Atopický Ekzém a Dedičnosť: Komplexný Pohľad
Atopický ekzém, známy aj ako atopická dermatitída, je chronické, neinfekčné zápalové ochorenie kože, ktoré postihuje značnú časť populácie. Hoci jeho príčiny nie sú úplne odhalené, je zrejmé, že ide o multifaktoriálne ochorenie, kde kľúčovú úlohu zohráva dedičnosť v kombinácii s rôznymi vonkajšími a vnútornými faktormi.
Definícia a Prevalencia Atopického Ekzému
Atopický ekzém je najfrekventovanejšie kožné ochorenie u detí a jeho výskyt je stále častejší. Odhaduje sa, že ním trpí 15-30 % detí a 2-10 % dospelých v populácii. U detí sa ochorenie prejavuje predovšetkým v prvých piatich rokoch života, konkrétne najviac už v prvom roku. Rozdiel v pomere výskytu medzi deťmi a dospelými je spôsobený tým, že u väčšiny pacientov choroba s vekom postupne a samovoľne ustupuje, najmä v prípadoch ľahšieho priebehu, keď príznaky miznú medzi prvým a tretím rokom života. Napriek tomu, u časti pacientov môže pretrvávať celoživotne.
Dedičnosť a Genetická Predispozícia
Najčastejšou príčinou atopického ekzému je dedičnosť. Ak sa vo vašej rodine objavila atopická dermatitída alebo iné podobné ochorenia, ako sú alergická nádcha alebo astma, riziko vzplanutia atopie u vás a vašich detí rastie. V prípade atopického ekzému je dedičnosť polygenná, čo znamená, že ochorenie nespôsobuje jeden konkrétny gén, ale kombinácia viacerých génov. Zároveň sa nededí ochorenie ako taká, ale iba tzv. atopická predispozícia. V takom prípade je v genetickej výbave zakódovaný väčší sklon k vzniku atopického ekzému.
Odborníci uvádzajú, že pokiaľ trpí ochorením jeden z rodičov, je predpoklad vzniku atopického ekzému u dieťaťa 56 %. Pokiaľ však ekzém trápi otca i matku, zvyšuje sa pravdepodobnosť výskytu u dieťaťa až na 81 %. Ak majú obaja rodičia atopickú dermatitídu, je u dieťaťa 60 - 80 % pravdepodobnosť, že ju od rodičov zdedí. Ak jeden z rodičov trpí atopickým ochorením, je u jeho dieťaťa asi 30-50% pravdepodobnosť, že sa s ním bude stretávať tiež. Ak sú obaja rodičia atopici, môže táto pravdepodobnosť byť až medzi 60 - 80 %.
Hoci genetika má pri vzniku alergií určite nezastupiteľný význam, hlavný problém je inde. Tým hlavným faktorom nárastu počtu alergických ochorení je jednak náš spôsob života, ako aj nepriaznivé faktory prostredia. Dedičná predispozícia k spusteniu ochorenia sama o sebe nestačí; je nutná kombinácia genetickej predispozície a vonkajších alebo vnútorných faktorov. Príčinou atopického ekzému je kombinácia genetickej predispozície a vonkajších alebo vnútorných faktorov.
Jedným z dôležitých génových vplyvov je zmena funkcie proteínu filaggrínu. Filaggrín je bielkovina v koži, ktorá zaisťuje súdržnosť medzi kožnými bunkami navzájom. Odhaduje sa, že asi u polovice ľudí s atopickou dermatitídou nefunguje správne. V dôsledku toho je koža viac priepustná a ľahšie sa zapáli.
Vzťah medzi Atopiou a Alergiou
Pojmy atopia a alergia sa často zamieňajú, ale existuje medzi nimi rozdiel. Atopia je genetická predispozícia - tendencia k tvorbe špecifických IgE protilátok na nízke dávky alergénov. Alergia sú už klinické prejavy ochorení, ako je ekzém, astma, alergická nádcha alebo potravinové alergie. Atopia zastrešuje ochorenia, ktoré vznikajú na podklade precitlivenej reakcie imunitného systému. Atopia je stav, kedy organizmus reaguje precitlivelo na určitý podnet. Látky, ktoré takú reakciu vyvolávajú, označujeme ako alergény. Obvykle ide o bežne sa vyskytujúce zlúčeniny, na ktoré zdraví ľudia nijako nereagujú. Avšak imunitný systém atopika na ne reaguje neprimerane silne. Pri stretnutí s alergénom si vytvorí špecifické protilátky označované IgE (imunoglobulín E).
Nárast výskytu alergických ochorení enormne stúpa. Predpokladá sa, že o pár rokov bude na nejakú formu alergie trpieť každý druhý človek Európy. Formy alergie sa významne líšia od veku človeka. Kým u malých detí dominuje potravinová alergia a atopický ekzém, u dospelého jedinca je v popredí priedušková astma a hlavne alergická nádcha.
Faktory Vzniku a Zhoršenia
Okrem genetiky k rozvoju atopického ekzému prispievajú aj rôzne vonkajšie a vnútorné faktory, ktoré môžu stav zhoršovať alebo vyvolať prvé prejavy ochorenia. Medzi hlavné problematické vplyvy patria:
- Potravinové alergény: U dojčiat je to najčastejšie strava. U detí do jedného roka, ktoré majú atopickú dermatitídu, je vhodné dodržiavať stravu s vynechaním niektorých potravín, predovšetkým tých, ktoré sú známymi alergénmi. Patria sem mlieko, vajcia, orechy, ryby, citrusy, korenie a čokoláda. Niektoré potraviny môžu dráždiť pokožku zvnútra, a nemusia to byť len typické alergény ako kravské mlieko, orechy, lepok. Medzi známe potraviny, ktoré môžu výrazne atopický ekzém zhoršiť, sú tie, ktoré zvyšujú hladinu histamínu.
- Stres a psychika: Významným faktorom, ktorý prispieva k vzniku ochorenia, je stres.
- Dráždivé látky a prostredie: Po druhom roku začínajú prevažovať faktory vonkajšieho prostredia a vplyv infekcií. Ekzém sa zhoršuje v prašnom prostredí, v kontakte so saponátmi a inými chemickými prostriedkami, v kontakte so zvieratami či peľom rastlín. Zvonku dráždia atopickú pokožku rôzne chemikálie či niektoré pracie prostriedky. Atopická pokožka reaguje aj na bežné podnety, ktoré prichádzajú z vonkajšieho či vnútorného prostredia.
- Nevhodná starostlivosť o pokožku: Nešetrné zaobchádzanie s pokožkou, používanie parfémovaných sprchových gélov, mydiel a nevhodnej kozmetiky môže stav zhoršiť. Klasické kozmetické prostriedky určené pre zdravú pokožku by atopici mali vynechať.
- Oblečenie: Nevhodné sú syntetické materiály, vlnené, elastické a neprievzdušné oblečenie. Tmavé farby môžu obsahovať kovy, ktoré dráždia.
- Infekcie: Infekcie môžu vyvolať zhoršenie ekzému.
- Hormóny: Hormonálne zmeny môžu tiež ovplyvniť priebeh ochorenia.
Prejavy a Symptómy Atopického Ekzému
Klinické prejavy atopickej dermatitídy sú veľmi rozmanité a menia sa v závislosti od veku. Pokožka zdravého človeka je pokrytá kožným ochranným filmom, ktorý je u jedinca s atopickým ekzémom (atopika) nedostatočný. Bunky majú zlú súdržnosť a odumierajú rýchlejšie než pri zdravej koži. Narušený je metabolizmus epidermálnych lipidov (ceramidy, cholesterol a voľné mastné kyseliny) a narušená tvorba lipidovej bariéry. Následkom toho je suchosť pokožky a narušená funkcia kožnej bariéry.
Zápal sa tak prejavuje začervenaním, popraskaním a vysušením pokožky. Vysušené miesta pália a svrbia, čo núti k škriabaniu. Svrbenie je významným, avšak často podceňovaným príznakom ochorenia - to pacienta nielen trápi priamo, ale je tiež príčinou toho, že sa nevyspí a je potom cez deň unavený. Škriabanie pokožky ale narušuje ochrannú vrstvu kože a vzniká vlhké prostredie priaznivé pre množenie baktérií. To ďalej vedie k podráždeniu a následnému ďalšiemu svrbeniu a zápalom. Tým sa ale uľaví len na chvíľku, pretože rozškriabané ložiská sú veľmi bolestivé. Pri atopickej dermatitíde je kožná bariéra narušená - z kože uniká voda a koža preto vysychá, zároveň tak vzniká podráždenie voľných nervových zakončení.
Atopická dermatitída sa prejavuje predovšetkým suchou kožou, svrbením a červenými škvrnami, ktoré môžu viesť až k mokvaniu. U dojčiat sa forma objavuje okolo 3. mesiaca veku dieťaťa. Dospelá forma sa objavuje predovšetkým na tvári, dekolte a na rukách. Všeobecne sa ale dá povedať, že atopická dermatitída sa môže objaviť kdekoľvek na tele. Existuje aj v malých formách, kedy postihuje len drobné, lokalizované miesta, ako napríklad očné viečka, pery, alebo brušká prstov, odkiaľ sa ďalej nešíri.
Komplikácie Atopického Ekzému
Ekzém prináša aj ďalšie problémy. Okrem problémov spôsobených samotným podráždením pleti môže byť atopická dermatitída príčinou ďalších telesných a psychických problémov, ako sú nespavosť, diskriminácia, stres a celkovo nízke sebavedomie - najmä pri prípadoch atopickej dermatitídy na tvári. Pacienti so závažnou formou atopickej dermatitídy sú vylučovaní zo spoločnosti, majú partnerské problémy aj problémy v zamestnaní. Niektoré povolania nemôžu vykonávať vôbec. To všetko má vplyv na psychický stav pacientov - veľká časť z nich trpí depresiou a úzkosťou.
Infekcie
Častou komplikáciou je sekundárna infekcia poškodenej kože. Môžu sa objaviť malé herpetické pľuzgiere, ktoré sa rýchlo šíria aj na zdravú pokožku, najčastejšie sú vírusového pôvodu. Môže dôjsť k infekciám a môžu sa vyskytnúť príznaky herpetickej encefalitídy alebo pneumónie. Veľmi častou komplikáciou u detí s atopickou dermatitídou sú materské znamienka, ktoré vyzerajú ako pupienky s centrálnou jamkou. Infekciu kože a ich vznik spôsobujú tzv. vírusy kiahní, ktoré sa zvyčajne šíria vodou a do tela sa dostávajú práve cez poškodenú vrstvu kože. Tieto deti sú zdrojom infekcie pre ostatné deti. Okrem toho, ak sa dlhodobo nelieči, dochádza k bakteriálnej superinfekcii, ktorá si vyžaduje cielenú liečbu. Najúčinnejšou metódou liečby je odstránenie útvarov z kože.
Podobne častou vírusovou infekciou sú vulvárne bradavice (eczema verrucatum). Zvyčajne je ich viacero a vyžadujú si opakovanú kryoterapiu, lokálnu terapiu alebo odstránenie laserom. Infekciu zvyčajne spôsobuje stafylokok. Prevalencia tohto ochorenia je na atopickej koži vyššia ako na zdravej koži. Prejavuje sa škrabancami, krustami a začervenaním. Často sa vyskytuje aj opuch lymfatických uzlín.
Liečba a Manažment Atopického Ekzému
V súčasnosti neexistuje žiadny liek, ktorý by atopickú dermatitídu vyliečil, ide o nevyliečiteľné ochorenie. Pri troške snahy sa však dá držať do určitej miery pod kontrolou a pri správnej starostlivosti a prevencii je možné dosiahnuť stav, kedy je koža na pohľad v poriadku.
Základná starostlivosť a prevencia
Základom je odstránenie všetkých faktorov, ktoré prispievajú k vzniku vyrážky, a alergénov z okolia atopika. Dôležitá je prevencia infekcií. Pokožku treba udržiavať vláčnu. Základom je pravidelné premazávanie pokožky hydratačnými prípravkami (emolientami). Tie nahrádzajú straty kožných tukov, zjemňujú a hydratujú pokožku, obnovujú kožnú bariéru a obsah vody. Kľúčové je tiež vyhýbanie sa podnetom, ktoré ochorenie zhoršujú. Takýmto spúšťačom môže byť kontakt so zvieratami, niektoré dráždivé oblečenie, nešetrná kozmetika, stres, niektoré potraviny - u každého pacienta treba vysledovať, čo konkrétne k zvýrazneniu problému vedie.
- Emolienty: Sú hlavnou súčasťou terapie atopickej dermatitídy a základom starostlivosti o kožu v priebehu udržiavacej fázy. Pretože napomáhajú udržiavaniu a obnove narušenej vrstvy kože a pomáhajú obnovovať jej lipidový plášť, ktorý zodpovedá za udržiavanie vlhkosti v koži. Emolienty aplikujte najmenej dvakrát denne. Najlepší účinok majú vtedy, keď ich použijete bezprostredne po kúpaní alebo sprchovaní, ideálne do troch minút po sprche. Tieto prípravky existujú vo forme telových mliek, pleťových krémov, mastí a prísad do kúpeľa alebo na sprchovanie. Premasťujú pokožku a dodávajú jej pružnosť, vlhkosť a chránia ju pred podráždením. Tiež potláčajú svrbenie a vďaka nim môžu byť vzplanutia ekzému menej časté.
- Hygiena: Namiesto kúpeľa si zvoľte sprchovanie. Kúpanie by nemalo byť dlhšie ako 5 - 10 minút, aby nedochádzalo k presúšaniu pokožky. Po opláchnutí kožu veľmi jemne osušte. Ideálna je vlažná voda a použitie vhodných kozmetických prípravkov. Do kúpeľa sa odporúčajú špeciálne oleje, ktoré predchádzajú presušeniu. Olejové kúpele sú vhodné predovšetkým v zimných mesiacoch, ide o rôzne druhy olejov (parafínový, sójový, mandľový), ktoré na koži vytvárajú jemný film. Tento film zabraňuje stratám vody z pokožky, čím zlepšuje jej hydratáciu.
- Oblečenie: Vhodné je voliť vzdušné oblečenie z bavlny, bambusu či ľanu svetlej farby.
- Domáce prostredie: Nutné je častejšie utieranie prachu, vysávanie, vetranie a používanie antialergénnych materiálov. V srsti a perí zvierat sa hromadia roztoče, mikróby i drobný hmyz, preto sa v domácnosti ľudí s atopickým ekzémom neodporúča chovať zvieratá. Pri deťoch sa radí vyhýbať aj piesku (predovšetkým ihriská s nekrytými pieskoviskami - vyššia hrozba výskytu exkrementov zvierat), hline, plastelíne i plyšovým hračkám (držia v sebe prach).
- Minimalizácia škrabania: Prevencia škrabania je kľúčová, pretože poškodzuje vrchnú vrstvu kože a môže viesť k infekcii a zhoršeniu ekzému. Preto netreba zabúdať ani na časté strihanie a brúsenie nechtov.
Lokálna liečba
Lokálna liečba atopického ekzému tvorí základ dermatologickej liečby.
- Kortikosteroidy: Dôležitú úlohu pri akútnom zhoršení atopickej dermatitídy majú tiež lokálne kortikosteroidy. Dermatologická liečba (napríklad formou lokálne aplikovaných mastí s obsahom hydrokortizónu) potláča prejavy vzplanutia ekzému a upokojuje zápaly a svrbenie. Kortikosteroidy sú veľmi účinné, ich pôsobenie je rýchle a prinášajú úľavu pri závažných vzplanutiach choroby. Aplikujte ich na lézie raz denne, pokiaľ vám lekár neodporučí inak. Na tvár asi 3 - 5 dní v závislosti od stavu, inde na telo, kým nepríjemné pocity nezmiznú. Ak kortikosteroidy vysadíte skôr a lézie sa nezahoja, ekzém sa môže opäť zhoršiť. Pri dlhodobej aplikácii sa kortikosteroidy môžu aplikovať denne na doplnenie. Kortikosteroidy sa podávajú na začiatku atopického ekzému. Ak vznikne lézia, svrbí a sčervená, je čas na liečbu. Po vyliečení sa môže okamžite ukončiť. Ak teda lézia zmizne, nie je potrebné ich ďalej aplikovať. Je veľmi dôležité neprerušiť liečbu, keď je lézia stále svrbivá a červená, inak by sa do 2 dní zhoršila.
- Lokálne imunomodulátory: Sú to prípravky, ktoré priamo zasahujú do imunitných reakcií kože. Lekár ich môže predpísať. Také lieky nie sú vhodné na miernu formu atopickej dermatitídy ani sa nimi liečba nezačína.
- Antibiotiká: Antibiotická liečba sa odporúča, keď sa ložiská ekzému infikujú. Antibiotiká sa používajú aj pri lokálnom zväčšení lymfatických uzlín a pri zlyhaní lokálnej liečby. Ak dôjde na postihnutom mieste k infekcii, lekár môže predpísať aj lokálne antibiotiká - tie ale základné ochorenia neliečia. V miernejších prípadoch postačuje lokálna liečba kombináciou kortikosteroidov a antibiotík.
Celková liečba
Pokiaľ sa liečba bežnými prostriedkami nedarí, je možné nasadiť tzv. biologickú liečbu. Tieto lieky pôsobia cielene na zápalové pochody vedúce k prejavom atopického ekzému. V mnohých prípadoch sa využívajú aj antihistaminiká, prípadne antibiotiká. Antihistaminiká sú ordinované podľa veku a sily, s akou sa atopická dermatitída prejavuje. Prejavy alergie potláčajú lieky pôsobiace proti histamínu, tzv. antihistaminiká.
Atopia a Súvisiace Ochorenia
Atopický ekzém neboli atopická dermatitida nie je len kožná záležitosť - ide o ochorenie celého organizmu. Pacienti s atopickou dermatitídou sú častejšie ohrození chorobami srdca a ciev. Atopici sú viac ohrození rozvojom anafylaktického šoku, čiže rozsiahlej, rýchlo prebiehajúcej a život ohrozujúcej alergickej reakcie. Súvislosť by mohla existovať aj medzi atópiou a ďalšími autoimunitne podmienenými chorobami, ako sú Crohnova choroba, ochorenia štítnej žľazy či roztrúsená skleróza.
Atopický syndróm
Astma bronchiale je rovnako ako ekzém chronické zápalové ochorenie. Niekedy sa tieto ochorenia môžu rozvinúť spoločne. Dokonca 50 - 80 % ľudí s ekzémom má problémy aj s astmou. Kombinácia týchto ochorení sa môže označovať pojmom atopický syndróm. Typickým symptómom astmy je dýchavičnosť, ktorá vzniká stiahnutím priedušiek vznikajúcemu kvôli chronickému zápalu. Starostlivosť o astmatika a liečba astmy patrí do kompetencií lekára.
Alergická nádcha
Jarné slnečné lúče a rozkvitnutá príroda niektorým ľuďom nevykúzli úsmev na tvári. Dôvodom je alergická nádcha, ktorú sprevádza nepríjemné svrbenie nosovej sliznice, kýchanie, upchatý nos a vodnatá nádcha. Okrem peľov patria medzi spúšťače alergickej rinitídy často roztoče, plesne či zvieracie alergény. Alergie môžu vyvolať svrbenie očí, zápal spojiviek alebo zápal rohovky. Chronická alergia často vedie aj k chronickému zápalu dutín (sinusitíde) prejavujúcim sa okrem upchatého nosa bolesťami hlavy a pocitmi tlaku na čele, tvárach a okolo očí.
Atopia u zvierat
Atopia trápi nielen pánov, ale môže postihnúť aj psích miláčikov. Atopická dermatitída u psa sa prejavuje kožnými problémami. Psík sa preto škrabe, pri porušení kože sa často rozvíja zápal. Obvyklou komplikáciou u atopických psíkov býva zápal uší. Objaviť sa u psa môže aj astma a dýchacie ťažkosti alebo alergické očné zápaly. Kvôli týmto nepríjemným atopickým symptómom býva zviera často nervózne.
Čo je ekzém? Príčiny, prejavy a symptómy, diagnostika a liečba.
Dôležitosť Včasnej Diagnostiky a Liečby
Je dokázané, že kožné ochorenia negatívne vplývajú na psychiku i ostatné sféry života (problémy so socializáciou, problémy v pracovnej oblasti a pod.). Je preto dôležité ochorenie rozpoznať včas a začať s liečbou. Pri deťoch (ale i dospelých) nemožno zabúdať na skutočnosť, že to, čo zdravému dieťaťu neublíži, môže atopikovi výrazne uškodiť. Ak máte podozrenie, že sa u vášho dieťaťa prejavujú príznaky atopického ekzému, vyhľadajte čo najskôr dermatológa.
Prvé kroky tohto pochodu začínajú najčastejšie po treťom mesiaci života dojčaťa. V tomto období sa objavujú potravinové alergie a ekzém. Práve toto obdobie je veľmi zásadné pre ovplyvnenie priebehu alergií v neskoršom živote. A práve v toto obdobie je dôležité, aby bolo dieťa riadne vyšetrené alergo-imunológom. Prejavy potravinových alergií a ekzému sa časom môžu zmierniť, najmä z potravinových alergií majú mnohé deti tendenciu „vyrásť“. V predškolskom veku začína prudký nárast astmy a alergickej nádchy.
Vplyv životného štýlu na imunitný systém
Ľudská imunita poníma obrovský počet reakcií. Počas vývoja sa musí naučiť rozlišovať, čo je cudzie a nebezpečné a čo naopak vlastné alebo prospešné. Tento rozvoj imunity začína už pred narodením v treťom trimestri tehotenstva. Aby sa imunita naučila reagovať správne, mala by budúca mamička jesť pestro. Neodporúča sa zo stravy tehotnej ženy preventívne vylučovať potenciálne alergény ako mlieko alebo vajcia v domnení, že to prispeje k prevencii vzniku potravinovej alergie u detí. Naopak, imunita sa s nimi bude učiť zaobchádzať. So zaraďovaním príkrmov u detí je tomu podobne. Výživové odporúčania sa v dnešnej dobe prikláňajú k tomu, že strava dieťaťa by mala byť pestrá a zaradenie potenciálne alergizujúcich potravín u zdravých detí by sa nemalo príliš odkladať. Odporúča sa, aby dieťa lepok, mlieko alebo vajcia vyskúšalo ešte pred dovŕšením jedného roka.
Správna stimulácia imunity sa ale neodohráva len na poli potravín. Imunitný systém dieťaťa by mal dostávať podnety z okolia, aby sa „cvičil“. V štúdiách sa napríklad porovnávali deti, ktoré vyrástli na farme - teda v dostupnosti domácich zvierat - a deti úplne bez maznáčikov. Výsledky naznačujú, že stimulácia určitou mierou bakteriálnej záťaže, ktoré prostredie na farme vytvorilo, bolo spojené s nižším výskytom prejavov atopickej astmy. Na druhú stranu treba alergénom z mačacej srsti sa odporúča u detí so zvýšeným rizikom rozvoja alergií vyhýbať.
Na imunitu majú veľký vplyv aj „prospešné“ baktérie, ktoré žijú v našom čreve. Zdravé črevné prostredie má protektívny efekt. Naopak nerovnováha môže byť spojená s vyšším rizikom atopických prejavov. Črevnú mikroflóru u dieťaťa môže ovplyvniť napríklad pôrod cisárskym rezom, pretože počas neho nedôjde k preneseniu baktérií od matky k bábätku.
tags: #atopicky #ekyem #a #dedicnost