Antivirotiká a komplexná liečba pásového oparu (Herpes Zoster)

Pásový opar (lat. herpes zoster) je vírusové ochorenie spôsobené herpetickým vírusom varicella zoster (VZV). Tento vírus patrí medzi najčastejšie ľudské patogény, ktorý vyvoláva dve klinicky odlišné ochorenia - varicellu (ovčie kiahne) a herpes zoster. Primárnou infekciou je varicella, známejšia ako ovčie kiahne, zatiaľ čo herpes zoster je prejavom reaktivácie vírusu.

Väčšina ľudí prekoná prvý stret s varicella-zoster vírusom už v detstve. Tento vírus sa následne, podobne ako HSV-1 (vírus spôsobujúci herpes na ústach), ukladá v nervových bunkách. Predpokladom k vzniku pásového oparu je teda prekonanie primárnej infekcie - ovčích kiahní. Pásový opar vzniká reaktiváciou vírusu varicella zoster, ktorý po prekonaní ovčích kiahní prežíva v zadných koreňových gangliách miechy vo forme latentnej infekcie. Po prekonaní ovčích kiahní nastáva obdobie latencie, počas ktorého organizmom vytvorené špecifické protilátky bránia aktivácii novej infekcie.

Po rôzne dlhom období, niekedy aj po niekoľkých desaťročiach, dochádza vplyvom rôznych činiteľov (napríklad oslabenej imunity) k reaktivácii vírusu a rozvoju ochorenia herpes zoster. K reaktivácii dochádza u 10 - 20 % pacientov, ktorí prekonali ovčie kiahne. Pri reaktivácii sa vírus množí vo vnútri ganglia, kde dochádza k lokálnemu zápalu, ktorý je sprevádzaný neuropatickou bolesťou. Na rozdiel od infekcie vírusom herpes simplex, kde dochádza k opätovnému výskytu aj pri dobrom stave imunity, herpes zoster sa objavuje len pri narušení imunity.

Infografika: Životný cyklus vírusu Varicella Zoster a mechanizmy reaktivácie pásového oparu

Pásový opar s typickými kožnými prejavmi a sprievodnou bolesťou postihuje prevažne pacientov vyššieho veku, po 50. roku života, a jeho výskyt neustále narastá. Ženy sú postihnuté pásovým oparom častejšie. Väčšina pacientov má pásový opar len jedenkrát za život; pri opakovanom výskyte jeho frekvencia s vekom klesá.

Okrem vzplanutia endogénnej infekcie môže infekciu herpes zoster vyvolať aj exogénna infekcia. Zdrojom nákazy je chorý jedinec s príznakmi ovčích kiahní alebo pásového oparu. Riziko prenosu infekcie od pacienta s herpes zoster je však omnoho nižšie. Pásový opar sa z človeka na človeka, ktorý predtým neprekonal ovčie kiahne, neprenáša. Pásový opar sa prenáša kvapôčkovou infekciou. Infekčný ste len v období, keď máte po tele pľuzgieriky plné tekutiny, pretože práve tekutina obsahuje vírus varicella-zoster. Inkubačná doba pásového oparu môže byť až 14 dní.

Klinický obraz a príznaky pásového oparu

Klinický obraz pásového oparu zvyčajne prebieha v dvoch fázach:

  1. Prodrómálne štádium (pred výsevom): Pár dní pred výsypom zvykne postihnuté miesto bolieť, pričom sa môže objaviť pálenie, tŕpnutie, brnenie, svrbenie a mravčenie. Bolesť, pálenie či svrbenie sa niekedy objaví o 2 - 3 dni skôr než samotný výsev. Bolesť môže byť veľmi výrazná, pripomínajúca migrénu, kardiálne bolesti, žlčníkové alebo obličkové koliky, a preto môže byť v tomto štádiu nesprávne diagnostikovaná. Okrem toho sa môže objaviť malátnosť a zvýšená teplota.
  2. Kožný výsev: Bolestivý výsev vyrážok sa objavuje približne na 3. až 4. deň. Následne sa na pokožke vytvoria pľuzgiere, ktoré počas niekoľkých dní pribúdajú. Spočiatku vznikajú ako malé pľuzgieriky blízko pri sebe, v ďalších fázach sa spájajú do väčších ložísk. Na začiatku sa objavia červené pupienky, na ktorých sa v priebehu 12 - 24 hodín tvoria herpetické pľuzgieriky, ktorých výsev sprevádza zvýšená teplota a nepríjemný pocit svrbenia a pálenia. Vezikuly pribúdajú pár dní a následne rýchlo schnú.

Pľuzgieriky sú usporiadané do skupiniek pozdĺž zmyslových nervov v oblasti kožnej inervácie, takmer vždy na jednej strane tela. Typickým znakom pásového oparu je jeho výsev pozdĺž nervu, ktorým sa šíri, teda len na jednej polovici tela. Obsah pľuzgierikov je spočiatku číry, postupne sa kalí, v priebehu 7 - 10 dní zasychá a mení sa na krustu. Po odpadnutí krusty ešte nejakú dobu pretrvávajú farebné zmeny. Poslednou fázou ochorenia je vyschnutie pľuzgierov a vznik chrást, ktoré sa zhruba po 2 - 3 týždňoch odlúpia a dochádza k úplnému zahojeniu výsypu. Práve počas tohto obdobia ste najinfekčnejší.

Fotografia: Typický kožný výsev pásového oparu na hrudníku

Najčastejším miestom výskytu pásového oparu je trup, najmä oblasť hrudníka, drieku a bokov, kde sa objavuje ako typický pásik pľuzgierikov. Najčastejšie sa teda jedná o hrudník alebo driek. Menej často môže pásový opar postihnúť tvár, krk alebo iné časti tela. Veľmi obávaná je manifestácia vírusu v oblasti oka, ktorá môže skončiť slepotou. Výnimočne prebieha pásový opar bez typických kožných príznakov a je prítomná len bolesť, svrbenie či pálenie.

Komplikácie pásového oparu

Komplikácie pásového oparu sa vyskytujú celkovo u 1 - 2 % pacientov s herpes zoster a spôsobujú predĺženie doby ochorenia na niekoľko týždňov až mesiacov. Približne 1 - 4 % pacientov s týmto ochorením musia byť kvôli komplikáciám hospitalizovaní. Veľmi nebezpečný je výsev v oblasti hlavových nervov, predovšetkým v oblasti oka a ucha, ktorý v prípade postihnutia oka spôsobuje zhoršenie zraku až možnú slepotu. Ťažký priebeh môže spôsobiť komplikácie ako je pretrvávajúca neuralgia, ktorá vie znepríjemniť život pacientovi na niekoľko mesiacov.

Veľmi obávanou je aj neskorá komplikácia v podobe postherpetickej neuralgie (PHN), ktorá pretrváva aj po vymiznutí kožného výsevu. O PHN hovoríme vtedy, ak spontánna bolesť v postihnutej oblasti, ktorá je permanentná, pretrváva 1 až 6 mesiacov po ústupe kožného výsevu. Okrem veku zvyšuje pravdepodobnosť postherpetickej neuralgie (bolesti postihnutého nervstva) vážnejší priebeh ochorenia či pridružené depresie alebo úzkostné stavy. PHN vedie k poruchám spánku až k depresiám. Ide o neuropatiu periférneho a centrálneho nervového systému s pretrvávaním zápalových zmien, ktoré môžu viesť k degenerácii nervových buniek. Bolesť môže byť vyprovokovaná len minimálnym podnetom, ako je dotyk alebo teplo. Kým v detskom veku sa vyskytuje zriedkavo, vo veku nad 50 rokov postihuje 50 až 70 % pacientov, častejšie ňou trpia aj pacienti s depresiami a úzkostnými stavmi. U 90 - 95 % pacientov spontánne odznie do 6 mesiacov. Takáto bolesť u väčšiny ľudí do roka ustúpi.

Schéma: Patofyziológia vzniku postherpetickej neuralgie

Pásový opar u špecifických skupín

Pásový opar u detí

Aj keď pásový opar je prevažne ochorenie dospelých, môže postihnúť aj deti, ktoré v minulosti prekonali ovčie kiahne pred ukončením 2. roku života alebo sa stretli s ovčími kiahňami ešte v maternici. Pásový opar u detí je veľmi zriedkavý. Môže sa stať, že sa objaví napríklad u tých detí, ktoré prekonali ovčie kiahne zhruba v prvom roku života. Po ich prekonaní vírus pretrváva v nervových bunkách tela a môže sa znovu aktivovať vo forme pásového oparu. U detí pásový opar prebieha podobne ako u dospelých, ale zvyčajne je miernejší a výsev pľuzgierikov býva menej rozsiahly. Našťastie deti s pásovým oparom trpia menšími bolesťami ako dospelí, u ktorých býva bolesť veľmi intenzívna a nepríjemná.

Pásový opar a tehotenstvo

Pásový opar predstavuje potenciálne riziko u tých tehotných žien, ktoré ešte nemali ovčie kiahne alebo sa objavili v čase tehotenstva. Infekcia ovčích kiahní počas tehotenstva môže priniesť rôzne komplikácie pre plod. Nakazenie ovčích kiahní v období 3. až 6. mesiaca tehotenstva (najrizikovejší je 13. až 20. týždeň) môže spôsobiť vyvíjajúcemu plodu postihnutie končatín, chrbtice, centrálneho nervového systému (CNS), očí a možné jazvy na koži. Našťastie, nie je tam prítomné zvýšené riziko malformácií a prognóza plodu až v 70 % je dobrá.

V prípade, že tehotná žena v minulosti prekonala ovčie kiahne a vírus sa práve počas tehotenstva reaktivoval a spôsobil pásový opar, má čo najskôr kontaktovať svojho lekára. Lekár predpíše adekvátnu liečbu na zmiernenie prejavov a minimalizáciu rizík pre matku a dieťatko.

Liečba pásového oparu - Kľúčová úloha antivirotík

Pásový opar je ochorenie, pri ktorom by ste rozhodne nemali vynechať návštevu lekára. Neliečený alebo nesprávne liečený herpes zoster môže mať vážne následky na vaše zdravie. Doposiaľ sa nepodarilo vyvinúť liek, ktorý by účinne zničil vírus, je však možné potlačiť jeho príznaky a zmierniť priebeh ochorenia. Základom liečby pásového oparu je potlačiť pôsobenie vírusu. Hoci sa nikdy nepodarí vírus varicella-zoster zničiť úplne, správnou liečbou je možné ho potlačiť do úzadia a zabrániť, prípadne zmierniť jeho prejavy. Lieky na potlačenie vírusu sa nazývajú antivirotiká a predpíše vám ich lekár.

Fotografia: Lekár vysvetľuje možnosti liečby a predpisuje antivirotiká

Práve včasné nasadenie antivirotík vám môže zmierniť priebeh ochorenia a znížiť riziko doživotnej bolesti. Najdôležitejšie je začať s terapiou čo najskôr - ideálne do 72 hodín od objavenia vyrážky, keďže vtedy sú lieky najúčinnejšie. Pokiaľ sa antivirotiká nenasadia do 3 dní, stráca ich použitie na význame. Dĺžka liečby pásového oparu sa odvíja od viacerých faktorov - predovšetkým od toho, ako rýchlo je vám nasadená liečba, v akom zdravotnom stave ste a nakoľko rozsiahly je samotný výsev.

Systémové antivirotiká

Kauzálna liečba začína včasným podávaním systémových antivirotík s relatívne malou toxicitou. Tieto lieky bránia rozsiahlejšej kožnej manifestácii, urýchľujú hojenie, prispievajú k vymiznutiu akútnej bolesti, ale zároveň aj znižujú výskyt postherpetickej neuralgie. Antivirotiká je potrebné podať čo najskôr, dostatočne dlho a v dostatočnej dávke, pričom v porovnaní s liečbou herpes simplex vyžadujú vyššie koncentrácie. Antivirotiká sú pri opare základom liečby; sú to lieky na predpis, ktoré pomáhajú zastaviť šírenie vírusu a urýchliť hojenie. Najlepšie účinkujú, ak ich začnete brať do 72 hodín od prvých príznakov.

Aciklovir je antivirotikum používané na liečbu infekcií spôsobených herpesvírusmi, najmä herpes simplex a varicella-zoster. Mechanizmus účinku spočíva v inhibícii vírusovej DNA polymerázy, čo vedie k prerušeniu syntézy vírusovej DNA a tým k obmedzeniu množenia vírusu v infikovaných bunkách.

Lokálna liečba a symptomatická podpora

Pásový opar je nielen infekčné, ale aj veľmi bolestivé ochorenie. Bolesť a citlivosť na dotyk sa zvykne objaviť ešte pred vznikom samotného výsypu, pokračuje počas neho a u niektorých ľudí pretrváva aj po zahojení rán. Bolesť je pri pásovom opare často to najnepríjemnejšie, čo ľudí trápi. Býva ostrá, pálivá, bodavá, niekedy až nevydržateľná. Objavuje sa predovšetkým na hrudníku, chrbte, krku alebo tvári - čiže v miestach, kde vírus postihol nervy. Základom symptomatickej liečby je podávanie analgetík od bolestí. Na zvládnutie bolesti môžete siahnuť po bežných analgetikách, ako je paracetamol alebo ibuprofén. Bolesť je možné tlmiť analgetikami, a to buď voľnopredajnými alebo viazanými na lekársky predpis - v závislosti od stupňa bolesti a účinku liekov bez predpisu. Pozitívom je, že liečba bolesti spôsobenej pásovým oparom má svoje overené riešenia; silnejšie lieky (napríklad opioidy) môžu byť predpísané lekárom.

V dermatológii sa aciklovir používa vo forme lokálnych prípravkov pri liečbe oparov a ďalších herpetických infekcií kože a slizníc. Lokálna aplikácia acikloviru pomáha zmierniť príznaky infekcie, skrátiť dobu trvania ochorenia a obmedziť replikáciu vírusu v postihnutej oblasti. Obľúbenou formou doplnkovej liečby sú masti. Vhodné sú napríklad masti s obsahom zinku, ktoré sa používajú najmä na pľuzgiere, ktoré ešte nepraskli. Na herpes v oblasti tváre je tiež obľúbený krém Herpesin. Lokálna aplikácia prípravkov na liečbu herpetických infekcií, ako sú masti s aciklovirom, alebo krémy (napr. ZOVIRAX, HERPESIN), s výnimkou očnej herpetickej infekcie, nie je všeobecne indikovaná ako primárna liečba pásového oparu, ale môže pomôcť zmierniť prejavy.

Lokálne sa aplikujú prípravky, ktoré zmierňujú nepríjemné prejavy na koži ako svrbenie, zlepšujú hojenie a zabraňujú superinfekcii. Aplikácia tekutého púdru prináša len krátkodobý efekt a skôr sťažuje hojenie, a preto je na liečbu pásového oparu nevhodná. Bolo preukázané, že používanie tohto prípravku môže spôsobiť mokvanie a predĺžiť dĺžku hojenia oparu. V súčasnosti ho odborníci skôr neodporúčajú, pretože môže spôsobiť podráždenie alebo alergickú reakciu. Pokiaľ sa ho však rozhodnete použiť, natierajte ním len pľuzgieriky a nepoužívajte ho na už vytvorené chrasty.

Pri pásovom opare je dôležité starať sa o pokožku a dodržiavať vysokú hygienu. Pásový opar si najmä v štádiu praskania pľuzgierikov vyžaduje vysokú hygienu. Bakteriálna superinfekcia totiž nie je nič príjemné. Určite je vhodné uprednostniť pred kúpeľom krátku sprchu. Osušiť sa môžeme len jemným pritláčaním uteráka na dané miesto. Na samotný pásový opar antibiotiká nezaberajú, pretože ide o vírusové ochorenie. Nasadzujú sa len vtedy, keď sa k poškodenej pokožke pridá bakteriálna infekcia (napríklad mokvajúce alebo zapálené rany).

Doplnková a podporná liečba

Adjuvantná liečba spočíva v stimulácii celkovej obranyschopnosti. Keďže pásový opar sa zvykne prejaviť práve vtedy, keď dôjde k oslabeniu imunity, je veľmi dôležité, aby ste obranný mechanizmus znova „nakopli“. Pokiaľ telo nedostáva dostatok vitamínov a minerálov v strave, môžete mu pomôcť užívaním doplnkov stravy s obsahom zložiek podporujúcich imunitu. Dbajte na dostatočný prísun vitamínu C, D a minerálov zinku a selénu.

Spolu s antivirotikami sa v niektorých krajinách bežne používa extrakt zo sladkého drievka, tzv. glycyrizín. Už počas liečby antivirotikami vám lekár môže nasadiť podpornú liečbu formou vybraných vitamínov skupiny B. Používajú sa vyššie dávky vitamínov B1, B6 a B12, ktoré pôsobia protizápalovo, proti bolesti nervstva a tiež zmierňujú degeneráciu nervových buniek.

Možno vás prekvapí, že pomer aminokyselín lyzínu a arginínu je určujúcim pre množenie herpes vírusov. Tie potrebujú a cielene vyhľadávajú arginín. Ak im však zvýšime ponuku lyzínu, ľahko si ho s arginínom „pomýlia“ a zabudujú ho ako falošný metabolit do svojej štruktúry. Preto je počas akútnej fázy pásového oparu vhodné konzumovať viac mliečnych výrobkov a obmedziť napríklad orechy.

Medzi tradičné postupy patrí použitie rôznych byliniek či obkladov na pokožku. Chladivé obklady síce neurýchlia priebeh hojenia, pomôžu vám však zmierniť diskomfort, redukovať bolesť, zápal a opuch. Ovsené vločky majú antioxidačné a protizápalové účinky, vďaka čomu sa čoraz častejšie objavujú aj v kozmetických produktoch. V tomto prípade vám však bude stačiť asi 1 šálka ovsených vločiek a vaňa, prípadne predpripravený ovsený kúpeľ zakúpený v lekárni. Medovka lekárska účinkuje proti herpetickým vírusom. Aloe má skvelé upokojujúce účinky. Bystré oko by si malo všímať aj alkoholové tinktúry, napr. z medovky či ľalie.

Je však dôležité podotknúť, že účinok byliniek pri pásovom opare nie je vedecky dokázaný a nie sú súčasťou štandardnej terapie. Nemôžu nahradiť antivirotiká, ktoré sú pri liečbe tohto ochorenia kľúčové. Pozor: Niektoré bylinky, napríklad ľubovník bodkovaný, môžu ovplyvňovať účinok liekov.

Prevencia pásového oparu

Prevenciu predstavuje najmä očkovanie proti pásovému oparu, ktoré sa odporúča ľuďom nad 50 rokov - a to aj tým, ktorí už pásový opar mali. V súčasnej dobe je možná prevencia aj očkovaním proti infekcii ovčích kiahní u ľudí, ktorí ešte neprekonali toto ochorenie. Očkovanie nie je zahrnuté do povinného očkovania, ale poisťovne môžu rôznou mierou prispievať v rámci svojich bonusových programov. V minulosti bola k dispozícii aj očkovacia látka proti pásovému oparu, určená na prevenciu herpes zoster a postherpetických neuralgií u osôb nad 50 rokov, dnes už však nie je dostupná, jej dovoz bol ukončený.

Dôležitým faktorom prevencie je aj silný imunitný systém, ktorý je najlepší „strážca“, ktorý vírus udrží pod kontrolou. V prípade, že sa u vás objaví pásový opar, začnite liečbu do 72 hodín.

Infografika: Odporúčania pre prevenciu pásového oparu vrátane očkovania

Kedy vyhľadať lekára?

Pri podozrení, že trpíte pásovým oparom, odporúčame bezodkladne vyhľadať lekára. Dôvod je jednoduchý: práve včasné nasadenie antivirotík vám môže zmierniť priebeh ochorenia a znížiť riziko doživotnej bolesti. Návšteva lekára je vhodná, pokiaľ máte viac ako 50 rokov, prípadne ak je vaša imunita slabšia, alebo keď pásový opar postihuje vašu tvár, oči či väčšiu časť tela. Ak u vás vyrážky alebo bolesti trvajú viac ako 4 týždne alebo sa objavia komplikácie, vyhľadajte lekára.

Mnohí sa pýtajú, či je možné pásový opar liečiť aj doma. Odpoveď znie: áno - ale nie vždy. To závisí od priebehu ochorenia. Ak máte silné bolesti, vyrážky zasahujú citlivé oblasti (napríklad tvár, oči) alebo sa necítite dobre, lekár vám zvyčajne vystaví práceneschopnosť. V niektorých prípadoch síce príznaky pásového oparu môžu odznieť aj bez liečby, no vo všeobecnosti to vôbec nie je dobrý nápad, vzhľadom na možné komplikácie.

tags: #antivirotika #na #herpes #zoster

Populárne príspevky: