnútri ganglia, kde dochádza k lokálnemu zápalu, ktorý je sprevádzaný neuropatickou bolesťou. Pásový opar nie je vážny stav v zmysle ohrozenia života, ale môže byť veľmi bolestivý a viesť k závažným komplikáciám.

Prevalencia a rizikové faktory

Pásový opar s typickými kožnými prejavmi a sprievodnou bolesťou postihuje prevažne pacientov vyššieho veku, po 50. roku života, pričom jeho výskyt neustále narastá. Ženy sú postihnuté pásovým oparom častejšie. Riziko vzniku pásového oparu výrazne stúpa po 50. roku života, pričom približne polovica prípadov sa vyskytuje u ľudí starších ako 50 rokov. Aj keď je pásový opar bežnejší u starších dospelých a osôb so zníženou imunitou, môže sa objaviť aj u mladých a zdravých ľudí.

Najviac ohrozené vznikom pásového oparu sú skupiny ľudí so zníženou imunitou alebo oslabenou obranyschopnosťou organizmu. Medzi rizikové faktory patrí:

Vek: Riziko sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom.
Oslabená imunita: V dôsledku stresu, ochorenia, starnutia, HIV/AIDS, po transplantáciách alebo liečby imunosupresívami.
Užívanie určitých liekov: Lieky, ktoré zabraňujú odmietnutiu transplantovaných orgánov, môžu tiež zvýšiť riziko pásového oparu.
Stres: Je hlavným rizikovým faktorom spôsobujúcim vypuknutie pásového oparu.

Príznaky pásového oparu

Príznaky pásového oparu sa zvyčajne začínajú miernymi symptómami, ktoré môžu pripomínať bežné prechladnutie. Prvými znakmi sú často únava, slabosť, malátnosť alebo zvýšená teplota.

Bolesť a nepríjemné pocity

Bolesť je jedným z prvých príznakov pásového oparu. Môže byť veľmi výrazná, pripomínajúca migrénu, kardiálne bolesti, žlčníkové alebo obličkové koliky, a preto môže byť v počiatočnom štádiu nesprávne diagnostikovaná. Bolesť sa najprv prejavuje ako ostrá, pichľavá, pálivá alebo vystreľujúca bolesť na konkrétnom mieste na tele. Tento pocit sa môže stupňovať a býva veľmi nepríjemný, podobný bolestiam spojeným s popáleninami. Bolesť je spôsobená rozsiahlym poškodením nervov a ich obalov (myelínových obalov). V niektorých prípadoch sa u ľudí vyvinie pásový opar bez toho, aby sa u nich objavila vyrážka, čo sa označuje ako zoster sine herpete.

Kožný výsev

Detail pľuzgierov pásového oparu na koži, usporiadaných do pásu

Po niekoľkých dňoch od nástupu bolesti sa na bolestivom mieste objaví kožný výsev. Obvykle sa objavuje približne na 3. až 4. deň od prvých príznakov. Na začiatku sa objavia červené pupienky, na ktorých sa v priebehu 12 - 24 hodín tvoria herpetické pľuzgieriky, ktorých výsev sprevádza zvýšená teplota a nepríjemný pocit svrbenia a pálenia. Pľuzgieriky sú usporiadané do skupiniek pozdĺž zmyslových nervov v oblasti kožnej inervácie, takmer vždy na jednej strane tela. Obsah pľuzgierikov je spočiatku číry, postupne sa kalí, v priebehu 7 - 10 dní zasychá a mení sa na krustu. Po odpadnutí krusty ešte nejakú dobu pretrvávajú farebné zmeny. Pásový opar charakterizuje výsev v tvare pásov - vyrážky sú vyvýšené a zvyčajne blízko pri sebe.

Najčastejším miestom výskytu pásového oparu je trup, najmä oblasť hrudníka, drieku a bokov, kde sa prejavuje ako typický pásik pľuzgierikov. Menej často môže pásový opar postihnúť tvár, krk, uši alebo ústnu dutinu (na sliznici). Ak sa pásový opar rozšíri na tvár, môže zasiahnuť aj oko, čo vedie k vážnym komplikáciám.

Dĺžka trvania ochorenia

Od chvíle, keď začnú prvé príznaky, môže ochorenie pretrvávať tri až päť týždňov, kým vyrážka úplne nezmizne. Vyrážky a pľuzgiere spôsobené pásovým oparom sa zahoja do 2-4 týždňov. V niektorých prípadoch bolesť pretrváva ešte dlho po zahojení vyrážky.

Komplikácie pásového oparu

Ťažký priebeh pásového oparu môže spôsobiť závažné komplikácie, ktoré predlžujú dobu ochorenia na niekoľko týždňov až mesiacov. Komplikácie sa vyskytujú celkovo u 1 - 2 % pacientov s herpes zoster.

Postherpetická neuralgia (PHN): Je najobávanejšou neskorou komplikáciou, ktorá pretrváva aj po vymiznutí kožného výsevu. Hovoríme o nej vtedy, ak spontánna, permanentná bolesť v postihnutej oblasti pretrváva 1 až 6 mesiacov po ústupe kožného výsevu. Vedie k poruchám spánku až k depresiám. Ide o neuropatiu periférneho a centrálneho nervového systému s pretrvávaním zápalových zmien, ktoré môžu viesť k degenerácii nervových buniek. Bolesť môže byť vyprovokovaná len minimálnym podnetom, ako je dotyk alebo teplo. Kým v detskom veku sa vyskytuje zriedkavo, vo veku nad 50 rokov postihuje 50 až 70 % pacientov. Približne u 10 - 15 % ľudí, ktorí majú pásový opar, sa neskôr vyvinie PHN. U 90 - 95 % spontánne odznie do 6 mesiacov.
Infekcie pokožky: Pri pásovom opare môže dôjsť k sekundárnej bakteriálnej infekcii postihnutých miest, ak sa vyrážky poškriabu alebo sa do nich dostane nečistota.
Zápal očí (herpetická keratitída): Veľmi nebezpečný je výsev v oblasti hlavových nervov, predovšetkým v oblasti oka. Ak sa pásový opar objaví v oblasti očí alebo tváre, môže spôsobiť zápal očného tkaniva. Tento zápal môže viesť k poškodeniu rohovky, zhoršeniu zraku a dokonca k trvalému oslabeniu videnia až slepote, ak sa nezachytí včas.
Zápal mozgu (encefalitída): Tento stav môže viesť k vážnym neurologickým problémom, ako sú záchvaty, zmätenosť, bolesti hlavy a zhoršené vedomie.
Zápal pľúc (pneumonitída) a zápal pečene (hepatitída): Pásový opar môže viesť k zápalu pľúc, najmä u ľudí so slabým imunitným systémom, ako sú starší ľudia alebo pacienti so závažnými ochoreniami.
Generalizovaná infekcia: U pacientov s veľmi oslabeným imunitným systémom sa môže herpes zoster prejaviť ako generalizovaná (vystupňovaná) infekcia pripomínajúca ovčie kiahne, s postihnutím centrálneho nervového systému.
Zhoršenie celkového zdravotného stavu: Najmä u ľudí so zníženou imunitou, ako sú pacienti s HIV/AIDS, pacienti po transplantáciách alebo osoby liečené imunosupresívami.

Prenos pásového oparu

Zdrojom nákazy je chorý jedinec s príznakmi ovčích kiahní alebo pásového oparu. Pásový opar sa z človeka na človeka, ktorý predtým neprekonal ovčie kiahne, neprenáša priamo. Prenos nastáva kontaktom s tekutinou z pľuzgierov. Pri priamom kontakte s pľuzgiermi môže dôjsť k šíreniu vírusu na osoby, ktoré nemajú v tele protilátky proti ovčím kiahňam (teda najmä deti a dospelých, ktorí ovčie kiahne ešte neprekonali), avšak tieto osoby ochorejú na ovčie kiahne, nie na pásový opar.

Riziko prenosu je vysoké len počas akútnej fázy s prítomnými pľuzgiermi. Keď sa pľuzgiere vysušia a vytvoria chrasty, riziko prenosu je minimálne. Osoba s pásovým oparom zostáva nákazlivá, kým nie sú všetky pľuzgiere úplne zaschnuté a pokryté chrastou, čo zvyčajne trvá až 10 dní od prvého objavenia sa vyrážky. Inkubačná doba pásového oparu sa pohybuje medzi 7 až 21 dňami, počas ktorých sa vírus postupne aktivuje.

Pásový opar u detí a v tehotenstve

U detí

Pásový opar u detí je vzácny, ale môže sa vyskytnúť, najmä ak deti už prekonali ovčie kiahne pred ukončením 2. roku života alebo sa stretli s ovčími kiahňami ešte v maternici. Ak dieťa prekoná kiahne v mladšom veku, vírus varicella-zoster môže zostať neaktívny v nervových bunkách a neskôr sa reaktivovať ako pásový opar. U detí pásový opar prebieha podobne ako u dospelých, ale zvyčajne je miernejší, výsev pľuzgierikov býva menej rozsiahly a trpia menšími bolesťami.

V tehotenstve

Pásový opar predstavuje potenciálne riziko u tehotných žien, ktoré ešte nemali ovčie kiahne alebo sa objavili v čase tehotenstva. V takom prípade má tehotná žena čo najskôr kontaktovať svojho lekára.

Riziko pre plod: Infekcia ovčích kiahní počas tehotenstva môže priniesť rôzne komplikácie pre plod. Nakazenie ovčích kiahní v období 3. až 6. mesiaca tehotenstva (najrizikovejší je 13. až 20. týždeň) môže spôsobiť vyvíjajúcemu plodu postihnutie končatín, chrbtice, centrálneho nervového systému, očí a možné jazvy na koži. Našťastie nie je prítomné zvýšené riziko malformácií a prognóza plodu až v 70 % je dobrá.
Riziko pri pôrode: Ak má tehotná žena pásový opar v oblasti genitálií alebo na tvári, môže byť riziko prenosu vírusu na novorodenca počas pôrodu, čo môže spôsobiť novorodenecký herpes (závažné infekcie kože, očí alebo vnútorných orgánov novorodenca). V týchto prípadoch môže byť odporúčané vykonať cisársky rez, aby sa minimalizovalo riziko prenosu.

Diagnostika pásového oparu

Pásový opar sa zvyčajne diagnostikuje na základe typických príznakov, ako sú bolesť, vyrážka a pľuzgiere na tele. Pľuzgiere sa objavujú v charakteristickom páse na jednej strane tela. Lekár môže požiadať o test vzorky kože, aby zistil, či je koža infikovaná vírusom varicella-zoster, a krvný test sa vykonáva na kontrolu počtu bielych krviniek.

Liečba pásového oparu

Pásový opar sa úplne vyliečiť nedá, pretože vírus, ktorý ho spôsobuje, zostáva v tele natrvalo. Správnou liečbou však možno zmierniť príznaky, urýchliť hojenie vyrážky a znížiť riziko komplikácií. Liečba pásového oparu sa zameriava na zmiernenie príznakov, zníženie bolesti a urýchlenie hojenia vyrážok, pričom najúčinnejšia je pri včasnom začiatku, ideálne do 72 hodín od výskytu prvých príznakov.

Farmakologická liečba

Lekár vysvetľuje pásový opar | Príčiny, vyrážka, liečba, vakcína a ďalšie informácie

Antivirotiká: Kauzálna liečba začína včasným podávaním systémových antivirotík (napr. acyklovir, valaciklovir) s relatívne malou toxicitou. Tieto lieky bránia rozsiahlejšej kožnej manifestácii, urýchľujú hojenie, prispievajú k vymiznutiu akútnej bolesti a znižujú výskyt postherpetickej neuralgie. Antivirotiká je potrebné podať čo najskôr, dostatočne dlho a v dostatočnej dávke, pričom si vyžadujú vyššie koncentrácie ako pri liečbe herpes simplex. Na samotný pásový opar antibiotiká nezaberajú, pretože ide o vírusové ochorenie. Nasadzujú sa len vtedy, keď sa k poškodenej pokožke pridá bakteriálna infekcia.
Lieky proti bolesti (analgetiká): Na tlmenie bolesti sa využívajú bežné analgetiká a nesteroidné protizápalové lieky, ako sú paracetamol, kyselina acetylsalicylová či ibuprofén. V prípade veľmi intenzívnej bolesti môže lekár predpísať silnejšie lieky, vrátane opioidov.
Kortikosteroidy: Pri ťažkých formách herpes zoster sa virostatikum acyklovir môže kombinovať s kortikosteroidmi, ktoré pomáhajú redukovať bolesť a urýchľujú hojenie.

Lokálna a doplnková liečba

Lokálne prípravky: Lokálna aplikácia prípravkov na liečbu herpetických infekcií, ako sú masti s aciklovirom alebo krémy (ZOVIRAX, HERPESIN), s výnimkou očnej herpetickej infekcie, nie je indikovaná. Lokálne sa aplikujú prípravky, ktoré zmierňujú nepríjemné prejavy na koži (svrbenie), zlepšujú hojenie a zabraňujú superinfekcii. Vhodné sú chladiace, protizápalové alebo antiseptické roztoky. Rovnako je vhodné používať aj sterilný fyziologický roztok 4 až 6-krát denne. Aplikácia tekutého púdru prináša len krátkodobý efekt a skôr sťažuje hojenie, preto sa v liečbe herpes zoster neodporúča, pretože môže spôsobiť podráždenie alebo alergickú reakciu.
Posilnenie imunity: Adjuvantná liečba spočíva v stimulácii celkovej obranyschopnosti. Vhodný je napríklad vitamín C, vitamín D, zinok, betaglukány a ďalšie látky. Pre posilnenie imunity možno siahnuť po prírodných produktoch, ako je L-Lyzín a Boswellia serrata, ktoré podporujú rýchlejšiu regeneráciu a bojujú proti zápalu.
Strava: Správna strava pri pásovom opare môže podporiť imunitu a urýchliť zotavenie. Odporúča sa konzumovať potraviny bohaté na vitamíny C, E, zinok a aminokyseliny, ako sú ovocie, zelenina, orechy a strukoviny. Potraviny bohaté na L-lyzín zahŕňajú ryby, kuracie mäso, vajcia, zemiaky a mliečne výrobky.
Sprchovanie: Sprchovanie je povolené, no treba sa vyhnúť horúcej vode, ktorá môže zhoršiť svrbenie a bolesť.
Inovatívne riešenia: Pre zmiernenie nervovej bolesti a urýchlenie obnovy nervov bol vyvinutý produkt REMYELIN NSAI. Ten cielene obnovuje poškodené myelínové obaly nervov a obsahuje prirodzené nesteroidné protizápalové látky, ktoré bránia ďalšiemu poškodzovaniu nervov a výrazne zmierňujú bolesť. Skorým začatím užívania REMYELIN NSAI, už pri prvých príznakoch, možno významne zmierniť bolestivý priebeh a obmedziť postherpetickú neuralgiu.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc a hospitalizácia

Pri výskyte pásového oparu je dôležité čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc, aby sa zmiernili príznaky, predišlo komplikáciám a začala účinná liečba. Antivirotiká sú najúčinnejšie, ak sa začnú užívať do 72 hodín od prvých príznakov. V prípade pásového oparu je potrebné konať rýchlo. Obvodný lekár vie predpísať antivirotiká a s pomocou infektológa alebo dermatológa nasadiť správnu liečbu.

Návšteva lekára je vhodná, pokiaľ:

Máte viac ako 50 rokov.
Máte oslabenú imunitu.
Pásový opar postihuje vašu tvár, oči, uši alebo väčšiu časť tela.
Bolesti sú neznesiteľné alebo výrazne obmedzujú každodenné činnosti.
Príznaky pretrvávajú viac ako 4 týždne alebo sa objavia komplikácie (napr. silná bolesť po vymiznutí vyrážok).
Dochádza k sekundárnej bakteriálnej infekcii kožných lézií.
Ste tehotná a pásový opar sa objaví, aj keď ste už ovčie kiahne prekonali.

Približne 1 - 4 % pacientov s pásovým oparom musia byť kvôli závažným komplikáciám, ako sú rozsiahle kožné lézie, očné postihnutie, neurologické komplikácie (encefalitída), systémové prejavy pri oslabenej imunite alebo nekontrolovateľná bolesť, hospitalizovaní. V prípadoch, keď pásový opar zasiahol oči, je nevyhnutné urýchlene konzultovať s oftalmológom.

Prevencia pásového oparu

Prevencia pásového oparu je zameraná na minimalizovanie rizika reaktivácie vírusu varicella-zoster. Hoci nie je možné úplne zabrániť vzniku pásového oparu, existuje niekoľko opatrení, ktoré môžu pomôcť znížiť pravdepodobnosť jeho výskytu alebo zmierniť jeho priebeh.

Očkovanie:
- V súčasnej dobe je možná prevencia očkovaním proti infekcii ovčích kiahní (vakcína Varivax) u ľudí, ktorí toto ochorenie ešte neprekonali. Zabraňuje vzniku ovčích kiahní a tým aj pásového oparu v budúcnosti.
- Pre prevenciu samotného pásového oparu je k dispozícii vakcína Shingrix, ktorá bola schválená Úradom pre potraviny a liečivá (FDA) v roku 2017. Shingrix je neživá vakcína vyvinutá s vírusovou zložkou, odporúča sa všetkým nad 50 rokov (a to aj tým, ktorí už pásový opar mali), a chráni pred pásovým oparom viac ako päť rokov. V minulosti bola dostupná aj vakcína Zostavax, ktorá sa však už neodporúča ľuďom mladším ako 60 rokov a dnes už nie je dostupná.
Posilňovanie imunitného systému: Silný imunitný systém je najlepší „strážca“, ktorý vírus udrží pod kontrolou a lepšie odoláva vzniku akéhokoľvek ochorenia, vrátane vírusu herpes zoster. Odporúča sa zdravý životný štýl, vyvážená strava bohatá na vitamíny a minerály, dostatočný spánok a minimalizácia stresu.
Hygiena: Osoba s pásovým oparom by mala dodržiavať prísnu hygienu, vyhýbať sa škriabaniu pľuzgierov a zakrývať vyrážky, aby sa zabránilo prenosu vírusu na iné osoby.

tags: #pasovy #opar #hospitalizacia