Pásový opar u mladých ľudí: Príčiny, príznaky a liečba

Pásový opar, známy aj ako herpes zoster, je vírusové ochorenie spôsobené vírusom varicella zoster (VZV), tým istým vírusom, ktorý vyvoláva ovčie kiahne. Po prekonaní ovčích kiahní vírus v tele zostáva v latentnej forme, usídli sa v nervových bunkách a môže sa po rokoch znova aktivovať. Hoci sa riziko vzniku pásového oparu zvyšuje s vekom, a to najmä u osôb starších ako 50 rokov, môže postihnúť aj mladšie osoby vrátane detí, predovšetkým ak sú vystavené dlhodobému stresu alebo majú oslabenú imunitu.

Ilustrácia vírusu varicella zoster a nervových zakončení

Čo je pásový opar a ako vzniká?

Pásový opar sa môže objaviť u každého, kto prekonal ovčie kiahne. K prvotnej infekcii dochádza predovšetkým vdýchnutím kvapôčok vzduchu, ktoré obsahujú vírus. Ten sa následne množí v bunkách dýchacieho traktu a dostáva sa aj do krvi, ktorou je unášaný až do kože. Po vyliečení z kiahní vírus zostáva v nervových bunkách (v zadných koreňových gangliách miechy) a roky vám nemusí spôsobovať žiadne príznaky. Ak sa však oslabí vaša imunita, môže sa znovu aktivovať.

Ochorenie sa teda môže vyvinúť u každého, kto v minulosti mal ovčie kiahne, no zároveň platí, že nie každý, kto ich prekonal, automaticky dostane pásový opar. K reaktivácii dochádza u 10 - 20 % pacientov, ktorí prekonali ovčie kiahne. Po prekonaní ovčích kiahní nastáva obdobie latencie, počas ktorého organizmom vytvorené špecifické protilátky bránia aktivácii novej infekcie. Po rôzne dlhom období (aj po niekoľkých desaťročiach) dochádza vplyvom rôznych činiteľov k reaktivácii vírusu a rozvoju ochorenia herpes zoster. Pri reaktivácii sa vírus množí vo vnútri ganglia, kde dochádza k lokálnemu zápalu, ktorý je sprevádzaný neuropatickou bolesťou.

Rizikové faktory, najmä u mladých ľudí

Hoci pásový opar je prevažne ochorenie dospelých, môže postihnúť aj deti, ktoré v minulosti prekonali ovčie kiahne pred ukončením 2. roku života alebo sa stretli s ovčími kiahňami ešte v maternici. Pásový opar sa netýka len starších ľudí. Môže postihnúť aj mladšie osoby, najmä ak sú vystavené dlhodobému stresu alebo napríklad po ťažkom ochorení. Medzi hlavné rizikové faktory patria:

Oslabená imunita: Napríklad pri chronických ochoreniach alebo stavoch, ktoré znižujú obranyschopnosť organizmu, alebo pri užívaní liekov znižujúcich imunitu (napr. imunosupresív).
Dlhodobý psychický alebo fyzický stres: Pri preťažení môže imunita fungovať menej efektívne, čo zvyšuje šancu na reaktiváciu vírusu.
Vyšší vek: S pribúdajúcimi rokmi imunita prirodzene slabne, preto pásový opar častejšie postihuje starších ľudí, ale to neznamená, že mladí sú imúnni.

Príznaky a priebeh pásového oparu

Pásový opar má typický priebeh, ktorý začína nenápadne, ale veľmi rýchlo sa rozvíja. Inkubačná doba sa pohybuje v rozmedzí 7 až 21 dní, počas ktorej sa vírus v organizme pozvoľna opäť aktivuje. Samotnému výsevu pľuzgierikov môže v niektorých prípadoch predchádzať tzv. prodromálna fáza.

Počiatočné príznaky (prodromálna fáza)

Príznaky pásového oparu sa často začnú ešte skôr, než sa objaví vyrážka. Prvým signálom býva intenzívne svrbenie, mravčenie, pálenie alebo bolesť v určitej oblasti na tele, ktoré môžu predchádzať kožný výsev o 2 dni až 2 týždne. Okrem toho sa môže objaviť malátnosť, únava, slabosť a zvýšená teplota. Bolesť môže byť veľmi výrazná, pripomínajúca migrénu, kardiálne bolesti, žlčníkové alebo obličkové koliky, a preto môže byť v tomto štádiu nesprávne diagnostikovaná. Niektorí ľudia opisujú bolesť ako „horúci drôt pod kožou“ alebo „rezanie v nervoch“.

Ako sa vyvíja pásový opar

Výsev vyrážok a pľuzgierov

Až po 1-3 dňoch od počiatočných príznakov sa objaví kožný výsev. Na začiatku sa objavia červené pupienky, na ktorých sa v priebehu 12 - 24 hodín tvoria herpetické pľuzgieriky na začervenanej koži, ktorých výsev sprevádza zvýšená teplota a nepríjemný pocit svrbenia a pálenia. Pľuzgieriky sú usporiadané do skupiniek pozdĺž zmyslových nervov v oblasti kožnej inervácie takmer vždy na jednej strane tela, nikdy nie cez stred tela - to je jeden z rozpoznávacích znakov.

Obsah pľuzgierikov je spočiatku číry, postupne sa kalí, v priebehu 7 - 10 dní zasychá a mení sa na chrastu. Po odpadnutí chrasty ešte nejakú dobu pretrvávajú farebné zmeny. Nové vyrážky pribúdajú na koži 3 - 5 dní, potom sa menia na chrasty a nastáva postupné hojenie. Obdobie, počas ktorého ochorenie pretrváva, môže byť tri až päť týždňov, kým vyrážka úplne nezmizne.

Lokalizácia výsevu

Pásový opar na koži najčastejšie vyzerá ako červený pás alebo pruh vyrážky na jednej strane tela. Najčastejším miestom výskytu je trup, najmä oblasť hrudníka, drieku a bokov, ako typický pásik pľuzgierikov. Menej často môže pásový opar postihnúť tvár, krk alebo iné časti tela.

Trup: Často sa vyskytuje na chrbte alebo na bruchu a šíri sa v páse okolo trupu.
Tvár: Pásový opar sa pomerne často objavuje aj na tvári, najmä na čele, v okolí oka a na nose. V tejto oblasti býva nepríjemný nielen pre bolesť, ale aj preto, že môže zasiahnuť citlivé štruktúry. Veľmi obávaná je manifestácia vírusu v oblasti oka, ktorá môže skončiť slepotou.
Krk a ramená: Tu si môžete všimnúť zhluk pľuzgierikov alebo začervenania, často sprevádzaný bolesťou, ktorá môže vystreľovať do hlavy, šije alebo paže. Aj tu platí, že vyrážka má tendenciu držať sa jednej strany.
Končatiny: Menej často sa pásový opar objaví aj na ruke, stehne alebo zadku.

V niektorých prípadoch sa herpes zoster prejavuje iba bolesťou a kožné prejavy sa nevyskytujú. Ide o tzv. zoster sine herpete. Ak však máte niektorý z ďalších príznakov pásového oparu (aj bez vyrážky), navštívte svojho všeobecného lekára, ktorý váš stav posúdi.

Diagnostika pásového oparu

Diagnostika pásového oparu je vo väčšine prípadov pomerne rýchla, pretože vyrážka má typický vzhľad aj priebeh. Lekár sa zameria na rozhovor o príznakoch a ich vývoji, bude ho zaujímať, kedy sa objavila bolesť, pálenie alebo mravčenie, a kedy sa pridala vyrážka. Pásový opar možno diagnostikovať podľa charakteristických pľuzgierikov na koži a podľa ich typickej lokalizácie, ktoré sa zvyčajne objavujú v páse na jednej strane tela. V prípade potreby odporučí návštevu kožného lekára, ktorý poskytne špecifickú liečbu.

Prenos a infekčnosť

Pásový opar sa z človeka na človeka, ktorý predtým neprekonal ovčie kiahne, neprenáša ako pásový opar, ale ako ovčie kiahne. Ak ste v minulosti ovčie kiahne nemali alebo ste neboli proti nim očkovaný a dostanete sa do kontaktu s niekým, kto má pásový opar, je možné, že sa u vás objavia ovčie kiahne. Ovčie kiahne môžu byť pre niektorých ľudí nebezpečné.

Priamy kontakt: Ochorenie je vysoko infekčné v štádiu pľuzgierov. Vírus sa prenáša hlavne priamym kontaktom s pľuzgiermi, z ktorých vyteká infekčná tekutina. Pri priamom kontakte s pľuzgiermi môže dôjsť k šíreniu vírusu na osoby, ktoré nemajú v tele protilátky proti ovčím kiahňam.
Predmety: Ak ste bez protilátok (imunity) voči vírusu a prídete do styku s predmetmi kontaminovanými tekutinou obsahujúcou vírus, môžete sa nakaziť. Takýto prenos je ale neobvyklý, pretože vírus prežije na rôznorodých povrchoch len krátku dobu a rýchlo infekčnosť stráca.
Vzduch: Kašľom či kýchaním je prenos extrémne zriedkavý; na rozdiel od nákazlivejších ovčích kiahní sa opar vzduchom nešíri.

Pred objavením sa pľuzgierov nákazliví nie ste. Osoba s pásovým oparom zostáva nákazlivá, kým nie sú všetky pľuzgiere úplne zaschnuté a pokryté chrastou. Zvyčajne to trvá až 10 dní od prvého objavenia sa vyrážky. Pokým vyrážka stále mokvá (vylučuje tekutinu) a nedá sa zakryť, zostaňte radšej doma. Ak sa rozhodnete doma neostať, herpes môžete prekryť voľným oblečením alebo nelepivým obväzom.

Komplikácie pásového oparu

Väčšina prípadov pásového oparu sa zahojí bez následkov, ale niekedy môže dôjsť ku komplikáciám, zvlášť ak sa liečba oddiali alebo ak je imunita pacienta oslabená. Komplikácie pásového oparu sa vyskytujú celkovo u 1 - 2 % pacientov s herpes zoster a spôsobujú predĺženie doby ochorenia na niekoľko týždňov až mesiacov.

Postherpetická neuralgia (PHN): Vo väčšine prípadov aj po preliečení pretrváva v postihnutom mieste bolesť. Ide o tzv. postherpetickú neuralgiu. Tá je spôsobená rozsiahlym poškodením nervov a ich obalov (myelínových obalov) počas toho, ako herpes prebieha. Hovoríme o nej vtedy, ak spontánna bolesť v postihnutej oblasti, ktorá je permanentná, pretrváva 1 až 6 mesiacov po ústupe kožného výsevu. Kým v detskom veku sa vyskytuje zriedkavo, vo veku nad 50 rokov postihuje 50 až 70 % pacientov. Môže viesť k poruchám spánku až k depresiám. Ide o neuropatiu periférneho a centrálneho nervového systému s pretrvávaním zápalových zmien, ktoré môžu viesť k degenerácii nervových buniek. Môže byť vyprovokovaná len minimálnym podnetom ako je dotyk alebo teplo.
Zápal očí (herpetická keratitída): Veľmi nebezpečný je výsev v oblasti hlavových nervov, predovšetkým v oblasti oka, ktorý v prípade postihnutia oka spôsobuje zhoršenie zraku až možnú slepotu.
Sekundárne bakteriálne infekcie: Pri pásovom opare môže dôjsť k sekundárnej bakteriálnej infekcii postihnutých miest, ak sa vyrážky poškriabu alebo sa do nich dostane nečistota.
Neurologické komplikácie: Patrí sem zápal mozgu (encefalitída), ktorý môže viesť k vážnym neurologickým problémom, ako sú záchvaty, zmätenosť, bolesti hlavy a zhoršené vedomie.
Zápal pľúc: Pásový opar môže tiež viesť k zápalu pľúc, najmä u ľudí so slabým imunitným systémom.
Generalizovaná infekcia: U pacientov s veľmi oslabeným imunitným systémom sa môže herpes zoster prejaviť ako generalizovaná (vystupňovaná) infekcia pripomínajúca ovčie kiahne, so systémovými prejavmi ako pneumonitída, hepatitída a postihnutie centrálneho nervového systému.

Pásový opar u detí a v tehotenstve

Pásový opar u detí

Aj keď pásový opar je prevažne ochorenie dospelých, môže postihnúť aj deti, ktoré v minulosti prekonali ovčie kiahne pred ukončením 2. roku života alebo sa stretli s ovčími kiahňami ešte v maternici. Po ich prekonaní vírus pretrváva v nervových bunkách tela a môže sa znovu aktivovať vo forme pásového oparu. U detí pásový opar prebieha podobne ako u dospelých, ale zvyčajne je miernejší a výsev pľuzgierikov býva menej rozsiahly. Našťastie deti s pásovým oparom trpia menšími bolesťami ako dospelí, u ktorých býva bolesť veľmi intenzívna a nepríjemná. Problémy s bolesťou (tzv. postherpetická neuralgia) sa v detskom veku vyskytujú zriedkavo.

Pásový opar v tehotenstve

Pásový opar predstavuje potenciálne riziko u tých tehotných žien, ktoré ešte nemali ovčie kiahne, alebo sa objavili v čase tehotenstva. Infekcia ovčích kiahní počas tehotenstva môže priniesť rôzne komplikácie pre plod. Infekcia oparom nie je spojená s vyššou hrozbou vrodených vývojových chýb.

Keď však tehotná žena bez imunity (neprekonala ešte ovčie kiahne) príde do kontaktu s osobou, ktorá má pásový opar, môže sa nakaziť ovčími kiahňami, ktoré už pre vývoj plodu riziko predstavujú. Nakazenie ovčích kiahní v období 3. až 6. mesiaca tehotenstva (najrizikovejší je 13. až 20. týždeň) môže spôsobiť vyvíjajúcemu plodu postihnutie končatín, chrbtice, CNS, očí a možné jazvy na koži. Našťastie, nie je tam prítomné zvýšené riziko malformácií a prognóza plodu až v 70 % je dobrá.

V prípade, že tehotná žena v minulosti prekonala ovčie kiahne a vírus sa práve počas tehotenstva reaktivoval a spôsobil pásový opar, má čo najskôr kontaktovať svojho lekára. Lekár predpíše adekvátnu liečbu na zmiernenie prejavov a minimalizáciu rizík pre matku a dieťatko.

Liečba pásového oparu

Liečba pásového oparu je najúčinnejšia, keď sa začne čo najskôr, ideálne do 72 hodín od výsevu vyrážky. Kľúčom k úspešnej liečbe je rýchla reakcia. Čím skôr sa nasadia antivirotiká a podporné prípravky, tým väčšia je šanca, že priebeh bude miernejší a bez následkov. Dĺžka liečby pásového oparu závisí od závažnosti ochorenia a celkového zdravotného stavu pacienta, obvykle trvá dva až štyri týždne.

Tabuľka liekov a ich účinkov na pásový opar

Farmakologická liečba

Antivirotiká: Lekár zvyčajne nasadí systémové antivirotiká (napr. acyklovir), ktoré obmedzujú množenie vírusu v tele, skracujú priebeh, znižujú intenzitu príznakov a urýchľujú hojenie, prispievajú k vymiznutiu akútnej bolesti a zároveň znižujú výskyt postherpetickej neuralgie. Antivirotiká je potrebné podať čo najskôr, dostatočne dlho a v dostatočnej dávke; v porovnaní s liečbou herpes simplex vyžadujú vyššie koncentrácie. Pri ťažkých formách herpes zoster sa virostatikum acyklovir môže kombinovať s kortikosteroidmi, ktoré pomáhajú redukovať bolesť a urýchľujú hojenie.
Lieky proti bolesti (analgetiká): Na tlmenie bolesti sa využívajú analgetiká a nesteroidné protizápalové lieky - ako napríklad ibuprofen, kyselina acetylsalicylová či paracetamol. Bolesť je často najhorším príznakom pásového oparu. Pri postherpetickej neuralgii môže lekár odporučiť aj lieky na neuropatickú bolesť.
Podpora nervovej regenerácie: Pri herpese dochádza k vážnemu poškodeniu nervových obalov (myelínový obal). To spôsobuje, že nerv nefunguje ako má a vyvoláva pichľavú až pálivú bolesť v mieste postihnutia, ktorá často vyráža aj do vzdialenejších oblastí tela. Regenerácia nervov a ich obalov je podstatne náročnejšia a zdĺhavejšia ako obnova postihnutej pokožky. V súčasnosti sú dostupné inovatívne produkty, ktoré cielene obnovujú poškodené myelínové obaly nervov a obsahujú aj prirodzené nesteroidne pôsobiace protizápalové látky, ktoré bránia ďalšiemu poškodzovaniu nervov a výrazne zmierňujú nervovú bolesť. Skorým začatím užívania takýchto prípravkov, už pri prvých príznakoch herpesu, môžete významne zmierniť bolestivý priebeh a obmedziť postherpetickú neuralgiu.

Lokálna a doplnková liečba

Lokálna starostlivosť: Základom symptomatickej liečby je lokálna terapia prostriedkami, ktoré zmierňujú nepríjemné prejavy na koži ako svrbenie, zlepšujú hojenie a zabraňujú superinfekcii. Vhodné sú chladiace, protizápalové alebo antiseptické roztoky. Odporúča sa chladiť postihnuté miesto: priložte studený obklad cez tenkú látku na pár minút, viackrát denne. Udržujte kožu čistú a suchú, sprchujte sa vlažnou vodou, používajte jemný, neparfumovaný prípravok.
Nevhodné lokálne prípravky: Lokálna aplikácia prípravkov na liečbu herpetických infekcií, ako sú masti s aciklovirom alebo krémy, s výnimkou očnej herpetickej infekcie nie je indikovaná. Aplikácia tekutého púdru prináša len krátkodobý efekt a skôr sťažuje hojenie, preto je na liečbu pásového oparu nevhodná.
Podpora imunity a strava: Adjuvantná liečba spočíva v stimulácii celkovej obranyschopnosti. Vhodné je užívanie vitamínov (vitamín C, vitamín D), zinku, betaglukánov a ďalších látok. Správna strava pri pásovom opare môže podporiť imunitu a urýchliť zotavenie. Odporúča sa konzumovať potraviny bohaté na vitamíny C, E, zinok a aminokyseliny, ako sú ovocie, zelenina, orechy a strukoviny. Potraviny bohaté na L-lyzín zahŕňajú ryby, kuracie mäso, vajcia, zemiaky a mliečne výrobky. Stres je hlavným rizikovým faktorom, a preto je vhodné vyhýbať sa situáciám, ktoré sú pre vás stresujúce, a vyskúšať relaxačné metódy ako meditácia alebo joga.

Prevencia pásového oparu

Prevencia pásového oparu je zameraná na minimalizovanie rizika reaktivácie vírusu varicella-zoster. Hoci nie je možné úplne zabrániť vzniku pásového oparu, existuje niekoľko opatrení, ktoré môžu pomôcť znížiť pravdepodobnosť jeho výskytu alebo zmierniť jeho priebeh.

Očkovanie proti ovčím kiahňam: V súčasnej dobe je možná prevencia očkovaním proti infekcii ovčích kiahní, u ľudí, ktorí ešte neprekonali toto ochorenie. Očkovanie nie je zahrnuté do povinného očkovania, ale poisťovne môžu rôznou mierou prispievať v rámci svojich bonusových programov. Očkovanie neobsahuje aktívny vírus v takej forme, ktorá by sa mohla v tele „uspať“ a neskôr reaktivovať.
Očkovanie proti pásovému oparu: V minulosti bola k dispozícii aj očkovacia látka proti pásovému oparu, určená na prevenciu herpes zoster a postherpetických neuralgií u osôb nad 50 rokov. Dnes už jej dovoz bol ukončený.
Silná imunita: Silný imunitný systém lepšie odoláva vzniku akéhokoľvek ochorenia, vrátane vírusu herpes zoster. Udržiavanie zdravej životosprávy, dostatok spánku a minimalizácia stresu sú kľúčové.

tags: #herpes #zoster #u #mladych #lidi