Dekubit prvého stupňa a erytém: Včasné informácie a prevencia

Dekubitus, inak povedané preležanina alebo tlakový vred, je defekt kože alebo aj podkožných štruktúr. Ide o chronické rany kože a mäkkých podkožných tkanív, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobého pôsobenia tlaku, v kombinácii s trecou a strihovou silou. V koži a podkožných tkanivách tak dochádza k narušeniu krvného obehu, nedokrveniu (ischémii) a nedostatočnému zásobovaniu kyslíkom a živinami. Dekubitus je lokalizovaná oblasť bunkového poškodenia spôsobená poruchou mikrocirkulácie a z nej vyplývajúcej hypoxie.

Preležaniny sú aj napriek pokroku v medicíne stále vážnym problémom, ktorý spôsobuje utrpenie pacientom a môže dokonca ohroziť ich životy. Veľkosť a hĺbka dekubitu je daná vzájomnou intenzitou a dobou pôsobenia tlaku, celkovým stavom pacienta a vonkajšími podmienkami. Je nutné odlíšiť ich od poškodenia kožného krytu v dôsledku vlhkosti (zapareniny, inkontinenčná dermatitída) alebo inej, napríklad traumatickej či tepelne indukovanej etiológie.

Preležaniny patria do kategórie chronických rán, ktoré sa hoja sekundárne. To znamená, že aj napriek adekvátnej liečbe nemajú po dobu 4 týždňov tendenciu hojiť sa. Doba hojenia je spravidla dlhá a individuálne podmienená príčinou a rozsahom poškodeného tkaniva, nakoľko sa hoja výstavbou nového tkaniva s zodpovedajúcou anatomickou štruktúrou.

Príčiny Vzniku Dekubitov a Rizikové Faktory

Dekubity sa najčastejšie tvoria v miestach kostných výbežkov, ktoré sú bez prítomnosti svalu alebo sú pokryté len tenkou vrstvou tuku, čo umožňuje kosti pod váhou tela tlačiť na tkanivá. Preležaniny sa objavujú pomerne rýchlo, v niektorých prípadoch aj po niekoľkých hodinách.

Mechanizmus Vzniku: Tlak, Trenie, Strižná Sila

• Tlak: Zvislá sila pôsobiaca na kožu gravitáciou, pričom pokožka a tkanivo sú stláčané medzi kosť a iný tvrdý povrch. V miestach neustáleho pôsobenia tlaku dochádza k uzavretiu drobných ciev, tkanivá sú zle zásobované živinami a kyslíkom, a tak dochádza k ich postupnému odumieraniu. Patomechanizmom vzniku je tlak podložky na kožu, ktorý je väčší než tlak v kapilárach. Čím väčší je tento tlak, tým je doba, za ktorú dekubit vznikne kratšia a naopak.
• Trenie: Sila pôsobiaca súbežne s kožou, kedy dochádza k odieraniu kože. Trecia sila pôsobiaca medzi kožou a podložkou spôsobuje poškodenie vrchných vrstiev kože, najčastejšie vzniká pri posúvaní pacienta na posteli alebo manipulácii s ním.
• Strižná sila: Kombinácia tlaku a trenia. Tá najčastejšie pôsobí, keď je pacient v polosede vo Fowlerovej polohe a dôjde k zosunutiu po šikmej ploche lôžka. Poškodenie strihovou silou nastáva najmä u pacientov uložených v sede, napríklad na vozíku.

Vnútorné a Vonkajšie Rizikové Faktory

Na vzniku dekubitu sa podieľajú vnútorné a vonkajšie rizikové faktory. Vonkajšie vplyvy sa považujú za ovplyvniteľné faktory.

• Vnútorné rizikové faktory: Tlak, trecia a strihová sila.
• Vonkajšie rizikové faktory:
  • Vysoký vek: S vekom je koža človeka tenšia, stáva sa menej odolnou proti pôsobeniu vonkajších vplyvov. Starší ľudia majú nižšiu pružnosť kože v dôsledku degenerácie elastických vlákien. Vek taktiež prispieva k oplošteniu dermálnych papíl, čoho následkom je nedostatočná výživa epidermy. 70% všetkých preležanín sa vyskytuje u ľudí nad 70 rokov. Na vyššom riziku tvorby preležanín má svoj podiel aj vek, keďže vo vyššom veku je regeneračná schopnosť organizmu obmedzená.
  • Malnutrícia (nedostatočná výživa): Vzniká v dôsledku nepomeru medzi energetickými nárokmi organizmu na živiny a ich príjmom. Nepriaznivým vplyvom pre hojenie dekubitu je nízka sérová hladina albumínu (pod 35g/l), nedostatočný príjem potravy, nízky obsah proteínov v strave a strava s nízkym obsahom vitamínov (najmä vitamín C) a minerálov (zinok). Zlý stav výživy výrazne ovplyvňuje vznik a vývoj dekubitov v dôsledku straty hmotnosti, straty podkožného väziva a svalovej atrofie. U starších a imobilných pacientov prispieva k vzniku preležanín často aj podvýživa, ktorá vedie k strate svalovej hmoty a zvýrazňuje kostné výbežky tlačiace na tkanivá.
  • Imobilita a neurologický deficit: Vznik a rozvoj preležanín je spravidla ovplyvnený súčinnosťou rôznych vnútorných faktorov. Za normálnych okolností človek sám mení polohu, keď pociťuje nepohodlie vyvolané tlakom na telo, ale pacient postihnutý plegiou, apatiou či napríklad poruchou vedomia má zníženú schopnosť reagovať na kompresiu tkanív. Znížená citlivosť a nemožnosť odpovedať na diskomfort, prípadne bolesť zmenou polohy, zvyšuje dĺžku pôsobenia tlaku na pacientovu kožu. Vplyv na vznik dekubitu má aj počet spontánnych nočných pohybov, ktorý môže byť u ľudí bez neurologického deficitu znížený užívaním liekov so sedatívnym účinkom (s počtom spontánnych pohybov v noci pod 20). Poruchy centrálnej nervovej sústavy, ako sú poruchy inervácie predilekčných miest, mozgu a miechy, vznik dekubitov tiež urýchľujú.
  • Inkontinencia: Inkontinencia moču a stolice je významný rizikový faktor vzniku preležanín. Moč a stolica kožu macerujú, spôsobujú, že je fragilnejšia, náchylnejšia na poškodenie, a zároveň niekoľkonásobne zvyšujú nepriaznivý vplyv tlakovej a trecej sily. Na vznik dekubitov je náchylnejšia koža pacientov s inkontinenciou, pri ktorej uniknutý moč alebo stolica dráždi pokožku.
  • Ďalšie riziká: Pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode, po úraze miechy, po operáciách, v terminálnom štádiu onkologického ochorenia, so sklerózou multiplex a pacienti v kóme. Zvýšená telesná teplota zase urýchľuje metabolizmus buniek, čo zvyšuje spotrebu kyslíka, a to aj v miestach vystavených zvýšenému tlaku.

Prevalencia dekubitov sa priamoúmerne zvyšuje s dĺžkou ležania na lôžku, pričom u pacientov pripútaných na lôžko na 7 dní a viac sa vznik dekubitu zaznamená u 7,7%. Väčšiemu riziku sú vystavení pacienti dlhodobo upútaní na lôžko (imobilní aj po úraze), osoby vyššieho veku, ľudia s obezitou, nedostatočnou výživou, trpiacimi inkontinenciou alebo s ochorením nervového a cievneho systému.

Predilekčné Miesta Vzniku Dekubitov

Preležaniny sa môžu objaviť kdekoľvek na tele, obvykle sa tvoria v miestach kostných výbežkov. U ležiaceho pacienta sa dekubity najčastejšie prejavujú na pätách, bokoch, v krížovej oblasti, na lakťoch, lopatkách a hlave. Preležaniny sa najčastejšie objavujú v oblasti bedrových a krížových kostí, nad hrebeňmi lopatiek, nad záhlavnou kosťou, na lakťoch, pätách a členkoch. V polohe na chrbte môže dochádzať k ich tvorbe nad kosťou týlnou, trnom 7. krčného stavca, hrebeňmi lopatiek, lakťovými kĺbmi, krížovou kosťou a pätovými kosťami. Pri polohovaní pacienta na boku je nutné sledovať možný výskyt preležanín v oblasti spánkovej kosti, ramenného kĺbu, veľkého trochantera, kolenných kĺbov a členkov. Ide o miesta s malou vrstvou tukového a svalového tkaniva, kde tlak zvonku pôsobí priamo proti kosti.

Štádiá Dekubitov: Zameranie na Prvý Stupeň (Erytém)

Preležaniny sa vyvíjajú v niekoľkých štádiách. Keďže dekubit vzniká v hlbších tkanivových štruktúrach a až postupne sa šíri na povrch, už v skorom štádiu môže dochádzať k trvalému poškodeniu podkožných tkanív. Prvým prejavom tlakového postihnutia je začervenanie, bolestivosť a opuch kože. Dekubity sa delia do štyroch stupňov podľa medzinárodného systému klasifikácie dekubitov NPUAP / EPUAP.

Dekubitus I. Kategórie: Začervenanie Kože / Neblednúca Hyperémia - Erytém

Dekubit 1. stupňa sa vyznačuje prítomnosťou erytému. Ide o neporušenú kožu s lokalizovaným, neblednúcim začervenaním (erytémom), obvykle nad kostným výčnelkom. Mierne opuchnutá, ale inak neporušená koža. Miesto môže byť bolestivé, mäkké alebo naopak tvrdé na dotyk a teplejšie či chladnejšie v porovnaní s okolitým tkanivom.

U tmavo pigmentovanej kože nemusí byť zmena farby kože (blednutie po zatlačení) viditeľné a od okolia sa môže farebne odlišovať. Dekubitus I. stupňa sa horšie určuje u ľudí s tmavšou pleťou. Hyperémia (začervenanie), ktorá po stlačení zbledne, môže označovať osoby, u ktorých je riziko vzniku dekubitov (významná známka rizika), avšak neblednúce začervenanie je kľúčové pre diagnostiku I. stupňa.

Prehľad Ďalších Štádií

• Dekubitus II. Kategórie: Čiastočná Strata Kožného Krytu
  Čiastočná strata kožného krytu sa prejavuje ako plytký vred s ružovočervenou spodinou bez povlaku. Môže sa tiež prejavovať ako neporušený alebo prasknutý pľuzgier naplnený seróznou tekutinou. Prejavuje sa ako lesklý alebo suchý plytký vred bez povlaku či zhmoždenia. V okolí sa rozvíja zápal. Tento termín sa nemá používať pre strhnutú kožu, poškodenie kože náplasťou, perineálnu dermatitídu, maceráciu alebo exkoriáciu kože.
• Dekubitus III. Kategórie: Úplná Strata Kožného Krytu
  Úplná strata kožného krytu. Na spodine je možné vidieť podkožný tuk, ale kosti, šľachy a svaly nie sú odhalené. Môže byť prítomný povlak, no ten nebráni hodnoteniu hĺbky rany. Môžu byť prítomné podminovania a sínusy. Hĺbka rany sa líši podľa anatomickej lokalizácie. Na chrbte nosa, uchu, zátylku a členku, kde nie je podkožné tkanivo, môže byť dekubitus plytký. Naopak, v oblastiach s veľkým množstvom tukového tkaniva sa môžu tvoriť veľmi hlboké dekubity. Dochádza k závažnému a nezvratnému poškodeniu podkožných tkanív, v niektorých prípadoch je viditeľný aj podkožný tuk.
• Dekubitus IV. Kategórie: Úplná Strata Kože a Podkožia
  Úplná strata tkanív s obnaženou kosťou, šľachou alebo svalom. Na spodine rany môžu byť prítomné povlak alebo čierna krusta. Často sú prítomné podminovania a sínusy. Hĺbka rany sa líši podľa anatomickej lokalizácie. Tieto dekubity sa môžu rozšíriť do svalu a/alebo spojivových tkanív (napríklad fascie, šľachy alebo kĺbové puzdrá), čo môže spôsobiť osteomyelitídu. Obnažená kosť alebo šľacha je viditeľná alebo priamo hmatná.
• Neznáma hĺbka rany / vredu: Úplná strata tkaniva s povlakom (žltým, bronzovým, sivým, zeleným alebo hnedým) pokrývajúcim spodinu rany. Vo spodine rany môže byť tiež nekróza / krusta (bronzová, hnedá alebo čierna). Hĺbku rany a kategóriu dekubitu nie je možné určiť, kým sa neodstráni dostatočné množstvo povlaku alebo nekrózy. Stabilná (suchá, adhérentná, neporušená bez začervenania alebo zmeny) nekróza na pätách slúži ako „prirodzený“ (biologický) kryt tela a nemala by sa odstraňovať.
• Podozrenie na hlboké poškodenie tkanív: Lokalizovaná oblasť fialovo alebo tmavočerveno sfarbenej neporušenej kože alebo pľuzgier naplnený krvou. Príčinou je poškodenie podkožných mäkkých tkanív tlakom alebo strižným efektom. Postihnutá časť môže byť bolestivá, tuhá, rozmäknutá, teplejšia alebo chladnejšia než okolité tkanivo. Toto poškodenie môže byť obtiažne rozpoznateľné u osôb s tmavou pleťou. Môže začať malým pľuzgierom nad tmavou spodinou rany. Rana sa ďalej vyvíja a môže byť pokrytá tenkou krustou.

Prevencia Dekubitov

Pre prevenciu vzniku dekubitov je dôležité vyhodnotiť ohrozenie pacienta pomocou spoľahlivého hodnotiaceho systému, prípadné riziká vzniku dekubitov prehodnotiť pri každej podstatnej zmene stavu pacienta, zvoliť vhodnú pomôcku alebo zariadenie na prevenciu dekubitov a hlavne ich okamžite začať používať. Nutné je vypracovať časový plán mobilizácie či polohovania pacienta a všetko zaznamenať, najrizikovejšie miesta pravidelne podrobiť kontrole. Až pri 95 % prípadov sa dá vzniku dekubitov predísť práve vďaka preventívnym opatreniam.

Minimalizácia Tlaku a Polohovanie

Najdôležitejšou súčasťou prevencie dekubitu je minimalizácia tlaku lôžka na kožu. Jeho zníženie dosiahneme polohovaním pacienta. U ležiaceho pacienta je to otáčanie pacienta na bok, minimálne každé dve hodiny. Medzi najdôležitejšie kroky, ako predchádzať preležaninám u imobilných pacientov, patrí pravidelné polohovanie a rehabilitácia, aby sa skrátila doba a intenzita pôsobenia tlaku na jedno a to isté miesto. Polohovanie pacienta sa zvyčajne odporúča minimálne každé 2 hodiny cez deň a každé 3 hodiny v noci, mnohí pacienti však v závislosti od svojho stavu vyžadujú aj častejšiu zmenu polohy.

U pacientov ležiacich na lôžku nie je vhodné polohovanie do sedu. Primeranejšia je poloha pacienta v polosede, kedy nedochádza k negatívnemu vplyvu strihovej sily na arterioly. Okrem polohovania patrí medzi ďalšie metódy prevencie vzniku dekubitov aj masáž, ktorá napomáha prekrveniu namáhaných partií.

Hygiena a Starostlivosť o Pokožku

Dôležitou súčasťou prevencie vzniku preležanín je dôsledné dodržiavanie starostlivosti o hygienu imobilných pacientov. Rovnako dôležitá je aj starostlivosť o kožu pacienta, správne čistenie, ktoré spočíva v nepoužívaní mydla, ktoré kožu vysušuje a narušuje jej pH, čím je následne fragilnejšia. Pri hygiene je dôležité všímať si začervenané miesta a zmenu štruktúry pokožky.

Vhodnejšie sú umývacie emulzie a peny (napríklad MoliCare Skin) s obsahom špeciálneho čistiaceho tenzidu, bez potreby oplachovania, alebo vlhčené utierky (MoliCare Skin) bez obsahu alkoholu. Čistiaca pena MoliCare Skin sa po aplikácii na kožu rozpustí, vznikne mydlová voda, ktorá odstráni z pokožky nečistoty, moč, stolicu, následne sa utrie jednorazovou utierkou. Následná starostlivosť o pokožku spočíva v použití ochranných krémov alebo peny (MoliCare Skin).

Krém MoliCare Skin obsahuje zinok, zanecháva na koži odolný film, ktorý ju chráni pred poškodením močom, stolicou alebo potom. Vďaka Nutriskin complexu (vhodnej vedecky podloženej kombinácii lipidov), zabezpečuje hydratáciu pokožky. Pena MoliCare Skin vďaka obsahu urey a pantenolu hydratuje kožu, a tým napomáha v prevencii vzniku dekubitu. Základom je vysoký hygienický štandard a udržanie pacienta v suchu - k tomu vám pomôžu ochranné poťahy na matrac a inkontinenčné pomôcky. Nepodceňte ani výber posteľnej bielizne.

Výživa a Hydratácia

Na dostatočnú hydratáciu a správnu výživu je potrebné dbať, pretože zohrávajú dôležitú úlohu v prevencii dekubitov. Dôležitú úlohu zohráva aj správna a vyvážená strava. Pri liečbe akýchkoľvek dekubitov je potrebné zvýšiť príjem vitamínu C a zinku.

Antidekubitné Pomôcky

Vhodné je podkladanie miest vystavených tlaku penovými podložkami, výmena klasického matraca za antidekubitárny, ktorý vďaka zmenám tlaku vo svojich jednotlivých častiach, znižuje tlak na tkanivo. Okrem hygieny a polohovania patrí medzi ďalšie metódy prevencie použitie vhodného antidekubitného matraca alebo aspoň antidekubitnej podložky. Pre pacientov dlhodobo upútaných na lôžko je najlepším pomocníkom správny typ matraca.

Liečba Dekubitov

Liečba dekubitov sa vždy odvíja od stupňa dekubitu a rozsahu poškodenia. Pre liečbu dekubitov je nutné dodržať niekoľko zásad. Ošetrovateľská starostlivosť pri dekubitoch si kladie niekoľko cieľov: dosiahnuť stav, kedy pacient má čistú a neporušenú kožu, nemá príznaky nadmerného pôsobenia tlaku a nepociťuje bolesť (alebo len v znesiteľnej miere).

Všeobecné Zásady Liečby

Úspešná liečba dekubitov pozostáva z preventívno-terapeutických opatrení, z debridementu (čiže odstránenia nekrotického tkaniva na spodine defektu), a zo správne zvoleného typu krytia. Základom liečby je odstrániť príčinu ich vzniku, teda v čo najväčšej možnej miere redukovať tlak pôsobiaci na postihnuté miesto. K tomuto účelu slúži veľké množstvo tzv. antidekubitných pomôcok, ako sú pasívne a aktívne antidekubitné matrace, podložky, podsedáky, chrániče na päty, vankúšiky či prikrývky. Výber vyhovujúcej pomôcky je najvhodnejšie prekonzultovať s ošetrujúcim lekárom.

Liečba dekubitov zahŕňa najmä dôsledné a pravidelné čistenie rany, odstránenie nekrózy (nekrotizujúceho tkaniva pri treťom a štvrtom stupni preležanín; pozor, nevykonávať svojpomocne doma!), ochranu pred infekciou, ale aj podporu hojenia pomocou špeciálneho krytia, výživy a, samozrejme, polohovania. Čím skôr sa s liečbou začne, tým lepšia je prognóza pacienta na úplné vyliečenie.

Počas ošetrenia preležanín dodržiavame základy asepse, čistenie rany vykonávame najčastejšie fyziologickým roztokom (niekedy peroxidom vodíka) a narušenú kožu kryjeme sterilným obväzom. Lekár zaistí vlhké prostredie v rane, ktoré zabraňuje vstupu baktérií a urýchľuje hojenie. V prípade infikovania rany odoberieme vzorku na kultiváciu a citlivosť, antibiotiká aplikujeme po konzultácii s lekárom a podľa jeho ordinácie je možné vykonať odstránenie nekrotického tkaniva chirurgicky alebo použitím hydrokoloidných prostriedkov.

Hygiena je počas liečby dekubitov veľmi dôležitá. Pacienta učíme všímať si zmeny na koži, ako je jej farba alebo citlivosť a meniť polohu, hoci aj v malom rozsahu. Dekubity na zadku patria medzi špecifické situácie, ktoré si vyžadujú špecifický prístup k liečbe. Na liečenie dekubitov v týchto miestach, kde je navyše aj vyššia vlhkosť a vyššie riziko kontaminácie, sa používajú rôzne krycie obväzy a náplasti s hydrogélmi a striebrom. Pomôcť dokážu aj vzduchový matrac či špeciálny vankúš pod zadok.

Typy Krytí Rán

V súčasnosti sa preferujú metódy tzv. vlhkého hojenia. Vhodné krytie by malo udržiavať v rane optimálnu vlhkosť, teplotu, pH, nemalo by byť toxické ani alergizujúce a malo by byť ľahko vymeniteľné.

• Hydrokoloidy (napr. Hydrocoll): Pozostávajú z polyuretánového filmu alebo peny v kombinácii s látkami formujúcimi gél (želatína, pektín, karboxymetylcelulóza v kombinácii s lepivým matrixom). Po kontakte s ranou dochádza k zmiešaniu exsudátu rany s polymérmi hydrokoloidu za vzniku gélu, ktorý vytvára vlhké prostredie v rane, zabraňuje kontaminácii mikroorganizmami, prilieha k rane a prispôsobuje sa jej tvaru.
• Hydrogélové krytia (napr. Hydrosorb Gel): Sú prevažne tvorené vodou v gélovej báze, udržujú v rane vlhké prostredie a uľahčujú debridment. Je možné ich použiť aj na ošetrenie infikovaných rán, avšak nemajú absorpčné schopnosti, preto sú niekedy kombinované s alginátmi alebo kolagénom.
• Alginátové krytia (napr. Sorbalgon): Kalciumalgináty alebo natrium-kalciumalgináty sú krytia vyrábané z morských rias. Pri kontakte s ranou v nich dochádza k výmene sodíka za kalcium, následkom čoho vzniká hydrofilný gél. V rane tak zabezpečujú vlhké prostredie, majú vysokú absorpčnú schopnosť, prispôsobia sa jej tvaru, majú hemostatický účinok a zabraňujú kontaminácii rany mikroorganizmami. Ich použitie je vhodné u výrazne secernujúcich a pri hlbokých ranách.
• Penové krytia (napr. Permafoam, HydroTac): Sú polyuretánové krytia, ktoré ranu tepelne izolujú a zároveň udržujú vlhkosť, pričom dokážu aktívne regulovať stav vlhkosti v rane. Môžu byť použité ako primárne aj sekundárne krytie. Nie sú vhodné na rany kryté escharou. HydroTac je polyuretánová pena, ktorá má absorpčné schopnosti, aktívne hydratuje a exsudát ukladá vo vnútri. PermaFoam je hydrofilné polyuretánové krytie s pórovitou štruktúrou.
• Superabsorpčné polyakrylátové krytie (napr. HydroClean): Je špeciálne krytie vo forme vankúšika aktivovaného Ringerovým roztokom. Polyakrylát má vyššiu afinitu k exsudátu z rany než k Ringerovmu roztoku, vďaka tomu dochádza k resorpcii exsudátu z rany do krytia.

Podpora Hojenia a Výživa

Hojenie dekubitov spomaľuje aj nedostatočná výživa (malnutrícia) a dehydratácia organizmu, ktorý tak nedokáže pokrývať zvýšené energetické potreby na reparačné procesy. Na podporu týchto mechanizmov je preto najmä u geriatrických pacientov vhodné zvážiť podávanie tekutej výživy na popíjanie.

Komplikácie a Dôležitosť Včasnej Diagnostiky

Hoci sa dekubit môže javiť iba ako lokálny problém, opak je pravdou. Zanedbaná starostlivosť o preležaniny môže viesť k závažným a život ohrozujúcim stavom. Medzi možné komplikácie patria:

• Mikrobiálny ekzém na koži: Sprevádzaný šupinami alebo pľuzgiermi.
• Celulitída: Kožné ochorenie sprevádzané bakteriálnou infekciou, ktorá môže poškodzovať aj nervy v postihnutej oblasti.
• Infekcie kostí a kĺbov: U hlbokých dekubitov je nutné tiež pomýšľať na komplikácie v podobe osteomyelitídy.

Dekubity sú vážnou zdravotnou komplikáciou, ktorá ešte viac oslabuje telo ležiaceho pacienta a v mnohých prípadoch priamo súvisia so zvýšenou morbiditou, a to najmä vtedy, keď sa infikujú. Je smutnou a nepríjemnou realitou, že sa dekubity vyskytujú u mnohých ležiacich pacientov v mnohých zariadeniach (či už ide o zariadenia pre seniorov, nemocnice či hospice).

Je oveľa náročnejšie odhaliť prvotné štádium vzniku dekubitov u osoby, ktorá nie je pri vedomí a nedokáže vás upozorniť na zvyšovanie diskomfortu. Svrbenie alebo bolesť tak nemusí dať pacient najavo. Nielen kvôli nebezpečenstvu komplikácií je u rizikových pacientov dôležité všímať si akékoľvek podozrivé zmeny v citlivosti a textúre kože a okamžite začať s ich ošetrovaním. Ak sa z nejakého dôvodu u pacienta podcenila dôležitosť hygieny a prevencie a dekubity predsa len vznikli (hlavne tretí a štvrtý stupeň), je potrebné okamžite pristúpiť k odbornej liečbe.

tags: #dekubit #prveho #stupna #erytem

Populárne príspevky:

• Príčiny a riešenie suchej pleti
• Levanduľový sen
• komplexný sprievodca bojom proti čiernym bodkám
• Kompletný prehľad: Herbalife Aloe Vera Gel
• Hydratačné krémy Mixa