Kožný a slizničný imunitný systém

Imunita je definovaná ako odolnosť voči chorobám, predovšetkým infekčným. Imunitný systém je tvorený nespočetným množstvom zložiek, pričom najrozsiahlejší z nich pôsobí v slizniciach. Obranyschopnosť tela spojená so sliznicami sa nazýva slizničná imunita.

Sliznice pokrývajú všetky telesné dutiny a spolu s kožou tvoria kľúčovú mechanickú bariéru, ktorá chráni pred rozmanitými časticami z vonkajšieho prostredia. Slizničný imunitný systém využíva sekrečné protilátky, ktoré pomáhajú likvidovať zachytené mikroorganizmy.

Typickým prejavom oslabenej slizničnej imunity sú časté infekcie a zápaly hrdla a ústnej dutiny.

Štruktúra a funkcia slizničného imunitného systému

Slizničný imunitný systém je súhrnné označenie pre mechanizmy imunitnej obrany lokalizované na povrchu slizníc. V slizniciach sa nachádza špecifické lymfatické tkanivo, ktoré zaisťuje obranu pred choroboplodnými zárodkami vstupujúcimi do kontaktu s povrchom tela. Sliznice ľudského tela majú obrovskú plochu a sú prítomné v tráviacej, dýchacej a vylučovacej sústave, ako aj v niektorých žľazách (napr. prsná žľaza). V podstate sa tento princíp vzťahuje aj na kožu.

Samotný epitel nie je dostatočnou obranou proti patogénom, ako sú baktérie a vírusy, ktoré sa snažia preniknúť do ľudského tela. Preto je nevyhnutné zapojenie imunitného systému. V oblastiach ako črevo musí imunitný systém rozlišovať medzi neškodnými alebo prospešnými baktériami tvoriacimi črevnú mikroflóru a tými, ktoré je potrebné okamžite zneškodniť. Predpokladá sa, že ide o veľmi starú súčasť imunitného systému.

MALT (mucosa-associated lymphoid tissue) je súbor sekundárnych lymfatických orgánov nachádzajúcich sa v slizniciach. Konkrétnejšie sa MALT delí na:

• GALT (gut-associated lymphoreticular tissue): lymfatická tkanivo lokalizované v tráviacej sústave.
• LALT (larynx-associated lymphoid tissue): lymfatické tkanivo v hrtane.

V horných dýchacích cestách sa nachádza Waldeyerov mízní okruh a NALT (nasal-associated lymphoid tissue). Waldeyerov mízní okruh je umiestnený v križovatke nosovej a ústnej dutiny a zahŕňa adenoidné a párové hltanové mandle v zadnej časti nosových ciest, párové podnebných mandle po stranách hrdla a jazykovú mandľu v zadnej časti jazyka. V dolných dýchacích cestách je prítomné BALT (bronchus-associated lymphoreticular tissue). Na sliznici očí sa nachádza CALT (conjunctival-associated lymphoid tissue). U žien je v urogenitálnom trakte prítomné VALT (vulvo-vaginal-associated lymphoid tissue) a u mužov TALT (testis-associated lymphoid tissue).

Slizničný imunitný systém sa skladá z bunčkovej a humorálnej zložky. Intraepiteliálne T-bunky, zvyčajne CD8+, sídlia medzi slizničnými epitelovými bunkami.

Význam slizničného imunitného systému v ranom veku a jeho vývoj

Počas novorodeneckého obdobia a raného detstva dochádza ku kritickej interakcii zložiek imunitného systému s mikrobiotou, ktorá vedie k dozrievaniu imunity. Tieto skoré interakcie prispievajú k homeostáze organizmu a tiež určujú budúce nastavenie imunitného systému, teda náchylnosť k infekciám a zápalovým ochoreniam.

Zloženie mikrobioty sa u jedinca ustáli približne okolo 3. roku života. Vysoká diverzita mikroflóry v ranom detstve chráni telo pred indukciou slizničného IgE, čo je spojené s rozvojom alergií.

Počas osídľovania črevných slizníc novorodencov dochádza v dôsledku nízkej konkurencie medzi mikroorganizmami a vysokého množstva živín k častým infekciám. Novorodenci môžu byť čiastočne chránení:

• IgG protilátkami získanými od matky počas vývoja v maternici.
• Materským mliekom, ktoré obsahuje IgA protilátky napomáhajúce opsonizácii mikroorganizmov, rôzne imunitné bunky, rastové faktory, kmeňové bunky, materský mikrobióm a jeho zložky, a mnohé ďalšie látky.

Črevné infekcie sú pre novorodencov mimoriadne nebezpečné a predstavujú celosvetovo jednu z najčastejších príčin ich úmrtia. Často sú spôsobené patogénmi, ako sú rotavírusy a enteropatogénne E. coli, ktoré bežne u dospelých jedincov infekcie nespôsobujú.

Kožný imunitný systém

Imunitný systém kože je kľúčový pre ochranu pred vonkajšími činiteľmi. Zároveň však odstraňuje odumreté, poškodené alebo nádorové bunky. K zložkám kožného imunitného systému patria granulocyty, endoteliálne bunky ciev, lymfatické kapiláry dermis a drénujúce lymfatické uzliny. Všetky tieto zložky pracujú na základe tesnej spolupráce s možnosťou čiastočnej náhrady jednej zložky inou.

Cytokíny sú molekuly prenášajúce dôležité informácie medzi bunkami a ovplyvňujú reguláciu rastu, delenia, diferenciácie, zápalu a obranyschopnosti. Sú základnými regulátormi imunitného systému. Pre niektoré účely je nevyhnutné koordinované pôsobenie viacerých rôznych cytokínov - tieto synergické a antagonistické interakcie sa nazývajú cytokínová sieť.

Cytokíny sa v tele nachádzajú buď rozpusťené v tekutinách (plazma, tkanivová tekutina), alebo viazané na membránu. Ich pôsobenie môže byť:

• Pleiotropia: pôsobenie cytokínov na niekoľko rôznych druhov buniek.
• Redundancia: niektoré cytokíny môžu byť nahradené inými.
• Antagonizmus: jeden cytokín blokuje účinky iného cytokínu.

Prenos signálu prebieha väčšinou prostredníctvom proteinkináz (najčastejšie kinázy skupiny Jak). Po naviazaní cytokínu dochádza k priblíženiu kináz a ich vzájomnej aktivácii. Okrem proteinkináz sú dôležité aj G-proteiny, s ktorými sú asociované receptory pre chemokíny. Receptory pre niektoré rastové faktory (napr. FGF, EGF, TGF-β) majú vo svojej cytoplazmatickej časti kinázovú doménu.

Terminológia ako lymfokíny a monokíny (molekuly secernované lymfocytmi, resp. monocytmi) sa dnes už nepoužíva kvôli svojej nepresnosti.

Minerálna voda Vincentka a jej vplyv na slizničnú imunitu

Na posilnenie činnosti slizničnej imunity sa osvedčila svetoznáma minerálna voda Vincentka a prípravky z nej. Vincentka pomáha udržiavať fyziologickú čistiacu schopnosť nosovej sliznice (funkciu riasinkového epitelu), čím umožňuje optimálne fungovanie slizničnej imunity ako primárnej obrany pred infekciou.

Vincentka je výnimočná vďaka vysokému obsahu minerálov a stopových prvkov pochádzajúcich z kryštalicky čistej reziduálnej morskej vody z treťohôr. Jej používanie slúži na prevenciu ochorení nosovej sliznice a hygienu nosných dutín. Chráni proti nachladnutiu, chrípke a alergickej nádche, posilňuje obranyschopnosť, zvlhčuje a čistí nosnú sliznicu, odstraňuje hlieny. Je vhodná počas tehotenstva a dojčenia a nie je návyková.

Najvhodnejšími spôsobmi aplikácie pre horné dýchacie cesty sú VINCENTKA NOSOVÝ SPREJ STANDARD HYPOTONICKÝ a VINCENTKA NOSOVÝ SPREJ JUNIOR HYPOTONICKÝ. Pre dolné dýchacie cesty sú určené inhalácie pomocou inhalátora.

Vincentka je ojedinelá minerálna voda z prírodného liečivého zdroja, veľmi silno mineralizovaná, jódová, uhličitá minerálna voda hydrogénuhličitan-chlorido-sodného typu, so zvýšeným obsahom fluoridov a kyseliny boritej. Jej osmótsky tlak (634,7 kPa) sa veľmi približuje osmolarite ľudskej krvi a intracelulárnych tekutín.

Dobrá znášanlivosť a pozitívny efekt súvisia nielen s koncentráciou, ale aj s vzájomným pomerom hlavných katiónov minerálnej vody, vďaka čomu na bunkových membránach nevznikajú veľké koncentračné gradienty. Na slizniciach sa tak zvyšuje obsah vylučovacieho IgA (imunoglobulínu A) v hliene. Vápenaté katióny z minerálnej vody vstupujú do kaskády imunologických reakcií v povrchových vrstvách sliznice.

Pri pitnej kúre, rovnako ako pri inhalácii, sa uplatňuje osmolarita minerálnej vody a takmer fyziologická koncentrácia sodíka a draslíka. Hlavný význam bikarbonátu a kyseliny boritej spočíva v ich pufračnej funkcii.

Vincentka zlepšuje dýchanie, pretože oxid uhličitý a soli v nej obsiahnuté majú schopnosť rozpúšťať hlieny. Je nenávyková, nielenže neničí sliznicu, ale napomáha jej hojeniu, pretože je pre organizmus fyziologicky prirodzená. Na princípe osmózy pomáha prirodzene uvoľniť opuch nosovej sliznice a obnoviť priechodnosť nosa.

Alergici, ľudia s upchatými nosmi, tehotné a dojčiace ženy a malé deti ju môžu používať denne bez rizika vzniku závislosti alebo negatívnych reakcií. Používa sa aj na zvlhčenie sliznice celej nosovej dutiny a nosohltanu, predovšetkým pri pobyte v prostredí s nízkou relatívnou vlhkosťou vzduchu, v priestoroch vykurovaných ústredným kúrením a v prostredí znečistenom prachovými časticami.

Imunitný systém: Všeobecné princípy a zložky

Imunitný systém je komplexný systém zahŕňajúci rôzne orgány, typy buniek a molekúl. Jeho úlohou je chrániť telo pred vonkajšími vplyvmi, ako sú mikroorganizmy, a odstraňovať vlastné bunky, ktoré doslúžili alebo neplnia svoju funkciu (degenerované bunky).

Ľudský imunitný systém a imunitný systém väčšiny stavovcov je mimoriadne zložitý a prispôsobivý. Vrodená imunitná odpoveď slúži ako prvá obranná línia proti patogénom a zabezpečujú ju fagocyty a komplement (kaskáda plazmatických proteínov).

Medzi profesionálne fagocyty patria rôzne typy bielych krviniek, ako sú monocyty, makrofágy a neutrofilné granulocyty. Tieto bunky pohlcujú patogény, bunkovú drvinu a cudzie štruktúry, čím ich likvidujú.

Pri imunitnej reakcii sa z populácií B- a T-lymfocytov tvoria pamäťové bunky. Ak tieto bunky prežijú infekciu, dokážu po rokoch rozpoznať cudzie štruktúry a urýchliť imunitnú odpoveď, čo sa nazýva imunologická pamäť.

Primárne a sekundárne imunitné orgány

• Primárne imunitné orgány: štítna žľaza (thymus) a kostná dreň, kde sa tvoria T- a B-lymfocyty.
• Sekundárne imunitné orgány: slezina, lymfatické uzliny a slizničné lymfatické tkanivo (MALT). V týchto orgánoch lymfocyty interagujú s antigénmi a spolupracujú s asociovanými bunkami. Medzi orgány MALT patria napríklad hltanové mandle.

Imunitný systém je riadený plazmatickými proteínmi cirkulujúcimi v krvi (systém komplementu) a špeciálnymi informačnými molekulami - cytokínmi.

Špecifická a nešpecifická imunita

• Nešpecifická imunita (vrodená): predstavuje prirodzenú odolnosť organizmu proti pôvodcom infekcií a iným cudzorodým bunkám. Je staršia ontogeneticky aj fylogeneticky.
• Špecifická imunita (získaná): reaguje len s konkrétnym antigénom, ktorý ju vyvolal. Má humorálnu aj bunkovú zložku a vyznačuje sa imunologickou pamäťou, čo je základom očkovania.

Špecifický imunitný systém nie je pri narodení plne vyvinutý, preto sú u dojčiat a malých detí bežné prechladnutia s nekomplikovaným priebehom. U starších ľudí imunitný systém stárne, čo môže viesť k častejším a ťažším ochoreniam.

Ani pri dobre fungujúcom imunitnom systéme nie je možné vždy zabrániť prechladnutiu, ale jeho funkcia ovplyvňuje priebeh ochorenia - pri dobrej funkcii je menej príznakov a kratšie trvanie.

Obranné mechanizmy proti patogénom

Vírusy a iné patogény spôsobujúce prechladnutie prenikajú do dýchacích ciest a vstupujú do kontaktu s imunitným systémom. Prvotne sa stretávajú so sliznicami, ktoré majú účinný samočistiaci mechanizmus nazývaný mukociliárny clearance.

Tento mechanizmus funguje tak, že slizničné bunky tvoria hlien (mucus), ktorý zachytáva cudzie štruktúry. V zime môžu byť podmienky pre mukociliárny clearance náročnejšie: studený vzduch narúša funkciu riasiniek a suchý vzduch spôsobuje vysychanie ochranných slizníc. Následne sa riasinky pohybujú menej a môžu sa zlepiť.

Ak vírusy preniknú na sliznicu dýchacích ciest, vrodená obranná reakcia sa pokúsi o ich neutralizáciu, čo vedie k lokalizovanej infekčnej reakcii. Spustí sa aj adaptívna imunita.

Ak sa vírus množí natoľko rýchlo, že počiatočné obranné reakcie nestačia na jeho likvidáciu, dochádza k rozvoju prechladnutia s typickými príznakmi. Odpoveď na infekciu sa zosilňuje, čo spôsobuje bolesť hrdla, upchatý nos, suchý kašeľ a kýchanie. S postupujúcim priebehom sa zvyšuje tvorba hlienu, dochádza k zdureniu nosovej sliznice, spúšťa sa sekrécia a suchý kašeľ sa mení na produktívny.

U ľudí s oslabeným imunitným systémom sa často strieda jedno prechladnutie za druhým.

Podpora imunitného systému a zdravý životný štýl

Najlepšou podporou pre imunitný systém je zdravý životný štýl, ktorý zahŕňa obmedzenie stresu, dostatok spánku, fyzickú aktivitu, vyváženú stravu a dostatočný príjem tekutín.

• Spánok: predstavuje kriticky dôležitú regeneračnú fázu nielen pre mozog, ale aj pre imunitný systém.
• Strava: mala by byť vyvážená a pestrá, s dostatkom ovocia, zeleniny a celozrnných produktov.
• Príjem tekutín: odporúča sa minimálne 1,5 litra (ideálne 2 litre) denne.

Pre zlepšenie ochrany pred infekciami podobnými chrípke je vhodné dodržiavať aj hygienické opatrenia, najmä umývanie rúk, pretože vírusy sa môžu šíriť aj kontaktom s kontaminovanými povrchmi.

Nadmerný stres negatívne vplýva na imunitný systém. Zvyšuje sa tvorba stresových hormónov (adrenalín, noradrenalín, kortizol), aktivujú sa zásoby cukru a tukov. Po prekonaní stresovej situácie sa zvyšuje citlivosť imunitného systému, čo môže viesť k infekcii (napr. nádcha na začiatku dovolenky). Odporúča sa zaradiť odpočinok po intenzívnom úsilí, podobne ako pre športovcov po intenzívnom tréningu.

Zvýšená náchylnosť na ochorenie počas psychického stresu môže pretrvávať aj niekoľko mesiacov.

Imunita a jej posilňovanie

Imunita je funkcia imunitného systému, ktorý možno chápať ako orgán tvorený tkanivami, bunkami a molekulami cirkulujúcimi v krvi a lymfe. Zabezpečuje ochranu pred vnútornými a vonkajšími vplyvmi narúšajúcimi integritu organizmu.

Keď je imunita oslabená, nefungujú správne obranné procesy, čo uľahčuje vznik infekčných ochorení, alergií, autoimunitných ochorení, imunodeficiencií a dokonca neoplázií.

Imunitu je potrebné posilňovať neustále, nielen v určitých obdobiach roka. Oslabenú imunitu možno spozorovať aj zmenou komfortu, keď sa prestávame cítiť dobre.

Horúčka pri zápale pľúc, hoci je prejavom pracujúceho imunitného systému, zároveň spotrebúva veľa energie a môže imunitu oslabovať.

Posilňovanie imunity: Medikamentózne a celostné prístupy

Odolnosť voči chorobám je u každého jedinca individuálna. Posilnenie imunity má význam ako prevencia vzniku ochorení.

Imunitu možno posilniť viacerými spôsobmi:

• Medikamentózne: Kombinácia rôznych minerálov, vitamínov a iných podporných látok.
• Životospráva: Dostatočný spánok a odpočinok, psychohygiena, primeraný pohyb s fyzickou námahou, kvalitná a pravidelná strava, vyhýbanie sa alkoholu a fajčeniu.

Veľkou mierou si dokážeme imunitu korigovať sami, avšak nie je to vždy pravidlom.

Vitamínové doplnky: Potreba a špecifiká

Názor na vitamínové doplnky je individuálny. Väčšinu vitamínov možno prijať racionálnym stravovaním a celkovou životosprávou.

Suplementácia vitamínmi môže mať aj placebo efekt. Sú však potrebné u pacientov s laboratórne dokázanou hypovitaminózou, čo sa častejšie týka starších pacientov, ktorých metabolizmus pracuje pomalšie.

Špecifiká pre deti a seniorov

• Deti: Špecifické ochorenie je rachitída (krivica) spôsobená nedostatkom vitamínu D, vápnika a fosforu, často u nedonosených detí. Môžu vznikať aj endokrinologické poruchy. Zriedkavejšia je megaloblastová anémia (nedostatok kyseliny listovej B9, kobalamínu B12), zvyčajne spojená s ochoreniami tráviaceho traktu.
• Seniori: Častý je nedostatok vitamínu B12, asociovaný s atrofickou gastritídou, kde bunky žalúdočnej sliznice nie sú schopné tvoriť vnútorné faktory pre metabolizmus B12. Deficit vitamínu C, spôsobený zníženým príjmom potravy (málo ovocia a zeleniny), vedie k ľahšej náchylnosti na infekčné ochorenia.

Vitamínové doplnky sú teda potrebné u pacientov s preukázaným deficitom alebo u jedincov so špecifickými potrebami.

Alternatívna medicína a imunita

Vzhľadom na to, že mnoho liekov má pôvod v rastlinách, možno predpokladať, že alternatívna medicína môže byť účinná a prospešná. Lekári sa síce skôr prikláňajú k medicíne založenej na dôkazoch (EBM), avšak ak konvenčná liečba zlyhá alebo nie je dostatočne účinná, pacienti hľadajú alternatívne riešenia.

Alternatívnu medicínu možno vnímať ako doplnkovú, ktorá má aj dobrý psychologický efekt.

Zložky imunitného systému

Imunitný systém pozostáva z tisícov zložiek, ktoré spolupracujú ako tím na zničenie "súpera" alebo "útočníka". Rozlišuje medzi škodlivým a neškodným v vnútornom aj vonkajšom prostredí.

Kľúčová je spolupráca imunitného systému s nervovým a endokrinným systémom, ktoré spoločne komunikujú a riadia niektoré procesy.

Imunitné mechanizmy sa delia na:

• Vrodené: takmer rovnaké u všetkých jedincov.
• Získané: môžu sa líšiť u každého jednotlivca.
• Špecifické: reagujú na konkrétne antigény.

Obranné línie

Ochranu organizmu zabezpečujú tri obranné línie:

1. Prvá línia: tvorená mechanickými, chemickými a biologickými bariérami (koža, sliznice).
2. Druhá línia: vrodená imunita, zabezpečovaná rýchlou odpoveďou buniek a molekúl.
3. Tretia línia: získaná imunita, ktorá sa vyvíja pomalšie, ale poskytuje vysoko špecializovanú a efektívnu obranu.

Väčšinu každodenných nebezpečenstiev imunitný systém úspešne zdoláva bez toho, aby sme si to uvedomovali.

Bunky imunitného systému

• Granulocyty: Vyvíjajú sa v kostnej dreni. Patria sem:
  • Neutrofily: pohlcujú (fagocytujú) baktérie a tvoria látky, ktoré ich ničia. Tvoria viac ako polovicu všetkých bielych krviniek.
  • Eozinofily: tlmi účinok histamínu, bojujú proti parazitom.
  • Bazofily: tvoria približne 1% bielych krviniek, produkujú heparín.
• Žírne bunky (mastocyty): Nachádzajú sa v spojivovom tkanive.
• Mononukleofagocytárny systém (makrofágy): Zahŕňa bunky ako monocyty (v krvnom obehu) a makrofágy (v tkanivách). Fagocytujú a syntetizujú účinné látky.
• Dendritové bunky: Pôsobia ako antigén-prezentujúce bunky.
• Lymfocyty: Zabezpečujú špecifickú imunitu. Patria sem:
  • B-lymfocyty: Zabezpečujú protilátkovú imunitu, tvoria protilátky (imunoglobulíny).
  • T-lymfocyty: Zabezpečujú bunkovú imunitu (cytotoxické T-lymfocyty) a regulujú imunitnú odpoveď (pomocné T-lymfocyty).
• NK bunky (natural killers): Nešpecifická imunita.

Systém komplementu

Je to súbor viac ako 30 glykoproteínov v krvnej plazme a telových tekutinách. Väčšina zložiek sa syntetizuje v pečeni. Existujú tri cesty aktivácie komplementu: klasická, lektínová a alternatívna. Všetky cesty vedú k vytvoreniu kanálov v terčových bunkách, čím spôsobujú ich zánik.

Fagocytóza

Proces prijímania tuhých látok do bunky. Zahŕňa 4 kroky:

1. Chemotaxia: Usmernený pohyb fagocytujúcich buniek.
2. Opsonizácia: "Značkovanie" častíc pomocou opsonínov (protilátky, zložky komplementu).
3. Ingescia: Pohltenie častice do bunky (vznik fagozómu).
4. Deštrukcia: Spojenie fagozómu s lyzozómom (vznik fagolyzozómu), kde dochádza k likvidácii obsahu.

Makrofágy sú nevyhnutné aj na hojenie rán a remodeláciu poškodeného tkaniva.

Alergie a imunita

Alergia vzniká v disponovanom organizme ako precitlivenosť na určité látky (alergény) - peľ, srsť zvierat, potraviny, lieky, kovy.

Príznaky alergie môžu byť rôzne: kožné zmeny (žihľavka), kŕč priedušničiek (astma).

Vyhrotenou situáciou je anafylaktický šok, charakterizovaný rozsiahlym rozšírením ciev, poklesom krvného tlaku, dýchacími ťažkosťami a opuchom pier a jazyka. Liečba zahŕňa podanie adrenalínu a antihistaminík.

Imunizácia a očkovanie

Na princípoch protilátkovej imunity je založená imunizácia.

Očkovanie (vakcinácia) je spôsob umelo navodenej špecifickej imunity. Vpravením usmrtených alebo oslabených choroboplodných zárodkov, antigénov alebo RNA do tela sa vyvolávajú imunitné reakcie, ktoré organizmus chránia.

Ide o aktívnu imunizáciu, pri ktorej si telo vytvára protilátky samo, čo si vyžaduje čas (dni až týždne). Aktívna imunita vzniká aj po prekonaní choroby a je založená na existencii pamäťových buniek.

tags: #kozny #a #sliznicny #imunitny #system

Populárne príspevky:

• Psoriáza a jej liečba
• Profesionálna starostlivosť od kožného lekára v Skalici
• Zistite viac o starostlivosti pre zrelú pleť
• Starostlivosť o zrelú pleť
• Moje skúsenosti s Ryor enzymatickým peelingom