Konferencia Slovenskej mykopatologickej spoločnosti sa konala dňa 4. 4. 2013 na Dermatovenerologickej klinike LFUK a UN v Bratislave, pracovisko Staré Mesto.
Abstrakty prednášok
Schizophyllum commune
Volleková, A., Pőczová, M., Sládeková, M., Mykologické oddelenie, HPL spol. s r. o., Bratislava
Medicínsky významnými zástupcami bazídiomycétových húb sú predovšetkým kvasinky patriace do rodov Cryptococcus, Trichosporon, Malassezia, Rhodotorula, Sporobolomyces a iné. Sú známymi pôvodcami povrchových aj život ohrozujúcich invazívnych mykóz. „Vláknité“, makroskopické plodnice tvoriace bazídiomycéty sa pri vzniku mykóz podieľajú zriedkavo. Medzi posledne spomínané okrem iných patrí Schizophyllum commune. Tento geopolitne rozšírený druh produkuje malé, trvanlivé, voči vyschnutiu a iným fyzikálnym vplyvom odolné plodnice na ovocných a lesných stromoch, najmä na suchých, odlomených halúzkach a je príčinou tzv. bielej hniloby dreva. Vysoko odolné sú i bazídiospóry, ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia a môžu kontaminovať sliznicu dýchacích ciest a iné povrchové tkanivá. V posledných rokoch boli diagnostikované viaceré broncho-pulmonálne mykózy, sinusitídy, a ojedinele extrapulmonálne infekcie – najmenej 2 prípady boli zaznačené v SR. Z týchto dôvodov je Schizophyllum commune niektorými autormi označovaný ako „new-emerging“ fungálny patogén.
Sick building syndrome a mikromycéty vo vnútornom prostredí budov
Piecková, E. LF a FVZ, SZU, Bratislava
Napriek tomu, že stále pretrvávajú viaceré celkom neobjasnené skutočnosti, vieme s určitosťou povedať, že expozícia vysokým koncentráciám mikromycét vo vnútornom prostredí budov prispieva k niektorým poškodeniam zdravia predisponovaných obyvateľov. Termínom sick building syndrome (SBS) sa pomenúvajú symptómy (tečúci nos, svrbiace oči, suchosť v hrdle, bolesti hlavy atď.) zvyčajne spojené s pobytom v budovách so zníženou kvalitou vnútorného ovzdušia. Rola mikroskopických húb v etiológii týchto ťažkostí je čoraz zrejmejšia.
Najvýznamnejším faktorom vnútorného prostredia so vzťahom k prejavom SBS je vlhkosť. Zvýšená vlhkosť je v „plesnivých“ vnútorných priestoroch zvyčajne sprevádzaná aj prítomnosťou iných biologických, chemických/fyzikálnych kontaminantov. Súčasný myko-/mykotoxikologický výskum je viac zameraný na nealergické mechanizmy indukujúce poškodenia zdravia mikromycétami a ich metabolitmi: beta-D-glukánom, mykotoxínmi a prchavými organickými zlúčeninami. Väčšina týchto zlúčenín má známe dráždivé účinky (koža, sliznice) a/alebo pôsobia ako imunomodulátory, pričom mnohé z nich boli už priamo detegované vo vnútornom prostredí budov. Vodou poškodené stavebné materiály sú často kolonizované hubami, ktoré produkujú detekovateľné množstvá mykotoxínov, tieto sa môžu aerosolizovať do vnútorného ovzdušia budov a prispievať tak k jeho znečisteniu. Aj podľa našich štúdií sú všetky hubové metabolity lokalizované buď v propagulách mikroorganizmu (endometabolity), alebo v aerosóle, detrite z materiálov a domácom prachu (exometabolity) ako ich časticových nosičoch. Je vysoko pravdepodobné, že najmä respirabilné hýfové fragmenty, prachové a materiálové častice sú schopné dosiahnuť až alveoly dýchacích ciest, súčasne majú najvyššiu schopnosť ukladania sa, čím sú aj najnebezpečnejšie. Na druhej strane, väčšina hubových spór sa môže zachytiť v horných dýchacích cestách, max. v prieduškách, vďaka svojej veľkosti, morfológii, či spôsobu propagácie (slizovité hlavičky, agregácia atď.). Aj preto sa zdá, že štúdie toxických účinkov hubových spór na makro-organizmus kopírujú reálny expozičný scenár menej ako priama aplikácia zmesí metabolitov (naše experimenty s metabolitmi Aspergillus ustus, A. versicolor, Penicillium brevicompactum, Stachybotrys chartarum a jeho zmiešanej kultúry s A. versicolor). Chronické pôsobenie nízkych koncentrácií zmesných hubových toxikantov môže mať synergický efekt aj v súčinnosti s inými environmentálnymi stresormi (cigaretový dym a pod.) a v konečnom dôsledku môže viesť k celkovým zmenám na úrovni neuroendokrino-imunitného systému ľudského organizmu.
Toxicita hubových metabolitov v súčinnosti s cigaretovým dymom vo vnútornom prostredí budov
Majorošová, M., Piecková, E., Hurbánková, M., Wimmerová, S. LF a FVZ, SZU, Bratislava
Úvod: Význam výskytu mikromycét vo vnútornom prostredí v spojitosti s tzv. sick building syndrómom (SBS) stále narastá. Cigaretový dym je významný kofaktor, dokázaný napr. aj v prípade známeho pľúcneho krvácania u dojčiat vystavených toxickým mikroskopickým hubám v USA. Cieľ: Cieľom prezentovanej štúdie bolo sledovanie toxicity mikromycét po krátkodobom priamom pôsobení hubových toxínov v dýchacom ústrojenstve potkana in vivo v kombinácii s cigaretovým dymom. Materiál a metódy: Analýza in vivo a in vitro kombinovaných toxických účinkov sekundárnych metabolitov zmesnej kultúry Aspergillus versicolor a Stachybotrys chartarum a cigaretového dymu po celotelovej expozícii zvierat cigaretovému dymu v experimentálnej aktívne ventilovanej komore (THRI, Lexington, USA) počas 3 mesiacov každý deň po 2 h, následná intratracheálna instilácia toxických látok a kontrol (negatívna a pozitívna). Výsledky: Všetky testované hubové metabolity preukázali určité toxické účinky závislé od koncentrácie a bunkového pôvodu toxikantov. Diskusia: Celkový počet buniek v bronchoalveolárnej laváži (BAL) bol zvýšený v porovnaní s kontrolami, rovnako bol po instilácii endometabolitov aj štatisticky významne zvýšený počet alveolárnych makrofágov (AM) na ml BAL. Percento polymorfonukleárnych buniek bolo štatisticky významne zvýšené po podaní týchto metabolitov v porovnaní s oboma kontrolami, životaschopnosť AM bola štatisticky významne znížená (p Záver: Výskyt a akumulácia toxikantov rôzneho druhu vo vnútornom prostredí budov môže prispieť k reálnym zdravotným problémom ich obyvateľov
Virulancia kandíd a vlastnosti biofilmu – prínos výskumu pre prax
Bujdáková, H. Katedra mikrobiológie a virológie, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava
Kvasinky rodu Candida patria k najčastejším vyvolávateľom mykotických ochorení. Avšak okrem bežných sú pôvodcami aj život ohrozujúcich infekcií. Medzi klinicky ťažko zvládnuteľné patria aj infekcie, ktorých zdrojom je jednoduchý alebo kombinovaný biofilm. Najčastejšie izolovaným zástupcom rodu Candida z klinického materiálu je druh Candida albicans. Tento mikroorganizmus disponuje spektrom faktorov virulencie, ktoré ak sa exprimujú, významne potencujú virulenciu a patogenitu. Medzi ne sa zaraďujú dimorfizmus, fenotypová variabilita, adherencia, invázia, mimikry, modulácia imunitnej odpovede hostiteľa, produkcia hydrolytických enzýmov, rezistencia voči antimikrobiálnym látkam a biofilm. Dimorfizmus je definovaný ako schopnosť tvoriť viaceré morfologické formy (kvasinky, hýfy), ktoré dokážu spolu koexistovať a prevaha jednej formy nad druhou je závislá od vonkajších podmienok. Fenotypová variabilita je klinicky zaujímavá hlavne z hľadiska existencie „trailing growth“ fenoménu. Tento jav je charakteristický tým, že kvasinka je citlivá na antifungálnu látku po 24 h, ale po 48 h sa aj pri najvyšších koncentráciách objavujú netypické kolónie, ktoré sú tolerantné na danú látku. Zaujímavou vlastnosťou je „mimikry“, keď kvasinka simuluje na svojom povrchu antigény, ktoré sú podobné tým u hostiteľa, a týmto spôsobom narúša jeho imunitnú odpoveď. Adherencia, ako ďalší faktor virulencie, je nevyhnutným predpokladom na formovanie biofilmu, ale aj inváziu kandíd do tkanív, ktorá súvisí aj s produkciou, hlavne proteolytických enzýmov, ako sú aspartické proteázy. Biofilm predstavuje novú formu prežívania mikroorganizmov na biotických aj abiotic-kých povrchoch a je úzko spojený s fenoménom multirezistencie. Úlohou vedcov – mikrobiológov je charakterizovať a odhaľovať podstatu „citlivých“ miest mikroorganizmov, čím sa otvárajú nové možnosti v terapii.
Inhibičný účinok metylénovej modrej v porovnaní s kaspofungínom na biofilmy Candida albicans a Candida parapsilosis
Černáková, L., Bujdáková, H. Katedra mikrobiológie a virológie, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava
Candida albicans a Candida parapsilosis sú častými pôvodcami infekcií spojených s používaním katétrov alebo parenterálnou výživou pacientov. Oba druhy Candida spp. sú schop né tvoriť biofilm na rôznych povrchoch. Tvorba biofilmu je proces pozostávajúci z troch fáz: adherencie (0-11 h), prematurácie (12-30 h) a maturácie (31-72 h). Bunky biofilmov sú rezistentné voči širokému spektru antifungálnych látok bežne používaných v klinickej praxi, preto je foto-dynamická terapia (PDT) jednou z alternatívnych možností jeho eradikácie. PDT je metóda inaktivácie živých organizmov, prípadne nádorov, pomocou fotosenzibilizátorov. Sú to netoxické chemické látky, aktivované excitáciou svetlom príslušnej vlnovej dĺžky. V dôsledku toho je produkovaný singletový kyslík a ďalšie reaktívne kyslíkové radikály, ktoré sú zodpovedné za cytotoxický účinok na prokaryotické či eukaryotické bunky. V tomto experimente sme študovali vplyv metylénovej modrej (MM) na biofilmy Candida v porovnaní s kaspofungínom (CAS). U vybratých kmeňov C. albicans SC5314 a C. parapsilosis ATCC 22019 bola stanovená stredná schopnosť tvoriť biofilm. Látky MM (0,26 mmol/dm3) a CAS boli pridávané na začiatku experimentu – pred adherenčnou fázou biofilmu (t = 0 h) a po 24 hodinách k prematurovanému biofilmu (t = 24 h). Vzorky s MM boli paralelne kultivované v tme a na svetle (400-700 nm). V experimente bola pozorovaná znížená citlivosť biofilmov tvorených oboma kmeňmi, čo viedlo k rezistencii biofilmov v korelácii s vývojovou fázou. SMIC80 (minimálna inhibičná koncentrácia sesilného biofilmu) pre CAS bola 0,5 mg/ml pri C. albicans a 2 mg/ml pri C. parapsilosis, ak bol CAS pridaný v čase t = 0 h, ale biofilmy sa stali rezistentnými, keď bolo liečivo pridané po 24 h k prematurovanému biofilmu (SMIC80 = 16 mg/ml). MM bola schopná znížiť kvantitu biofilmu približne o 50 % v porovnaní s kontrolou, ak kultivácia prebiehala na svetle, a navyše, táto redukcia bola tiež vyššia v porovnaní s biofilmami s pridaným CAS. Svetelnou mikroskopiou sa podarilo potvrdiť významný vplyv MM na konzistenciu a kvalitu biofilmu. Tieto predbežné údaje naznačujú podstatný antibiofilmový efekt MM ako fotoaktívnej látky. Výhodou antimikrobiálnej terapie pomocou fenotiazínových farbív sa zdá byť hlavne fakt, že nebol zatiaľ pozorovaný vznik rezistencie.
Microsporum canis v rokoch 2008 – 2011
Sládeková, M., Volleková, A., Pőczová, M., Lisalová, M. Mykologické oddelenie, HPL spol. s r. o., Bratislava
Úvod: Mikrospória je mykotická infekcia vyvolaná dermatofytmi rodu Microsporum. Typickým zoofilným druhom v na-šich geografických šírkach je Microsporum canis. Vyskytuje sa vo všetkých vekových skupinách, častejšie u detí. Ciele: Práca je zameraná na prehľad výskytu M. canis v bio logických vzorkách od pacientov pochádzajúcich z celého Slovenska za obdobie rokov 2008 až 2011 z hľadiska rôznych kritérií. Materiál a metodika: Diagnóza sa určí mikroskopickým a kultivačným vyšetrením biologickéhomateriálu z postihnutého miesta a následnou identifikáciou izolovaných druhov na základe makro- a mi kroskopických znakov. Výsledky: V práci sme sa zamerali najmä na sledovanie nálezov M. canis s ohľadom na vek, pohlavie a lokalizáciu odberu biologického materiálu, s prihliadnutím na sezónnosť výskytu. V priebehu sledovaných rokov sme zaznamenali zvyšujúci sa trend výskytu druhu M. canis vo vyšetrovaných vzorkách z kožných lézií. Z hľadiska lokalizácie lézií bolo najviac izolovaných druhov na trupe a horných končatinách. Takmer 11 % vzoriek nebolo bližšie špecifikovaných. Kontakt s možným prameňom infekcie (zviera) bol uvedený len v 48 prípadoch z 232 pozitívnych nálezov M. canis (nedôslednosť pri vyplňovaní žiadanky). M. canis bol signifikantne častejšie izolovaný u žien a prevažoval aj u detí do 18 rokov. Takmer 50 % infekcií bolo v jesenných mesiacoch. Diskusia a záver: Počet infekcií vyvolaných zoofilným druhom M. canis v posledných rokoch pribúda. Jedným z dôvodov tohto trendu môže byť aj narastajúci počet domácich miláčikov. Jednoznačne je možné pozorovať zvýšený výskyt infekcií na jeseň po návrate z dovolenky a z prázdnin.
Primárny zdroj infekcie Microsporum canis – kazuistika
Novomeská, A., Šimaljaková, M. Laboratórium lekárskej mykológie, Dermatovenerologická klinika LFUK a UN Bratislava
Úvod: Microsporum canis je najčastejším vyvolávateľom dermatofytóz u mačiek a psov. U človeka je častou zoonózou prenášanou z domácich zvierat. Štúdia opisuje prípad 33-ročnej pacientky s klinickým obrazom tinea corporis. Mikroskopické a kultivačné vyšetrenie vzoriek potvrdilo infekciu M. canis. Pacientka bola 3 týždne pred objavením kožných prejavov na návšteve u príbuznej, ktorá chová mačky. Podobné kožné prejavy mala aj príbuzná, jej dcéra a jej 2 vnúčatá. Mikroskopicky a kultivačne bol diagnostikovaný M. canis. Cieľ: Nájsť primárny zdroj infekcie a zabrániť jej šíreniu. Materiál a metódy: Osoby a zvieratá boli vyšetrené Woodovou lampou. Odobral sa biologický mate riál na mykologické vyšetrenie. Celkovo bolo vyšetrených 34 vzoriek. 19 od zvierat. 9 vzoriek z prostredia, 6 vzoriek boli šupiny a vlasy od 4 osôb. Biologický materiál bol po 14-dňovej kultivácii na SGA médiu makro- a mikroskopicky vyhodnotený. Výsledky: Pacientke boli odobraté 3 vzorky z troch ložísk. Mikroskopicky boli všetky pozitívne. Kultiváciou bol izolovaný M. canis. Od príbuzných osôb sme izolovali M. canis z 3 vzoriek zo šiestich. Dve vzorky boli šupiny z ložísk v kapilíciu a na dorze ruky vnuka, 1 vzorka z ložiska v kapilíciu vnučky. Biologický materiál odobratý z lôžok zvierat bol negatívny. Z 19 vzoriek od zvierat bol M. canis izolovaný z 3 vzoriek od jednej mačky. Diskusia a záver: Pri diagnostikovaní zoonóznej dermatofytózy nestačí iba samotná liečba pacienta. Je potrebné vyhľadať a liečiť choré zviera, dezinfikovať prostredie a vyhľadať ďalších možných chorých. Od 2-mesačného mačaťa sa v priebehu mesiaca infikovalo 5 ľudí. Všetkým bola nasadená včasná a účinná terapia antimykotikami. Všetky zvieratá boli odovzdané do starostlivosti veterinára.